Angelika...čo ti napísať? Že na 1000% s tou ženou nič nemal? Neviem to ani ja, ani ty, ani nik iný...len oni dvaja. Že ja by som urobila to a to? Načo by ti to bolo...ty si ty, máš svoje prežité situácie, svoju minulosť, svoje cítenie...Ver mi, že aj keď ti napíšeme, že sme túto skúsenosť prešli, neuspokojilo by ťa to.
Vieš, z tvojich písmeniek cítim, že sa cez to nevieš preniesť. Ja, ako sa poznám, by som to asi nerozdýchala do takej miery, aby to neovplyvňovalo náš vzťah v budúcnosti. Skús sa tak utíšiť a zvážiť, či si schopná na danú vec zabudnúť, nevyťahovať ju vo svojom vnútri,alebo v hádke. Alebo naopak. A podľa toho sa zariaď. Lebo v druhom prípade by ste možno ostali spolu, ale myslím si, že by ste sa len navzájom trápili.
A či sa už rozhodneš tak, alebo tak, určite by som zašla do psychologickej poradne. Zdá sa mi, že by si potrebovala budovať svoje sebavedomie 
. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale ak mi to má pomôcť s mojim sebavedomím - dostať sa naspäť do formy, bude to hádam jedno....
Ahojte dievčatá,
veľakrát som si tu čítala Vaše príspevky,rady a názory. No nemyslela som, že aj ja sem budem písať a prosiť Vás o pomoc a radu.Už naozaj neviem ako ďalej a čo mám robiť.
Začnem od začiatku...mám 39 rokov, takže životných skúseností mám za sebou dosť. Po rozvode som si našla priateľa, s ktorým sme spolu po dvoch rozchodoch a malých nezhodách – 5 rokov.
Nie som typ štíhlej a dlhonohej blondínky,no nie som ani nadmieru obézna. Som ako by sa dalo povedať - ženská,ktorú je za čo chytiť. Ľudia – či známi,či neznámi-vravia,že som vraj pekná plnoštíhla ženská.Hoci ja si to o sebe nemyslím.. A prečo Vám to píšem? Pretože to, ako vyzerám,je problém všetkého môjho trápenia.
Už na začiatku môjho vzťahu s priateľom, mi povedal,že nie som jeho „typ“ženy. Po rozvodových útrapách, som to akosi prehliadala.No keď si predomňou obzeral iné ženy a dokonca som ho nachytala ako si na nete s inými aj vypisuje,ukončila som to.Vydržali sme od seba asi mesiac. Prišiel..prosil...ako ma ľúbi a všetko ľutuje. Ja som mu prepáčila /no zabudnúť sa nedá/ A takto to šlo stále dokola...vraj som viac žiarlila – no ak sa viete vžiť do mojej kože,možno ma aj troška pochopíte prečo.Nechcem tu rozpisovať celý priebeh nášho vzťahu.Ľúbili sme sa...prežili sme spolu veľa pekných chvíľ..výletov..no po čase som si začala pripadať ako jeho "inventár" Minulý rok to však prerástlo tak,že sme sa rozišli...bolo to viac menej z mojej strany.Chcela som od neho viac nehy,citov,lásky...asi ako každá z nás. Boli to len hádky,výčitky...
Chcela som od niekoho to,čo mi u neho chýbalo.A našla som...človeka,ktorý ma neskutočne miloval...a ja? Zaspávala a vstávala som s myšlienkou na bývalého.Mala som ho stále v hlave,v srdci....takže aby som neubližovala ešte viac človeku, ktorý ma lúbil – vysvetlila som mu to a zostala som sama. A čo za ten čas robil môj bývalý? A to je ten problém....tiež hľadal...ale v iných vodách....našiel si „escortnú priateľku“ u ktorej si chcel vraj dokázať ako ma miluje. Vraj až tam pochopil,že ma ľúbi aj s mojimi kilami navyše...prisahá a sľubuje,že tam bol len 1x a nič s ňou nemal....po mojich dlhých hádkach som z neho dostala,že mu vraj robila striptýz....a nič ďalej nebolo....bože ženy pomôžte mi ako mu veriť...ako uveriť tomu, že s takouto ženou niť nemal...ako si môže chlap dokazovať lásku k svojej žene u takejto „ženskej“???....a ako som sa to dozvedela? No vrátili sme sa k sebe po pol roku a ja som mu pozerala telefón....viem,že som urobila chybu...stále preklínam tú chvíľu,keď som to číslo našla...nie nadarmo sa vraví...“čo oči nevidia,srdce nebolí.....“ a mňa bolí a strašne....lúbim ho, no ten pocit predstavy, ako tam bol a ktovie čo tam robil, mám pred očami stále....prosí, ospravedľňuje sa,mrzí ho to,ľutuje toho...plače...ale ja to neviem prekonať.....prosím Vás poradťe mi, či máte niektorá aj vy takúto skúsenosť...ako ste cez to prešli....čo by ste robili na mojom mieste....prosím....a vopred ďakujem každej za Vašu odpoveď – nech bude akákoľvek....