Je to stále horšie...

mam dojem, ze to ten zivot zacina riesit za teba, ked si tak dlho vahala. len aby ste nedosli k fackam a bitkam, ked sa to vyostri, lebo to vyzera, ze skor sa to vsetko pozenie na hranu noza, nez k umudreniu.
vyzera to tak, ze tvoj chlap si potrebuje sam pred sebou potvrdit neochvejnu poziciu pana domu, aj za cenu stupidnych podmienok, zakazov a ponizovania.

byt tebou, tak si aspon doklady, ktore su pre teba dolezite (napr. rodne listy deti, poistenecka karticky, sobasny list, poistky, zmluvy, atd) a trebars aj sperky (a ine cennosti), co ti este ostali, prestahujem k rodicom. plus nejake oblecenie. lebo jedneho dna dojdes domov, zamka bude vymenena a ty budes mat nekonecne problemy dostat sa k tomu, co ti patri a co budes na uradoch a k zivotu potrebovat.

clare, magic ma pravdu, treba co najskor take veci odniest prec ku rodicom, lebo ak budes chciet dat ziadost o rozvod, sobasny aj rodne listy k tomu budes potrebovat .. a myslim ze uz nemas nad cim uvazovat, ja by som sa balila okamzite, pretoze toto uz hranici s chrapunstvom... nech sa s tym vsetkym zadrhne

clare, ty ešte fakt nemáš dosť??????
čo ešte chceš, aby urobil????
zbaľ seba a deti a cho´d už konečne od neho preč, k rodičom, aj keď ťa hlavne mama nedokáže úplne pochopiť, stále to bude lepšie ako to čo žiješ teraz. U mamy ťa nik nebude nazývať hanlivými výrazmi, nik ťa nebude ponižovať a urážať.
Už sa konečne uvedom, ako ti môže pomáhať takéto vypisovanie??? keď s tým nič nerobíš? načo ti tu baby radia, keď ty s tým aj tak nič nerobíš. Len trpíš a trpíš, a potom napíšeš, a aj tak trpíš a trpíš, a potom zas napíšeš a dokolečka dokola. Fakt ti to pomáha???? v čom????????
Prepáč clare, ale mám chuť ťa riadne prefackať, aby si sa už konečne zobudila z toho nechutného sna a začala konať, keď nie pre seba, tak pre svoje deti!!!!
Kurnik, a to som si povedala, že tebe niet pomoci, že tebe už nebudem písať, ale už ma fakt riadne serieš.

Cláre 11 zbytočne ti budeme radiť aj tak si spravíš podľa seba.V dome si prežila aj pekne veci a to ťa tam asi drží a tak si radšej mysli na urážky ponižovanie a čo sa týka vecí zober si všetko, a osobne čo ti dal viem že zlato nič neznamená keby som celý dom prehľadala aj tak by mi ho musel dať keď budeš na tom horšie tak to môžeš predať choď od neho nech aj ten najmenší cit v tebe nezhasne určite ťa nejaký princ niekde čaká Držím ti palce a odvahu

Claire teraz uprimne napis na co cakas....co presne chces aby urobil,aby ta to donutilo zbalit seba a deti a vykaslat sa na neho...chces aby ta psychicky dodeptal,ze zabudnes aj ako sa volas alebo aby ti fyzicky taku struhol,ze ti nebodaj ublizi a ty nebudes moct chodit do prace a starat sa o deti?ved oni ta potrebuju!

Nečítala som všetky predchádzajúce články,ale vybav si svoj účet,všetky ďalšie doklady,rodné listy,sobášny atď.,zbal seba s deťmi aj so psíkmi a bez oznámenia sa odsťahuj.Ak mu naznačíš že ho plánuješ opustiť,vtedy sa začne väčšie peklo a bude sa ti vyhrážať bez cez deti.Apropó,zo všetkých dokladov si potom porob ešte kópie a účet si vystav napr.na mamine meno ak s tým bude súhlasiť.Taktiež si prever aj životné poistky v poisťovni či ich manžel náhodou bez tvojho vedomia nezrušil.Držím palce.

