Darček?

pozri ak mu ich vratiš tak s tým,nech ti už nikdy žiaden darček nedáva a ty už nikdy žiaden od neho nepríjmi. Alebo si ich proste nechaj bez ohľadu na to čo on okolo toho vystrája...

Podobnu "ochrannu starostlivost" o vsetky domace spotrebice dostal do vienka ten moj.. ked sme sa zoznamili, tak nadaval na otca ako vsetko 3x kontroluje a teraz to robi on sam Vsetko ma svoje miesto a vsetko je naporiadku.. Ked ideme von, vzdy sa caka na neho, kym vsetko zavrie, skontroluje atd atd.. tiez mi to liezlo na nervy, ale na druhej strane som si povedala "mam vsetko na poriadku, nemam o nic strach, lebo viem, ze ked to skontroluje on, je to supis pupis" a veci, ktore chcem mat rychlo urobim radsej ja.. za to, ked chcem mat vylesteny byt, prenecham to jemu.. co ma po tom, ze mu trva cely den? Pokial nejde o zivot, ide o.. ako sa hovori.. nauc sa cez to preniest, lebo ver mi, to sa vekom bude iba zhorsovat, ta kontrola a "rychlost" takze urob si rebricek, co naozaj potrebujes rychlo a hned a nad cim mozes mavnut rukou... budes mat menej starosti a budes menej vytocena a on bude happy, ze robi to co robi a ako chce...
Co sa tyka vulgarnosti... neviem, aky bol ten tvoj, ked ste sa zoznamili, mozno sa vobec nezmenil a zije este v tomto v "puberte" Verim, ze ho to raz prejde, mozno ked sa skludnis ty

P.S: Vies co robim ja, ked ma ten moj najviac vytoci? Vsetky tie jeho veci, o ktorych viem, ze ich ma rad pekne ulozene, mu jednoducho pootacam.. a on si ich zas pekne ulozi To je "ticha vojna" ale nemoze povedat nic, lebo si mysli, ze ja som proste "neporiadna" a basta a ja to zatial robim naschval ako odplatu

No môže to byť aj nejaká psychická porucha, ťažko však určiť tú hranicu kedy je takéto správanie ešte o.k. a kedy je to porucha...ale niečo na tom pravdy môže byť...Určitá nutkavá potreba robiť nejaké úkony- neviem ako sa to volá...Môj brat má takéto správanie napríklad keď ide vo výťahu, vždy skúša či funguje zvonček, keby sa náhodou zasekol...robí to niekedy intenzívnejšie a niekedy menej...ale on je psychiatrický pacient a je to sprievodným prejavom jeho choroby-asi...Keď mal zhoršený stav tak si napríklad hádam 50x vypol mobil a syn mu ho musel znova a znova zapnúť, samozrejme s tým, že on si ho znova vypol...Vlastne aj to manźelovo správanie môźe prameniť so psychickej poruchy...Len si neviem predstavi´t jeho reakciu keby si vyslovila takéto podozrenie doma- to by ´ťa asi "prihlušil" podľa toho čo si tu o ňom popísala.

ahoj moja....ako to tak citam tak sa tu chychocem..nic v zlom..
len som ti chcela povedat,ze on za to nemoze,ze neustale kontroluje a cinnost opakuje xkrat...to je choroba ktorou trpi dost ludi..mal by sa liecit...

Ved vravim, ze velke dieta
No neviem ti v tomto poradit.. Kamoska tomu svojemu vzdy vyhadzala vsetko z tej skrine na zem.. robila to tak podobu 2 mesiacov - ten jej stale dufal, ze ju to prestane bavit - a potom pochopil, ze to bude robit dovtedy, kym v tej skrini nebude mat aspon trosku poriadok... neviem, asi treba vyskusat nemozne A nechaj nech kontroluje, vsak ty takto budes kontrolovat ten jeho bordel.. kontrola navzajom

Nechcem byt sprosta ale "aj to je riesenie" mi prislo v tom mojom spontannom vybuchu smiechu pri citani tvojich riadkov.. aj ked si viem predstavit, ze tebe asi do smiechu nie je..

Akurát som ti šla napísať či to nie je OKP, ale nedalo mi a dočítala som skoro všetky príspevky a pozerám, že si to našla na nete sama.
U nás v rodine ju má mamina sestra, pre ňu samú je to trápenie, uvedomuje si to, ale nedá resp. ťažko sa s tým bojuje bez liečby. Ale liekmi sa to dá potlačiť, berú sa na to AD (antidepresíva) ...skús sa z manželom porozprávať o návšteve psychiatra, lebo bez liekov sa to bude len viac a viac zhoršovať a potom tým trpí celá rodina a hlavne deti. Porozprávaj sa s ním hlavne vtedy, keď bude v kľude a nebude v napätí, lebo OKP sa akoby striedala - raz je lepšie, raz horšie.

Držím Ti palce a verím, že tvoj manžel si uvedomí, že to nie je hanba ísť k psychiatrovi, a že to musí urobiť hlavne kvôli detičkám.
Drž sa

pfúúú...škoda, ale pokiaľ on sám nebude chcieť, tak s tým nič neurobíš
Ale za pokus by stálo sa s ním o tom v kľude porozprávať, povedať mu, že Ti na ňom záleží, že sa bojíš hlavne o jeho zdravie a takisto o zdraví detí, lebo oni to všetko vnímajú. Veď to nie je hanba chodiť k psychiatrovi. Ja sama chodím, mám tzv. zakuklenú larvovú depresiu (teda tak mi to aspoň povedala lekárka), ktorá u mňa prepukla keď bol manžel dlhodobo v zahraničí a ja som sa dozvedela o dcérinej chorobe a bola som na to všetko sama a ešte aj rodičov a svokrovcov som mala od seba ďaleko...ona sa vraj postupne na mňa akoby nabaľovala, ako larva, kuklila sa a v najväčšom strese prepukla...ale verím, že to bude dobre musí

A teta, tak čo ja viem, tak to je (bola) tiež kontrola sporáku, vody, elektriny, zavretých okien a pod. viac x za sebou a aj keď už je mimo domu, tak stále myslela, či je doma všetko v poriadku...potom tie umývania rúk tiež boli, celková prehnaná čistota v byte, príbor v šuflíku musel doslova byť presne na milimeter uložený v komínku na sebe ... a takisto sa to prejavovalo/uje zvýšenou nervozitou, výbušnosťou, alebo plačlivosťou a uzavretosťou...