no ja by som ray jedneho pekneho dna ked si budes ista ze je doma a bol po deti jednoducho nedosla domov myslim tym ze prisla by som o heskych per hodin neskorsie a povedala by som ze som bola pomahat kamaratke napr zo stahovanim a s takym usmevom na tvari by som mu to splechla ze by ho rovno vyrutilo<<< skus to nic za to nedas,vies chlapi pochopia az vtedy danu situaciu ked ju zaziju na vlastnej kozi????
Ja sa raz zbláznim!
reklama
reklama
No....moja mamča by mu veru z toho cesnaku nikdy nedala ani čuchnúť 
ja by som sa na cesnak vyprdla....a keby sa drahý vrátil a chcel jesť, tak by som ho poslala kamarátovy ktorému pomáhal....nech sa ide tam najesť, chcel by poťuťkať - tam má kamoša, nech si strniskom šúchajú o seba ak sa mu to tak páči....ja bych ho poslala kamošovy....a bolo by....a zakaždým by som mu to vyhodila na oči - kdo mu je prednejší!!!
clare11, jednoducho mu to vysvetli, ze potrebujes pomoc. A to, chodis do prace rovnako ako on plus robis vela veci navyse, co si chlapi neuvedomuju, kym na to nepridu. Chcem ti poradit toto: Nauc ho, ze od teraz bude vyberat Vase deti iba on, alebo ty nakupujes, on vybaluje. U nas on skrabe zemiaky, frflal, frflal az si na to zvykol, ze teraz, ked su zemiaky sam od seba ide a okraje, vie, ze mu s tym nepomozem aj keby sa hodil o zem. Je to na nas ako si svojich muzoch rozmazname a potom sa cudujeme, ze ledva dotiahneme nohy do postele, ked oni len chodia do prace ako my, sadnu za stol a daj jest . Proste nauc ho postupne niejak prispievat tebe na pomoc, aj ked zo zaciatku sa budes za hlavu chytat, ako to odflakne, no nedaj sa odstrasit a s usmevom na perach ho to donut urobit este raz, ze milacik, tu je malilinky nedostatok.
Večeru som samozrejme ani nezačala variť, keď som videla koľko má úloh a do záhradky som sa tiež nedostala.
Takže si to vlastne odskákali deti, že majú studenú večeru.
Rozhodla som sa, že mu ráno napíšem odkaz, že nech vyberie deti a napíše úlohy a ja pôjdem z práce do mesta. Aj keď by som mala ísť radšej do záhradky, keď je pekné počasie. Nikto to a mňa neurobí. len sa bojím, či sa nevykašle ne deti a nenechá ich opri svokrovcoch a on pôjde kam chce. A úloha nenapísaná!
On mí mňa v paži. Svokrovci a kamaráti sú mu prednejší ako ja. Ale horšie je, že aj ako deti. Plakali, aby sa s nimi pohral, ale on išiel radšej pomáhať kamarátovi. Je tam aj dva razy týždenne /on je slobodný, má decko, ale nestará sa/. Takže tak.
Co je to za tvor, ten tvoj chlap? To bol stale taky? Viem, ze chlap moze vo vztahu k zene ochladnut a mat ju v pazi, ako hovoris ty, ale ze sa nestara o vlastne deti, tak to ho u mna radi do kategorie nemuz, alebo len taky polovicny, co vedel decka len splodit - a na to naozaj netreba byt nic mimoriadne.Ja by som na tvojom mieste porozmyslala o vymene za kvalitnejsieho jedinca.Pisem to tak surovo, presne tak, ako si zasluzi.
clare od kedy si myslí tvoj muž že jeho úlohou je byť ti viac na obtiaž ako na pomoc? Sadnite si v klídku,nerieš emotívne musíš byť nad vecou hlavne mu nič nevyčítaj.Lebo všetko sa môže otočiť proti tebe. Ale ak sa bojíš že to sám nezvládne máš v sebe blok.Aj deti, keď sa majú starať jeden o druhého, teda súrodenci, čudovala by si sa aké sú zrazu zodpovedné.Nechaj ich samých a povedz manželovi s kludom že to určite zvládne na jednotku. Moj dnes pečie
keď treba dokonca našiel v tom záľubu/začiatky síce boli des
/ale nikdy som ho s kuchyne preto nevyhnala ,lebo som si ocenila snahu a zabila by som samu seba keď treba navarí,aj riady umyje a úlohy s deťmi ? Tým asi začínal.Ale tiež to trvalo roky .Zapájaj ho nenápadne do úloh že si ani nevšimne.Tým tvojim zúrením si ho akurát rýchlejšie odplašila preč.Hlavne nechytaj pred nim hisáky strácaš na hodnote.A zajtra ak teda domov z práce neprídeš daj si obzvlášť záležať na svojom zovňajšku tvár sa záhadne a keď prídeš MAJ URČITE BOHOVSKÚ NÁLADU BUĎ MILÁ.Zahraj si malé divadlo a vychutnávaj si reakcie.