Pekný dník dievčatá....som tu nová,ale mám veľmi rada túto stránku tak som sa rozhodla že sa k Vám všetkým pridám....v prvom rade by som chcela zareagovať ku clare....ja som v takej istej situácii, len s tým rozdielom že manžel sa ku mne správa normálne...vlastne ani by som nič od neho iné nečakala, po tom čo som s ním prežila. je to trošku dlhší príbeh....Sme spolu 12 rokov. Tesne ako sme sa mali vziať, boli s ich strany samé problémy...proste a jednoducho, nechceli ma do rodiny...ale ja žienka večne usmiata som všetko vždy na dobrú stranku otočila, veď som svojho nastávajúceho manžela nadovšetko milovala...Mám nesmierne dobrých rodičov pri ktorých sme aj zostali bývať / aj keď svokrovci mali jeden dom navyše a bývali tam úple cudzí ľudia / mne stačilo aj málo....zakrátko sa nám narodil krásny chlapček MIŠKO to bolo radosti....prešiel rok, samozrejme intrigy a ohovárania s manželovej strany neprestávali....ale ja stále nezmenená...proste ja verím na zázraky. A ten sa aj stal!!!, keď mal Miško rok aj dva mesiace zostala som tehotná...opat prekvapenie, ale veľmi som sa tešla. Asi v osmom mesiaci sa mi dostalo do uší , že moj manžel ma dieťa skoro rovnako staré mojmu Miskovi....samozrejme ja som tomu neverila, až som zistila znovu s tých intríg že si ho moja svokra nosí k sebe / a vyjadrovania takého charakteru...že keď sa jej niekto spýtal ako sa má vnúčik Miško zareagovala priblblou, detinskou vetou...že ona nevie ona už vnuka má a pod....dokonca že ja som o tom vedela / takže jedného krásneho dňa som si sadla s mojim manželom a všetko sme predebatovali,bola to jeho vraj kamarátka a je toho chlapček...o ktorom on nevedel...žiadne ospravedlnenie, nič...bola som z toho mierne v šoku....veď som bola v tom že ma má fakt rád....a takéto veci by mi ani nenapadli.....Moji rodičia boli zdrvený, mama často plakávala.....prešlo pár rokov, ja platím alimenty som s manželom ktorý sa bojí vlastných rodičov / je jedináčik /. Po čase sme sa prestahovali do RD svokrovcov, nemala som to robiť...žiadne štastie, neustále inrigy, ohovárania. S chlapcom som sa skamarátla, dokonca sa chodí k nám hrať....Teraz mám 33 rokov, začínam mať plné zuby už aj manžela...Som, možem povedať škovná žena čo sa vie postarať o rodinu aj o manžela...nebavia ma už klebety a intrigy zo svokrinej strany, nebaví ma byt satle dobrou a na vsetko sa snazit zabudnut/ sú to klebety dedinské, jedna babka povedala.... manžel si ma nikdy nezastal a on vedel že tie klebety su blafy/ dokonca už si viem povedať čo si myslim / aj predtým by som to vedela len som chcela aby bolo všetko uhladené / fakt som nekonfliktný typ...ale už mi to nejako inak dochádza a nebaví ma byt s ľudmi čo si moju prítomnosť vobec nevažia a ani mna , bolo by to ešte na veľmi.....veľmi dlho ale aspon takto v kratkosti. A clare by som poradila, teda hovorím za seba...do toho domu by som nedala ani korunu!!!!!!!!!!!!!robím to aj ja, máme čisto, navrené.. mojim detom nic nechyba ale ja zveladovat cudzi majetok nemienim... Dievčatá prajem krásny dník

clare nechcela som ti ani nic pisat, ale potom ma tak napadla jedna veta: "tu to vyzera, ze aj krv potecie"
zelam ti, aby to sa tato veta nestala skutocnostou. dufam, ze sa trosku zamyslis

komu niet rady tomu niet pomoci dievcata..nikto nemoze chytit za ruku zeny co chcu takto zit a ist za ne riesit ich problemy.. to musia sami.. ach jaaj

vyvyka

Clare myslím si, že pre teba a deti by bolo najlepšie hneď od neho odísť veď máš prácu, máš kde bývať , tak prečo ostávať s niekym kto ti vedome ubližuje, ale možno máš ešte dôvod na to aby si napriek všetkému pri ňom ostala, môžno máš pocit že ešte nenastal čas na rozchod, prečo si ešte pri ňom vieš len ty, ale vedome ničiť svoj život a život svojich detí a obracať sa možnému šťastiu chrbtom asi nie je najlepšie riešenie. Nech sa rozhodneš tak alebo onak prajem Ti do ďalšieho života len to najlepšie .Vstaň usmej sa utri si slzy z očí, veď každý deň sa niečo pekné začína a niečo pekné končí.

