Dobré manželstvo

Georgina, ja súhlsím s tým čo si napísala: ženy očakávajú, že ich muž urobí šťastnými. A to je chyba. Muž môže prispieť svojou trochou, ale ak neprispeje, nemusí to hneď byť sviniar a dement, lebo mi nerozumie a robí si veci po svojom, nie ako ja chcem.

Konkrétne v mojom pripade to tak je. Aj keď začiatky boli úplne naprd (to bola proste moja chyba neskončiť s ním skôr), on sa ma nechcel vzdať, hádali sme sa, nenachádzala som na ňom nič z vlastností, ktoré si na chlapovi cením. Ale prestala som mať očakávania a nechala som ho, nech robí veci po svojom (že zabezpečí rodinu, aj keď mne by to išlo ľahšie; že sa venuje dcére ináč, než ako by sa mne páčilo, hlavné je, že sa jej venuje...)A tiež som sa uspokojila s tým čo mám (aj keď je to jeho tvrdohlavosťou, lebo ja by som ten vzťah na začiatku bola ukončila) a som šťastná. V prvom rade som spokojná so sebou, muž si začal ceniť moju starostlivost o deti (to tiež chvíľu trvalo, než to ocenil) a ja si cením jeho, že sa o nás stará. Vážim si ho (aj keď k urážaniu došlo veľakrát z oboch strán) a on si váži mňa.
Tak snáď to spolu niekam dotiahneme. Ešte sama neviem kde.

Georgina,to je ťažké,čo je pre niekoho dobré,môže byť pre iného zlé.Niekto povie "tak toto by som nezniesla",alebo neodpustila..............Ja si myslím,že dobré manželstvo stojí na láske voči tomu partnerovi,tolerancii a hlavne prispôsobovaní sa.Keď sa partner nevie,alebo nechce prispôsobiť,vtedy si myslím,že to škrípe.Ale to je len môj názor.Ja si vážim môjho manžela za to,že má rád mňa,takú aká som,na nič sa pred sebou nehráme,chápe moje pocity a nálady,miluje naše deti a ich potreby sa snaží napĺňať a vždy spolu nájdeme kompromis.toto je moje šťastné manželstvo,ale pre iného nemusí byť,môže mať iné priority,asi tak.

Nuž neviem povedať čo je dobré manželstvo, lebo to naše je na križovatke a rozhodujeme sa čo ďalej,ale môžem smelo povedať, že napriek problémom mi je s manželom fajn...Tak naposledy som si mohla dovoliť odísť na plné dva týždne od rodiny, detí a ísť sama na školenia, ktoré boli viac- menej mojou vysnívanou dovolenkou.Za ten čas sa poctivo staral o deti, varil im, kúpili si korčule a učili sa všetci spolu korčuľovať a pri tom všetkom sa snažil ukočírovať vlastnú firmu...A včera mi ešte stihol dať predpísať lieky lebo som na školení ochorela a bola som rada, že som domov šťastne odšoférovala a už by som nestíhala navštíviť lekára...Akosi neviem v poslednom čase vysloviť, že žijem v šťastnom manželstve, ale manžel je naozaj človekom ktorému môžem v plnej miere dôverovať...

No presne nejako tak to cítim- že aha tu na papieri sme manželia- a čo teraz s tým??? Lenže pravda je taká že ani na chvíľočku nezaváhal keď som ho prosila či bude s chlapcami keď pôjdem na školenie a nezaváhal ani keď sa k tomu pridalo ďalšie školenie a dokopy som bola dva týždne preč a viem, že sa naplno venoval chlapcom a robota mu stála a to firma hneď pocíti...No a to vzájomné pochopenie je niekedy dosť ťažké...Dlho som chcela za svoje prijať rozhodnutie a spôsob ako to so skoromilenkou manžel riešil a stotoźniť sa s jeho rozhodnutím a nikomu neubližovať, dokonca ani jej som nechcela ublížiť a vydupávať si riešenie ktoré by vyhovovalo mne...Len teraz som však pochopila, že manžel to riešil tak akoby sa ma ten problém netýkal, vyriešil si to sám v sebe a nerozumel tomu, že mňa to dokáže stále bolieť...No ono to stále bolí rovnako- keď na to myslím, takže konečne presne viem prečo som si priala aby dotyčná od neho z práce odišla- nie aby som niekomu ublížila, či pomstila sa, ale jednoducho preto lebo som nechcela aby mi čokoľvek alebo ktokoľvek pripomínal to čo sa stalo- proste som chcela totálne zabudnúť, nemusieť cítiť stiesnenosť keď idem za manželom do práce, nemusieť si dávať pozor v komunikácii aby som ju nespomenula, alebo aby ju nespomul on...Teraz konečne lepšie chápem svoje vlastné pocity a dúfam, že raz to pochopí aj manžel...že pochopí to ak mi to raz povedal čo medzi nimi bolo, že v tom momente sa to stalo aj mojím problémom a nevedela som sa tak odosobniť ako on...Dotyčná odchádza na materskú a ja môžem konečne voľnejšie dýchať a dovoliť si vlastné pocity bez toho aby som mala pocit,že by som niekomu mohla ublížiť...Najťažšie je niekedy pochopiť samého seba a potom to pochopenie druhých je už len čerešničkou na torte...

Ahojte dievčata...
Ani neviete ako mi odpovedate na moju otázku asi spred dvoch mesiacov ČO JE TO LASKA
A ako pekne ste rozvinuli odpovede lebo toto je z podľa mňa LÁSKA.
Ďakujem Vám.

čo je dobré je relatívne. Keby si sa opýtala týraných žien v záchytnom centre, tak by ti povedali, že dobré manželstvo je keď ju muž nebije, nebije deti, neprepíja výplatu, ak nejakú donesie a neprefláka peniaze na automaty. Viem, že si do extrémov ísť asi nechcela, ale možno keby sme sa pozreli niekedy na trápenia iných, tak by sa nám tie naše zdali malicherné. Ráno sa na mňa manžel neusmial? Je mrzutý? - malichernosti... a veľakrát ich riešime a robím to aj ja... najdôležitejšia je tolerancia. A tej sa musíme učiť..a ja ako prvá...

caute nanicmami. tak tato diskusia ma zaujala... zrovna pred par dnami sme mali s manzelom rozhovor. niekedy mam chut sa na take temy rozpravat, aj ked je mi jasna odpoved dopredu, ale my spolu kvakame jak kamosky.. Tak sme hovorili, ze co sa nam na tom nasom manzelstve paci.. A on to zhrnul jednou vetou - ze sa tesi z prace domov (tusim ako jediny z ich party..) a ze je stastny ze nemusi nad nicim rozmyslat, nemusi riesit.. (myslienky typu, co asi moja manzelka dnes robila a s kym bola, ci mysli na niekoho ineho, ci sa postarala o deti..) To je jeho definicia stastia a v podstate sa priklanam

Dobré manželstvo tak to mám. teda aspoň myslím,že áno. Je to podľa mňa to, keď sa tešíte z práce domov k svojmu mangelovi a deťom, keď ráno vstávate z úsmevom na perách, keď si samozrejme rozumiete a neberiete niektoré veci tragicky.
K zlému manželstvu sa neviem vyjadriť,pretože také som našťastie nezažila.
PS: môj otec mi vždy hovoril, že partnera by som mala pred svadbou poriadne poznať. Pretože ak chlap, ktorý s vami chodí pije, chodí po krčmách a iných výletoch tak to isté bude robiť aj po svadbe. Muža tak isto ako ženu je ťažko prevychovať či zmeniť na svoj obraz.