S príchodu sa choď napr. hneď osprchovať.
To ak by neboli očakávané reakcie...držím palce.
Ked citam, ze deti plakali, lebo sa s nimi nechce hrat, pri tej predstave mi puka srdce. Naozaj by som nehrala ziadne divadielko pre take obecenstvo!
Zase tie babske taktity.Zmeni to jeho vztah k detom, ze sa ona vycanca a bude nanho mila?
Netvrdim, ze vrieskat po niekom je konstruktivny sposob komunikacie, ale ani takato "strategia", predpokladam, ze rada pochadza z nejakeho babskeho casaku.
Neverim, ze by priniesla trvalejsie vysledky.Casopisy pre zeny maju evidentne zhubny vplyv na schopnost zien riesit nieco aj inac nez tymto sposobom.
A to osprchovanie???To som nepochopila.Problem spociva v tom, ze manzel nejavi zaujem o domacnost,zahradu a co je najsmutnejsie ani o deti.Citala som aj prispevok o tom, ako ho prosili, aby ich zobral na vystavu a on isiel radsej s kamosmi.
Nejake reakcie tohto druhu asi toto neporiesia.
Milá ja_hodka také návody s časáku to je tak na dve veci veď niečim sa to zaplniť musí.Tým sa určite neriadim. Hlavne čítam iné tlačoviny hoci preletím aj komerčáky ale tie len občas na vypnutie.Ale ak clare je stale doma k dispozícii asi si je ňou už on istý.Ak sa niečo zmení predpokladám reakciu. Aká bude? Spamätá sa?
Ale ak je taký flegmoš jeden nezodpovedný a necitlivý aj k deťom ako píšeš bol by to asi posledný pokus pred
definitívnym odchodom.
Ja by som zaobchadzala s takym muzom, ako s rovnocennym tvorom, s niekym, kto ma rovnaku zodpovednost ako ja. Pokial na niekoho musim vymyslat nejake paky a finty, aby si zacal vsimat deti, tak mi proste za to nestoji.
Nie je take zavazne (aspon nie pre mna)ked sa manzelicek uz nudi a nie som prenho zaujimava. Aj ja som uz bola v takej etape vo vztahu a neriesila som to ziadnou prehnanou milotou, ani novymi satami. Jednoducho dostal dotycny najavo, ze ak sa nieco nezmeni, tak ma strati. Zabralo to. Mozno preto, ze to bola pravda, ktora je podla mna jednoducho najlepsia moznost vo vztahu takom blizkom ako muz - zena.
Ovela horsie by som niesla fakt, ze chlapiskovi nezalezi na detoch.Ty ked si v manzelskej krize, tiez asi nezacnes kaslat na deti. Kazdy normalny clovek sa o nich stara, nech sa deje cokolvek.
ja_hodka no vidíš ako si ty išla na toho svojho keď to zabralo?
Veď aj môj návod bol verzia typu : Pozri som k svetu a ty nemusíš byť môj posledný muž v mojom živote! Nie je to náhodou to isté? A s tou milotou som to rozhodne nemyslela že sa má clare niekomu vnucovať . Iba ženskosť a rozvahu bez hisákov.Ak by bol prinútený starať sa o deti, ak one ako tak stojí, nájde si k nim cestu. Ale to chce ho zainteresovať do riešenia bežných rodinných problémov, lebo clare je na všetko pravdepodobne sama.Ako sa povie hodiť ho do vody a plávaj.
Teraz som začala čítať knihu od Dr. Graya z názvom Mars a venuša navždy spolu. rozoberá tam potreby dnešných žien a mužov. A zatiaľ s ním plne súhlasím. Skús sa niekedy na tú knihu mrknúť. Ja som tiež v pondelok navrieskala ako taká ťapa na malú, lebo som nestihla čo som potrebovala a muž ako hrdina prišiel domov až večer a samozrejme, že čakal teplú večeru na stolu a potom si išiel po svojom.
Občas sa stane, že deti si zlyznú naše výlevy. Viem nie je to dobré, pretože dieťa si potom začne myslieť, že chyba je v ňom a vlastne, že doma zavadzie. Poznám to.
PS: a ak nestíham variť tak to nadbehnem cez víkend s tým, že potom celý týždeň vyťahuje zásoby z mrazničky. A mám čas naviac.
Veď to ma najviac mrzí, že to, že ja som včera nestíhala si odniesi deti. Hlavne tá staršia, s ktorou som si robila úlohy. Bola som taká vynervovaná, že som na to chúďea vrieskala ako šibnutá. Teraz mi to je strašne ľúto. A on si prišiel o 19.15 a tváril sa akokeby nič. Sadol si k dcére, že s ňou ide robiť úlohy /keď už sme mali všetko hotové!!/. Tak som ho vyhodila z kuchyne a dokončila úlohy ja.
Je to 35 ročný chlap, nie nejaký puberťák, čo by nevedel, čo so sebou!