clare. este by som mala zopar zaujimavych otazok, ak nechces neodpovedaj:
pisala si, ze si profesorka na strednej skole, ze?! takze
- ako sa spravas v zamestnani (v skole) ku studentom, ku kolegom-profesorom? je to vsetko ako na zaciatku?
- vsimol si tvoj nadriadeny (riaditel, zastupkyna) nejake zmeny na tebe (myslim psychicke), pretoze take spravanie doma urcite nechava nejake nasledky?
Podla vsetkeho co pises mi pripadas ako nevyrovnana osoba, ktora sa vsetkeho a vsetkych stracha. Ja osobne by som vaazne nechcela, aby taka pani profesorka niekedy ucila moje deti. I ked fajn, v zamestnani si mozno uplne ina, ale velmi tomu neverim.

nemám slov

clare, všetko čo píšeš sú lamentácie stale dookola. ak muž nedáva, tak je to začiatok konca. ak žena nemá čo príjmať, tiež je to začiatok konca... ak si budete schovavať pred sebou veci, tak zase to je začiatok konca...

a čo sa detí týka... ak tam medzi vami neni láska, tam je vypočítavosť a to detom naozaj nemusíš ukazovať, ani kvoli nim vo vzťahu zostávať...

manželstvo a láska niesu " kšeft " ... láska je bezpodmienečná... ak chápeš čo to znamená... neviem čo tam ešte hladáš... iba ak to, že bud to čo píšeš su vymysly z nudy a dobre sa bavíš, alebo máš totálnu nesebauctu...

rodne listy ti predsa dajú na matrike v meste, kde si sa narodila... aj rodné listy detí ti tam dajú...

argumentovať tým, že niekto zabije deťom psíkov... tak to je už vrchol...

nemôžem si pomôcť, ale ty sa bavíš

Ahoj Clare, mam pocit ze sama k sebe nemas uctu, ked ta bavi takato hra s manzelom.ak chces nieco vyrazne zmenit, sadni si s nim porozpravajte sa, vyrozpravajte si preco naco zaco.predpokladam ale podla toho co pises ze komunikacia viazne a v tom pripade nie je co riesit.asi sa bojis rozvodu a veci okolo toho.ale rozvod moze znamenat, ze ukoncis nieco zle v tvojom zivote a najdes si vhodneho partnera.vies si predstavit, ze namiesto kriku bude u vas pohoda a usmev?ze namiesto odmietania sexu bude u vas laska, objatia, milovanie?to vsetko mozes mat ked si najdes vhodneho partnera.urcite to nie je lahka cesta takeho najst ale stale lepsie sa pokusit ho pohladat ako sa trapit v nefungujucom manzelstve.

Po tom čo som tu prečítala žasnem, že na čo čaká táto žena????
Určite sú typy ktoré si myslia že byť mučeníčkou je ich osud a nechajú so sebou kývať, no ale ak už nie pre seba tak pre pokojný a normálny život vlastných detí sa treba prebrať a konať
A na záver si neodpustím citovať z trestného zákona
§ 208
Týranie blízkej osoby a zverenej osoby

(1) Kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť,

b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,

c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,

d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

Clare,Ty máš asi ešte okrem manžela ešte jedného nepriateľa a to STRACH.Zrejme sa bojíš čo povedia rodičia,ostatná rodina,čo sa bude hovoriť v škole,čo susedia,čo povieš deťom.Ak náhodou sa týmto zaoberáš,tak škoda času lebo každé čudo tri dni trvá.Strach z blbých reči je riadna brzda ak Ťa ponižuje.Hovorí sa ,,človeče pomož si sám,aj PAN BOH TI POMOŽE,,tak si pomož,lebo som si istá že vieš ako!Neverím ,že si nepredstavuješ ako z ľahkosťou a vyrovnaná zatváraš na dome dvere a odchádzaš konečne žiť život podľa vlastných predstav.A ak náhodou o tom ani len nesnívaš,tak prepáč ale nie si na tom až tak zle.Tvoj život si len Ty odžiješ a nikto iný ani keby veľmi chcel,no može Ti ho zmeniť ale žiť ho budeš Ty.Bohužiaľ vlastná skusenosť.

Claire, jednoducho odid. Uz nie je potrebne vyratuvat dalsie argumenty.
Niekedy je tazke urobit prvy krok. Vahas, co bude lepsie. Nerozmyslaj viac nad tym.
Jednoducho odid a basta. A ostatne, napr. reci inych, sa ta nijakonetykaju. Su sucastou zivotov tych inych ludi. Co mi vieme, co vsetko si kedy a o kom (aj o nas)ludia hovoria.
Zober deti, psov tam, kde sa mozes hoc len prechodne zlozit. Ty uz vies najlepsie.
Alebo chces prezit cely zivot s tyranom?
Ba co je horsie, so sprostym a primitivnym tyranom? Hoci v tom nevidim podstatny rozdiel, ale tie hlupe hlasky a urazky su fakt strasne ubijajuce. Ja ti verim, ze si nevymyslas, ze to tak naozaj je, ved zien s podobnym osudom je vela. A to, ze ty mu nieco vytknes este nie je dovodom, aby bol vulgarny, nech sa ovlada. Nikto nema rad kritiku, ale to este neznamena, ze po jej vysloveni zacneme vsetci pi..vat smerom ku kritikovi.
Clovek, ktory si ta nevazi ako cloveka nie je hoden, aby si mu venovala co i len zablesk svojej pritomnosti. Tak sa vzchop a neboj sa zacat si vazit samu seba. Predstav si, ze si akoby dvojita. Dospela, mudra a nebojacna velka Claire, ktora musi pomoct svojej malej a bezbrannej dcerke Claire, pretoze jej ublizuju. Zastan sa svojho "dievcatka" , nechaj, nech v tebe prerastie pocit zodpovednosti (velka Claire) za svoj zivot (mala Claire), ktory ti bol dany.
Vela stasti a odvahy.

Clare!No tak!Čo to robíš?Ja som podala návrh na rozvod,keď som bola s malou na materskej,ani 3 nemala,syn mal vtedy 4.Čiže som ostala sama,s dvoma malými deťmi,na materskej,bez roboty,bez peňazí,vedela som,že ani výživné mi nedá,ale som šťastná a nikdy to neoľutujem!Vedela som,že to je to najlepšie,čo môžem urobiť,bez toho,aby som sa odvolávala na deti,samotu,peniaze...Práve pre šťastie mojich detí to všetko bolo.Začínala som na nule,jedine,že som bývala u otca(mamu už nemám),nemala som robotu,nič...A čo.Jednoducho som si povedala,že to zvládnem a ešte počas materskej som musela robiť,aby deťom nič nechýbalo,brala som robotu,ktorá prišla,len aby sme mali...A jednoducho som nemala čas sa báť,proste robila som,čo sa dalo,našla si potom riadne zamestnanie,keď deti už boli v škôlke,sama som určite nebola,mám rodinu,kamarátky,kamarátov.Aj keď ma odhovárali viacerí,tvrdili,ako to môžem zvládnuť-dá sa,jasné,že sa dá,všetko sa dá,len treba chcieť a ja som chcela a veľmi som chcela.Dokázala som im všetkýmm,aj môjmu exmanželovi,že sa dokážem aj sama postarať o deti,som hrdá na to,že som sa nevyhovárala a KONALA!Moje deti si zaslúžia to najlepšie a najkrajšie zo života a to som im chcela dať.Čo myslíš,že to bolo ľahké?Ale tebe to tak zrejme vyhovuje.Ako písala Eva M,výhovorky...Keby si už konečne raz napísala-Konečne som sa rozhodla niečo pre deti a seba urobiť.No ty dookola opisuješ trápenie,čo preživaš,ale už by si mala konečne aj niečo urobiť!Milá Clare,je mi ľúto,čo prežívaš ty a deti,ale jedine ty to môžeš zmeniť.Je to na tebe,len aby ti raz deti nevyčítali,ako si mohla žiť s takým človekom,neverím,že sú mimo obrazu,že nevidia,čo sa u vás deje.Tak ti držím palce,ale už neprešľapuj na jednom mieste a konečne sa pohni dopredu

Clare,tak ako písala Renka-ono to s otcom sa vyrieší časom samo.Skús sa otvorene a pravdivo porozprávať s deťmi,ako to oni vidia,čo si o tom celom myslia a čo by podľa nich bolo najrozumnejšie riešenie.Ja niekedy žasnem,čo všetko moje deti vnímajú,o čom všetkom vedia a na čo všetko majú svoj názor.Deti ti možno pomôžu v správnom rozhodnutí,povedia ti svojimi slovami a pomôži ti pozerať sa na to všetko z ich detského pohľadu.Pravdepodobne ťa až zariazí,čo všetko sa dozvieš.Počúvaj srdcom