Všetko som mu vysvetlila aj po dobrom aj po zlom. Dala som mu to aj písomne, že ak sa nezačne normálne správať, tak sa s deťmi odsťahujem. Ale myslím si, že jemu je to jedno. Veď sa odsťahujem len o pár domov k rodičom. Takže mňa sa zbaví a o deti sa bude starať len vtedy, keď to bude jemu vyhovovať!!
Nechápem ho. Bol vždy takýto, ale nie až takto. To čo sa u nás deje v poslednej dobe je fakt na nervy!! Rozmýšľala som aj, či niekoho nemá. Ale neviem kedy by to stíhal, keďže z práce chodí rovno domov. Jedine, žeby v práci...robí na smeny.
No čo na to poradiť? ja mám toto doma už viac ako mesiac,ale u nás je to o inom,manžel po operácii kolena,takže pohyb na barlách. Ale mňa vytáča to ,že stále nie je všetko podľa neho,postaví sa do záhrady a diriguje,čo treba a kde ešte niečo trčí,kde s motykou začiahnuť,a to isté aj v dome,už mi to lezie na nervy,lebo doteraz sa o domácnosť vôbec nestaral,on mal záhradu a ja dom a mám pocit,že už aj zneužíva moju dobrotu,lebo ked mali prísť jeho kamoši aj riad poumýval,no teraz čaká na mňa v drese,kým neprídem o polnoci z práce
ale čo už chlapi sú asi už raz taký
Chlapi mi občas pripadajú ako malé deti:... nevyhovieš im ani keby si sa postavila na viečka a zamávala mihalnicami. Trdohlavý ako mulice a ak nie je po ich tak je to zlé.
PS: Treba mu povedať tak ako hovorí mne môj muž:... zlatko keď nie si spokojná z mojou robotou, sprav to podľa seba. Aj tak to vieš asi najlepšie. No čo dakedy som ksantipa jedovatá. 
Čím bude starší tým to bude ešte horšie mám to doma ..Uhundraný hundrošík. Ale keď mu to dám najavo zbadá sa ale do času to aby bolo veselo 
bettttyyyy ty sa vies postavit na mihalnice a zamavat snimi no ja by som to kvoli chlapovy nerobila
A myslíte si dievčence že si to spoza novín či TV obrazovky vari všimne? Stáť na mihalniciach ? Dobre som sa nasmiala, vďaka hneď som veselšia , aj vám pekný dník
Nóóóó neviem, ale keď príde požiadavka tak sa treba snažiť ju splniť, čo by sme to boli za manželky
PS: Zatiaľ len mrkám, aha asi takto
Ahoj..nemusíš mat záchvaty u nás je to rovnaké,ale vždy sa mi zatiaľ darí podvzniesť sa nad tým a momentálne som sa už dostala do takého štádia,že som sním absolútne prestala kominokovať..a ana čo aj mám?..aj tak stále riešime iba jeho problémy a nakoniec tie svoje,aj čo sa týka deti,aj čo sa týka domacnosti musím vyriešit sama..a to chodím do práce-denná,nočna,dva dni volna,ale po nočnej mám hrozné stavy a ešte aj študujem..a mám dcérku v prvom ročníku,auto nemám,pretože ho berie stále on a tak kmitám..nie si sama,viem,že to nie je postačuúci argument,ale úplne ta chapem a rozumiem ti..drž sa
ahojte, páči sa mi táto debata, aspon viem,že niesom sama Bývame v rodinnom dome, obaja pochádzame z mesta na čo sa ten môj často vyhovára. Skrátka v dome je stále nejaká robota a ešte ked prerábame. No a môj muž to nechce, ani kosiť ani nič, on by najradšej so mnou dnu miešal vareškou v hrnci, aj riad by umýval, vysával..no proste veci do bytovky. A ja by som mala makať vonku. Tiež mi pyskuje, ale ked sa naštvem a dostanem záchvat, potom maká tak, že ani jesť nejde. A to mám 147 cm a on 2 m. Minule robil búdu pre psíka a o poljednej v noci som sa zobudila, že ešte tlčie klince!Z extrému do extrému. Lenže ja si myslým, že mňa poslúchne preto, lebo žije v mojom dome a niesme manželia, inak by som si mohla pískať.
Clare a čo keby si večer nevarila? Všetci máte predsa jedno teplé jedlo na obed. A ak ti muž nepomôže, tak sa na teplú večeru vykašli - uľavíš tým sebe a určite nezomriete od hladu.
Zjednoduš a zmeň veci, ktoré sú len zvykom. Nesnaž sa stíhať VŠETKO. Chlap ti nepomôže? Tak si ho nevšímaj, neper mu, nevar. Nechce ísť s vami na výlet? Choďte sami.
Skús sa správať tak ako on, na jeho požiadavky používaj odpovede, ktoré ti dáva on.