Podla mna, Claire tento zivot vyhovuje. Inac si to neviem vysvetlit. Frustracie v manzelstve kompenzuje pracou a to niektorym ludom uplne staci. Doma ma teren zabehany, ziadne prekvapenia, ani jedna velka neznama, ktora na nu ceri zuby v pripade, ze by odisla. Od nas ocaka len asi polutovanie a nejake to pekne slovo, skratka sa chce vyrozpravat. Okrem sadistov existuju aj masochisti.
Claire, nic nie je definitivne. Ale kto neskusi zmenu, nemoze povedat, ze riesil.
Uz si robis oponentov aj na strane dievcat. Asi by si nemala prispievat na zenske stranky, pretoze zena automaticky dava rady, ako by to riesila ona. Vacsina z nas ti hovori, co mas robit. Myslim, ze maju pravdu a ich argumentacia znie presvedcivejsie, nez ta tvoja. Z pohladu nezainteresovaneho, ty nevies, co chces. Ak ho lubis, tak prezijes zvysok zivota tak ako doposial, pretoze on si ta uz nevazi. U muzov je tento stav viac menej ireverzibilny.
Mas moznost skusit nieco ine, dat si sancu byt stastna a nemusiet bedakat, ako zle sa ti vodi.
Deti raz vyrastu a odidu, otca mat budu stale. NIkomu svojim odchodom nemozes a priori ublizit. Skor si myslim opak.
Ak pracujes ako ucitelka, velmi dobre chapem, ze si uzkostliva a nemas rada zmeny. Ucitelske povolanie mame hojne aj v rodine a akosi to tak nejako plati. Kazdi sme nejaki. Pravda.

Clare, zatiaľ som sa nezápajala do diskusie, ale rozhodla som sa prispieť aj ja. Napíšem Ti, ako niečo podobné ale v ružovom riešila moja sestra.
Môj švagor pôsobil ako ten najlepší manžel navonok, ale doma to bolo niečo iné. Moju sestru týral hlavne psychicky a niekedy využil aj svoju fyzickú prevahu. Mal ju za handru, nič doma nerobil, deťom sa nevenoval, stačilo mu, že sa vydarila dcéra a potom vytúžený syn a sestru podvádzal, kde sa dalo a s kým sa dalo. Pánbožko ale zariadil, že synček je autista, konkrétne asperger s mentálnym postihom (mne sa zdá, že s miernym, ale vraj stredným).
Sestra sa dvakrát psychisky zrútila tak, že musela zasahovať záchranka a po jednom takomto zrútení po odchode záchranárov povedal švagor mojej sestre, že kôli nej nestihol ísť zahrať tenis ( to len na dokreslenie).
Pred štyrmi rokmi tesne pred Vianocami sa sestra zbalila a odišla k našim rodičom. Švagor bol presvedčený, že oni bez neho nevyžijú. Tiež nevedela dopredu, ako to zvládne, ale vedela, že takto žiť nechce. Nechala dobre platenú prácu a išla učiť na polovičný úväzok na ZŠ, kde nastúpil jej syn a zároveň mu robila asistentku. Nebudem rozpisovať jej boj so psychológmi a riaditeľmi škôl, keď chcela integrovať Miška do "normálnej" školy. Teraz len konštatuje, že lepšie urobiť ani nemohla. Miško je spokojný a z angličtiny patrí medzi promiantov triedy. Gramatické chyby nájde tam, kde my si ich ani nevšimneme a číta všetko, čo mu príde pod ruky.
Moja sestra momentálne žije v kľude napriek tomu, že deň má rozvrhnutý na minúty, aby všetko stihla. Ona totiž ešte súkromne doučuje angličtinu, aby vyžili, no má sa čo obracať.
Krátko na to ako odišla, sa v tom istom vchode, ako býva mamka, uvolnil byt a sestra býva v podnájme.
Švagor po dvoch rokoch zistil, aký poklad mal, tak v súčasnosti nežijú spolu, ale stretávajú sa denne.
Majú korektný vzťah.
Clare, ja len toľko. Musím dodať, že si svoju sestru nesmierne vážim a obdivuje.
Neviem, či som Ti týmto pomohla, ani nehovorím, či máš odísť alebo nie(ja by som určite odišla), ale treba sa pohnúť z miesta. Máš zodpovednosť za svoje deti. Veď rodičia sú pre ne príkladom, oni si budú myslieť, že otcove správanie je v poriadku. A keby aj nie, nebudú vedieť aké má byť, keď to nezažijú.
Na záver len jednu myšlienku Pána MUDr.Švejcara.
To najlepšie, čo môže dať otec svojim deťom, je spokoná a šťastná mama.

dievcata,zienky,devy krasnesice nemam na to pravo,ale myslim si,ze by bolo...... nacim,aj vo vsetkej pocestnosti tento blog od nas ukoncit......uz sme clare poradili viac ako sa dalo a teraz sa ona sama musi zariadit podla seba-svojho vedomia a svedomia,najst v sebe odvahu,prekonat strach a ludsku slabost,vyhladat v reale pomoc a tiez najst "ozajstnu" silu materinskej lasky a tak zabezpecit detom pokojny zivot.Bojim sa,aby sme jej nejako niektorymi uvahami viac neublizili ako pomohli..........

lusesita,máš pravdu-už nie je čo dodat!!!!!!!!!!!!!