Tým, že od neho čakáš spoluprácu a pomoc, ktorú nedostávaš sa len naštveš. NEČAKAJ OD NEHO NIČ. Nerob pre neho veci. Začni si udržiavať odstup. Tvoj život sú deti a ty. Si šikovná, múdra baba. Prestaň si všímať chlapa, prestaň sa rozčuľovať nad vecami, ktoré nezmeníš - budú stále rovnaké, len ty sa nad nimi vytáčaš dokola. Jednoducho od neho tú pomoc nečakaj.
Clare, súhlasím s Filipkou. Ak chceš radu, druhá najlepšia /prvú najlepšiu neviem , neviem ako zmeniť tvojho muža/, takže druhá najlepšia rada je, snaž sa zjednodušovať si život. Presne ako píše filipka, deti nech sú prihlásené na obedy, ty tiež. Večer priprav rýchlovku (chlebík so zdravou pomazánkou a hotovo). Keď tvojmu mužovi nezáleží na pestovaniu cesnaku, prečo by na tom v podstate malo záležať tebe?... atd.
Veď ako premýšľajú chlapi??? - len ako by si všetko zjednodušili! - to by sme sa mohli od nich učiť
Pre teba sú najpodstatnejšie deti, tak ako pre každú dobrú mamu, chápem, keď ťa potom bolí, že si na ne nakričala len z nervozity. To sa občas stáva asi každej z nás (brokenheart).
Clare11, fialka a ja sme ti radili zo skusenosti. To ze mu nechas papierik s rozkazmi, to ho akurat tak viac nastves. Skus sa s nim normalne porozpravat a POSTUPNE mu pridavat ulohy, tak ze si to ani nevsimne. Ocenuj jeho snahu ... Aj ked prisiel o 19.00 pomahat detom s ulohami, ano vybuchla si, no mozno si ho mala nechat, nech ich dokonci s dcerou. Sama si si uznala, ze si sa po nej vykricala. Mozno by sa jej venoval iba 5 min. na tom nezalezi, no venoval by sa jej. Nabuduce by to bolo 10 min, a potom by sa jej venoval stale, lebo jednoducho, by si zvykol, ze tak ako ty varis, on sa venuje detom. Chod nanho malymi trikmi ktore len vam obom pomozu. Ty uvaris veceru on pomoze detom s ulohami, potom si mozte dat spolu kupel - no proste nejak ho zved, uvidis jak si pohne. A kludne mu povedz, ze ked mas robit vsetko sama, tak je toho na teba vela a nech ta skusi pochopit, ze ked si nanho protivna, tak je to preto, ze nestihas a nevladzes. Neboj sa to priznat. A este nieco, neviem ako je to u vas s ospravedlnenim, ale velmi zabera. Ja som sa nevedela ospravedlnit, co mojho stvalo na tom asi najviac, no teraz si uz dokazem chybu uvedomit a ideme dalej. Skus sa aj ty zamysliet, ze mozno si spravila chybu, mozno sa mu aj ospravedlnit, (ved on si moze povedat, naco budem chodit domov, ked tam po mne zjape zenska a vzdy som len ten najvacsi debil) a vysvetlit, preco si tak zreagovala.
Ach tí chlapi
Ďakujem za všetky rady. Potešilo ma, že nie som v takejto situácii sama.
K tým večeriam: Ja a muž nemáme v robote obedy, len deti. Mne by to nevadilo, ale chcem, aby sa muž aspoň večer najedol niečoho teplého. No keď som videla ako sa mi on snaží "pomáhať", tak už týždeň nevarím nič. Aj tak mám pocit, že chodí k mamičke na obedy, keď nie som doma. Robil to často aj vtedy, keď som mala navarené, len si to mal zohriať, dokedy by som prišla z roboty. No on sa najedol u mamičky. Tak kašlem na to aj na neho! Lebo taká ako jeho mamička proste nikdy nebudem, ani keby som sa poskladala.
A hovoriť mu, že nestíham? Veď on tvrdí, že ja nerobím nič, že sa nestarám o nič! To je už fakt na infarkt. A pritom jeho mama nerobí celý život nič. Všetko za ňu robili rodičia, ktorí u nej žili, svokor a muž. Do práce nechodila, v záhradke zásadne nič nikdy nesadila, do obchodu nechodí, o vnúčence nemá žiadny záujem. Ale keď treba niečo urobiť, postaví sa na dvor a vykrikuje na svokra a muža, čo majú ako robiť! A nikto jej nič nepovie, že poď si to spraviť sama, alebo buď ticho. Všetko jej na počkanie spravia a sú ticho. Nikto jej nepovie, že ona sa o nič nestará! Proste tak si ich vychovala!
Dnes som chcela, keď ide muž okolo pošty, aby mi vyzdvihol balík, lebo keď prídem, už je u nás zatvorené. Myslíte, že to pre mňa urobil? Figu!!
Tak som teraz v práci a nechám ho, nech si povyberá deti a porobí úlohy. Ja už fakt nevládzem z tej jeho ignorácie a surovosti. Susedom, rodičom beží pomôcť hneď ako zavolajú...svojej žene nie!!
nuz, tvoj muz, hoci to tak asi sam realne nevnima, sa citi zdeptany. od mala ho mama ucila sa podriadovat jej poziadavkam a okamzite im vyhoviet. v otcovi mal rovnaky priklad poslusnosti. takze vzopriet sa takej nezmyselnosti (ze vsetci robia na/za jedneho) ho nenapadlo. a zrejme za tu usilovnost vyhoviet jej nikdy podakovane nedostal. bralo sa to ako samozrejmost, ze posluchne. neposluchnutie neprichadzalo do uvahy.
a tak sa naucil posluchnut druhych, ked ho ziadaju (znami, kamosi). asi nejde vzdy, ale podla toho, co pises, takmer vzdy. bez odvravania, dokonca rad. druhy maju pred nim prednost. ale aspon mu podakuju a v ich ociach stupne. (prinajmensom si to mysli. mozno ho v skutocnosti maju za tutka, comu staci povedat a on dobehne, aj keby mu stodola horela.)
ty mas smolu, ze si jeho hromozvod. na tebe si dokazuje, ze nemusi vzdy posluchnut, co zena chce, dokonca ju moze poslat do .... . robi mu to dobre, lebo to kompenzuje jeho bezmocnost voci matke. a to ze na teba surovo nadava pred nou a otcom? asi proste nedokaze prekonat potrebu sa im zavdacit. a vymoct si akusi pochybnu spolupatricnost a uctu.
preco prave ty? vsimni si, ze vacsina ludi nedokaze cudzim povedat do oci, co si o nich mysli, aj ked ich ocividne seru (sorry za vyraz), ale clenom rodiny (rodicia detom a manzelia medzi sebou) vykricia aj najvacsie nechutnosti a vulgarnosti.
a malokedy pritom citia pocit vinny, ci hanby, ci lutosti (obvykle az potom, ak su normalni).
a vsimni si, ze malokedy take nieco urobia deti rodicom (skor sa opanuju a dlhsie trva, nez "vybuchnu"). pretoze tu funguje akasi podriadenost autorite.
takze to je podla mna pricina (aspon jedna z mnohych) spravania tvojho muza. co s tym, netusim, taky odbornik zasa nie som.
ahojte vsetky,som prvy krat na tejto strankea chcela by som pridat moj nazor.Podla mna ako si chlapa ,vycvicime,od zaciatku tak sa potom aj mame!Ja som hned naznacila,ze nerozdelujem prace na muzske a zenske nakolko obaja chodime do prace a obaja mame dve zdrave ruky!A napodiv to uspelo aj ked nie uplne vzdy,ale som spokojna!samozrejme ze vsetci muzi nie su rovnaky,ale kolko sizena od muza necha,tak sa potom aj ma!To je moja skusenost.
no neda mi nepridat.Podobne ako clare11 mam aj ja doma a je nas asi viacej.Nejdem rozpisovat detaily.Vo vacsine rodin zena existuje v ulohe ako zivitelka,matka,otec,,sluzka,milenka,kucharka atd.v jednom. Je to narocna uloha a neviem si predstavit ziadneho muza v tejto roli.Nie su na to stvoreni.Ale naozaj: nezaskodilo by im kus obetavosti pre rodinu.Tuto poziciu nevedia naplnit.Zena sa moze aj zblaznit a nikto to neoceni a nikto ju nepochopi,len mykne plecami:to su chlapi a zeny su hysterky.
Chlapi su trkvasi a Pan Boh ked tvoril svet tak spravil velky omyl ze ich stvoril tak ako ich stvoril.Je to smutne ale je to tak.Preto su zeny vzdy silnejsie ako chlapi vo viacerých zivotnych situaciach.Chce to 
a nohy v teple.Majte sa
Ahojte dievčatá! Presne tak Manuka!!!!Chlapi majú svoj svet, ktorý je pre nás ženy úplne nepochopiteľný. Môj muž povedal, že keby ma robiť "ženské" práce tak sa nemusel ženiť! Takže vysypať smeti alebo povynášať neporiadok z pivnice ku kontajneru je "ženská" práca. Aj keď nesiem toho tak, že mám ruky po zem. Umyť riad po všetkých je tiež "ženská" práca. Raz si dokonca natáčal na kameru, že som si dovolila ísť večer spať a mala som vo výlevke riad... A požiadať ho aby kúpil po ceste z práce chleba, to som skúsila len raz, a hádajte ako som dopadla.... Celú sobotu makám, varím upratujem a chlap sedí pri počítači a učí sa (externe študuje), sadne si poobede k telke a skonštatuje že nie je utretý televízor. Pane Bože daj mi silu... ja už niekedy nevládzem.Úlohy s deťmi to je len moja záležitosť.... že si večer nesadnem k telke lebo sa učíme do deviatej večer... to ho trápi najmenej...on má jedno heslo od svojej mamy-to predsa robí každá žena a niektoré pri tom aj študujú.Do kedy vydržím neviem....
Oluš, a prečo to CHCEŠ vydržať?
Nooooooo tak to je sila ,ja uz by som s takym nezila.Si zamesz´tnana alebo na materskej?
Tak nedrž. 
Dievčatá, človek si časom zvykne-otupne.Hádať sa pre to to už som dávno zvdala.Načo?Fakt mi to nepohlo a stresovať deti,tak to si neprosím.Môj otec nevedel ani kde má mama cukor...tak som v tom vyrastala.A vyrastal v tom aj môj manžel.Svokra si robila v domácnosti všetko sama až kým vážne neochorela na reumu.Takže koho mám volať na zodpovednosž, že to ten chlap odmieta?Poupratujem si byt, uvarím,povenujem sa deťom-ja som mama a to je moja prvoradá funkcia.Aj keď si sôr pripadám ako slúžka.Keď som frflala,že pol dňa som pri šporáku, obrátilo sa to proti mne,nakoniec mi povedal, že nemám vzťah k vareniu.... ja som myslela že ho zabijem.Pritom varím veľmi dobre(teda nikto mi nepovedal zatiaľ opak).Deti mám perfektné-vychované s citom,začínajú mi pomáhať...
Oluš - a prečo ťa hnevá, že tvoj muž povedal, že nemáš vzťah k vareniu? Ty vieš, že varíš rada a dobre. Tak kde je problém? Hm?
Vieš,ono ma štve ten jeho "názor na vec".To je proste ako z Marsu a z Venuše.Ja tým myslím:celý deň sa motám v kuchyni - t.zn.starám sa o vás,ocente to trocha,pochválte ma,spýtajte sa ma či nechem pomôcť.A on:sťažuje sa, asi ju to nebaví.No na porazenie....Pekným slovom som to skúšala tiež:urob kávičku, od teba mi chutí lepšie...No zopár krát sa zadarilo,ale fakt len zopár.Obyčajne je to tak,on:"a to si ani kávu nedáme".... a hádaj kto ju robí!Otec ten bol taký, keď mu mama naložila vretú polievku,odsunul ju cez pol stola a povedal, že nebude jesť lebo mu to dala vreté... ja naložím obed, zavolám ho a on povie: zavolaj ma až keď to sa to bude dať jesť. Vieš,že sa musím ovládať aby mu ten tanier nepristal na hlave!Ale ja som "býk" vydržím toho veľa.Na niektoré "prejavy" lásky už ani nereagujem... až sa sama sebe čudujem...teda dievča ty si odolná (no dievča-cha-cha mám 37 rokov)
Oluš, ale veď ty vieš, kde to "viazne" .
Tak keď myslíš tým "celý deň sa motám v kuchyni...atď." - tak to tak aj povedz. Povedz mu jeho marťanskou rečou: "Toto a toto som urobila a potešilo by ma, keby si ma aspoň trochu pochválil." Keď pochváli, fajn. A keď nepochváli, čo už? Aspoň neobrble - lebo pochopí, čo si mu vlastne chcela povedať. Aj to je niečo - keď už nič nerobí, tak nech aspoň nekritizuje, nie?
On: "A to si ani kávu nedáme?" Tvoja odpoveď: "Nuž, keď ju nik nenavarí, tak si ani nedáme. Ja som dnes už urobila to a to, kávu sa mi variť už nechce. Ale ak navaríš ty, budem rada."
Máš ho zavolať, až keď bude jedlo vhodne teplé? "Pozri, navarila som, naložila som ti na tanier, zavolala som ťa k stolu. Prosím, buď taký dobrý a teplotu jedla si už ustráž sám."
Nepáči sa mu prach na TV? Podaj mu prachovku: "Zlato, ja mám inú prácu. Ak ti to tak veľmi prekáža - utri to."
A všetko povedané milo, s úsmevom.
Olin, tvoj manžel predsa nie je tvoj nadriadený, aby hodnotil tvoj pracovný výkon. Nepáči sa ti? Urob to sám, alebo aspoň nekritizuj!
A jeho názor? Nech si ho má! Ty máš svoj názor. Robíš, čo sa dá, najlepšie, ako sa dá. Buď spokojná s tým, čo si vykonala a nenechaj sa od manžela komandovať. A ani rozčuľovať sa nemusíš..
Toť vsio!
Georgina, mne sa este zda, ze baby do toho montuju straaaaasne vela emocii. Nic nepomoze, ked budem manzeovi cosi rozpravat a vo vnutri vo mne bude vriet ....
ono to nie je ani podla mna o schopnosti sa ovladat, pretvarovat ... to sa musi stat zene "novou prirodzenostou".
Pridem trebars z roboty, vidim kopu dalsich povinnosti, uz som aj tak unavena a toto mi zoberie este viac energie, do toho narazim na muza, co mi nepomoze ..... este viac vypenim - v takomto stave nemozem dosiahnut nic pozitivne.
Ja som sa naucila si to vzdy aktualne prebrat: vladzem/nevladzem, chcem toto a tamto urobit bez naroku na pochvalu, alebo nechcem, ak cosi potrebujem od chlapa, poziadam ho absolutne pokojne a neopravujem to po nom.
Mozno to nejde rychlo, ale aj uvedomenie si chyby po takom vybuchu je cosi 
Svetlanka - nemám čo dodať 
.
Asi snáď len toľko - keď nejde o život, ide o .... nič. Nezbláznim sa predsa, že sa chlapovi nepáči neutretý prach, nie ?
Olus,vies tak trochu sa vidim v tebe,ja som az tu na NM trochu"zmudrela".Myslim,ze sme si to urobili same,ze sme boli od zaciatku manzelstva velmi tolerantne k manzelom a nezapajali sme ich do vsetkeho,radsej si si to urobila sama,lebo si videla ako to bolo u nich doma a tak si s tym aj pocitala,nerobilo ti problem zvladat vsetko sama a teraz v nasom veku,lebo sme skoro rovnako "mlade"/neboj-ja ma este o 10 viac/ uz pocitujeme,ze na vsetko same nestacime a hlavne ocakavame to ocenenie,za to, co pre rodinu robime.Vedela by som tu velmi vela napisat o svojich chybnych zvykoch,ale toto je tvoje forum.Viem ,ze to vzdy nejde tak lahko zmenit zauzivane zlozvyky zo strany manzela,ale da sa to,chce to len trpezlivost a tiez vzdy zvolit vhodny cas na to ,aby zbytocne nevznikali hadky ,stresy-hlavne pred detmi.Zivot manzelsky je niekedY velmi tazky.Hovori sa ,ze hrobom vztahu je,ked chce zena zmenit muza.Je to pravda,len je na mudrej zene najst hocikedy pocas vztahu ten nenasilny sposob ako toho svojho diplomaticky presvedcit o tom, co chceme MY!a este im vsugerovat,ze to je ich velmi dobry napad.Kazda milujuca zena musi byt v prvom rade diplomat.Nevies si predstavit a neuveris mi ,ale velmi dobre ti rozumiem.Ja na tom ,co som tym mojim dovolila pracujem,nuz co -clovek sa uci na vlastnych chybach.Drzim ti palecky a vela zdravia-ta depka sa mi u teba nepaci.
Tak zase išiel ku kamarátovi pomáhať a ja som ostala doma s deťmi. Ja nie som proti, aby raz za čas nešiel niekomu pomôcť. Ale posledné dva mesiace mu chodí pomáhať 3 krát týždenne!! Je to v poriadku? U vás je to ako?
naozaj je to kamarat ?
Tiež ma to napadlo... A - pravdu povediac - ani by ma pri žiarlivosti Clarinho manžela (o ktorej písala v predošlých blogoch) neprekvapilo, keby ten kamarát bol ženského rodu...
Si zlatá...ďakujem. Vieš teraz mi nie je veľmi dobre,bolí ma hlava a nič nezaberá.Zhoršila sa mi depresia.Som zvedavá ako pôjdem z robotky a to som ešte chcela ísť na nákup.Takéto chvíľe nenávidím!!!To musím zvládnou sám, na to snád sílu mám..... tak toto si budem spievať celou cestou cez mesto,v najhoršom sa opriem niekde o stĺp aj s tým nákupom a budem spievať ďalej...
Oluš, hlavu hore! Trochu zdravého "vyfláknutia sa" na povinnosti ešte nikoho nezabilo! Robota neutečie - nie je zajac!
Urob si cez víkend trochu voľna pre seba... Veď ty si tiež len človek - zaslúžiš si aspoň chvíľu len tak sedieť, pozerať do nebíčka a NIČ nerobiť!
A bude lepšie, uvidíš .
Čo by robil tvoj manžel,keby ste chodili na smeny do práce a museli sa striedať pri deťoch???A samozrejme aj pri domácich prácach?S manželom sa striedame na smeny a keď som ja nastúpila po materskej do práce,tak sme si stanovili pravidlá a tie sa snažíme dodržiavať.Samozrejme,že sme do všetkého zatiahli aj naše deti.Musia pomáhať,či už vyniesť smeti,upratať si izbu,vyvesiť prádlo,dať oprať,uvariť si.Všetko sa museli postupne od malička učiť.Teraz sú samostatní a je na nich spoľahnutie.Ja si myslím,že všetko sa dá riešiť,ale s kľudom a veľa sa treba o tom rozprávať.Treba si to predom premyslieť a dať mu nejaké návrhy.Jednoducho,žena nie je otrok,aby všetko doma zvládala.Umyť riad,upratať,uvariť to by mal už vedieť každý muž.No musí sa mu chcieť pomôcť.Ak všetko spravíte spoločne,tak obaja si potom môžete prv oddýchnuť a venovať sa deťom.To že chodí ku kamarátovi by som tiež riešila...najprv rodina,potom zábava.Ani ty sa nechodíš zabávať po príchode domov,nenechávaš všetko na ňom.Deti otca potrebujú.Jáj,na túto tému je toho veľa na diskusiu.Jednoducho,je to všetko len o Vás dvoch a vy si to musíte všetko premyslieť a vyriešiť,nikto iný to za teba nespraví-všetko bez zvýšeného hlasu.Muži sú na to alergickí...Držím palce,nech sa ti darí lepšie ako doteraz.
Ale ako to mám riešiť? On sa jednoducho zoberie a ide preč! Ja som to skúsila tak, že som dvakrát tento týždeň ostala dlhšie v práci /predtým som mu to oznámila, že prídem neskoršie/.Tak si s malou aspoň urobil úlohy. Lebo vedel, že ja prídem neskoršie a už bude malá unavená. Ale predsa nebudem kvôli tomu, aby bol pri deťoch spávať v robote. Doma mám tiež dosť práce. Lenže akonáhle som ja doma, on ide robiť to, čo mu pripraví svokor alebo keď mu nedá žiadnu robotu, ide pomáhať susedovi. Je to určite sesed, nie susedka. Muž príde domov špinavý od roboty a chodia spolu domov, takže vidím, že nebol u kamarátky, ale u suseda.
Skúšala som mu dohovoriť po dobrom aj po zlom. Ale nepomáha a ja už nevládzem.
Dnes napríklad v rozčúlení nakričal na deti, keď ho otravovali, že by chcel inú ženu a iné deti!!! Myslela som, že ho za to zabijem, hajzla jedného!
Ozaj už mi oznámil, že zajtra ide s chlapmi do Žiliny na výstavu, takže...
som na dne. Vysvetlite toto deťom...
Clare, prepáč, ale popísala si na Naničmamu už veľa príkladov o tom, ako sa tvoj manžel správa k tebe aj k deťom. A veľa dievčat ti už napísalo, že taký vzťah, aký máte vy dvaja, ani vzťahom nie je.
Prosím ťa, čo chceš ešte riešiť? Tvoj manžel ťa sústavne uráža, ponižuje... atď. A to aj pred deťmi. A to všetko napriek tvojim dlhodobým snahám veci zmeniť a s manželom sa rozumne dohodnúť.
Na čo čakáš? Že tvojho muža zrazu osvieti a zmení sa na ideálneho manžela?
Nemyslíš, že je čas priznať si, že si si proste nevybrala správneho partnera, zbaliť seba, aj deti a odísť?
Myslím, že máš pravdu. len som chcela, aby sme žili ako normálna rodina. myslela som, že aj muž sa bude snažiť, ale je to všetko na h... . Je mi ľúto detí, lebo ony ho majú rady. A čo vyriešim, keď sa odsťahujem o 5 domov ďalej?
Vyriešiš všeličo. A aj keby to bolo len to, že ukážeš manželovi (a hlavne deťom!), že si už od neho nenecháš skákať po hlave - aj tak je to viac, ako dosť.
vyriesis prinajmensom to, ze deti nebudu musiet trhat vztah s otcom (a sami casom pochopia, ze otec na nich kasle, ak sa im prestane preto venovat) a ty budes mat ciastocny pokoj. aspon budes sama za seba a nebudes nic ocakavat. menej sklamani - menej frustracie.
Georgina,Lussesita - dievčatá moje zlaté, ste milé, že ste sa zamýšľali nad mojim problémom...ďakujem za rady, viete ono je niekedy taký deň blbec.... 100 krát sa nad tým všetkým povznesiem a jeden krát idem do vývrtky.Už sa oddávam myšlienkam typu neurobí-nepokazí Dobre, že menám zamestnanie, kde treba aj zbrojný pas... už by som mu iste 1.novembra niesla chrizanténky .Joj štastie, že som len kancelárska krysa. Papa
Recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Ja viem, že tu otravujem stále s tým istým, ale...už neviem ako ďalej. Prosím vás o konkrétnu radu na takúto vec: Chodím do práce, mám záhradku a dve deti. Z toho jedna je teraz prváčka. Doletím z roboty, z obchodu a pre deti /škôlka, družina/. Niekedy ich vyberá muž. Teraz bolo treba nachystať večeru, urobiť s dcérou úlohy a ešte som potrebovala niečo pokopať v záhradke / jahody, cesnak /. Takže som povedala mužovi, či by nepokopal pod cesnak, že musím robiť úlohy a idem variť večeru. On na to, že ide pomáhať kamarátovi a že nech si to pokopem sama. Takže sa normálne zobral preč a mňa nechal rozzúrenú s nákupmi medzi dverami / práve som prišla /. Myslela som, že ma porazí, tak som mu nadala, že ma teraz z toho riadne bolí hlava.
Takže on je celý deň doma /má nočnú/... vyspí sa, vyberie deti /aj to sa mu neľúbilo/ a keď prídem domov, nechá ma doma s deťmi a povinnosťami a on beží pomáhať susedovi!! Proste serie na všetko! To isté sa stalo aj pred 3 dňami.
Čo by ste mu na to povedali? Čo by ste urobili vy? Lebo ja od jedu viem mu len nadávať.je mi do revu a z jedu a zo zúfalstva.