Ja sa ani necudujem, že si nespokojna
Ty túžiš asi aj po niečom inom ako len o príjemné vyplnenie času...chceš od života viac a asi aj cítiš že roky utekajú
Verím, že 25ročný nemá ešte žiadne plány, len užívať život...nič neriešiť a cítiť sa dobre
Ťažko ti tu radiť, ale asi to bude spôsobené aj tým vekovým rozdielom - predsa len 25 ročný chalan je na úplne inej ,,úrovni,, ako 35 ročná žena. V dnešnej dobe pre 25 ročného chalana je asi ešte skoro uvažovať o rodine, deťoch. Samozrejme, sú aj výnimky ale má ešte veľa času na založenie si rodiny, mať deti. Teraz to tak asi necíti. Možno o 10 rokov bude uvažovať inak. Ťažko povedať. Možno si teraz chce len tak ,,žiť,, nič neriešiť, žiť bezstarostný život. Možno mu je s tebou dobre, má ťa istým spôsobom rád a to je všetko. Iné riešiť nechce.
A čo ty, chceš rodinu, deti? Ak áno, tak podľa mňa je zbytočné čakať, či on názory časom zmení alebo nie, lebo roky pribúdajú, aby si si potom nevyčítala, že si čakala na niečo čo ti nakoniec nedá. Poznám zopár párov, kde on nechcel deti, rodinu a nakoniec keď sa rozišli kvôli tomu, že žena si chcela založiť rodinu, on si našiel časom inú ženu, mal s ňou deti a sú spolu. Jednoducho len on potreboval dozrieť a časom zistili, že k sebe jednoducho nepatrili. Neviem čo by som spravila ja, ale ťažko povedať čo je dobré a čo zlé rozhodnutie. Rozhodnúť sa musíš čo ďalej a uvidíš časom či to bolo dobré alebo zlé rozhodnutie.
No, môj partner bol o 9 rokov mladší a ked sme sa spoznali mal tiež 25 a nechcela som ho, lebo som neverila že by to vyšlo a nakoniec sme boli do smrti spolu, teda 22 rokov.
Skôr si myslím že ty chceš niečo úplne iné a ja sa nečudujem, chceš mať deti, rodinu a tak.
Ako vidieť jemu stačí že je pri tebe, ale to je veľmi málo.
Ak vzťah skončil, treba po´dakovať a posunuť sa dalej a počkať na toho pravého.
On u teba hľada určitú istotu a to je nie najlepšie pre rodinu, lebo tu istotu maju cítiť obaja.
Musel to byt krasny vztah, Margori.
Nas vztah este neskoncil, vcera sme sa vsak velmi pohadali a mna to stale boli, mam ho velmi rada.
Asi mu staci byt iba pri mne, ale je pravda, ze sa snazi menit kvoli mne - byt pozornejsi, romantickejsi, vnimat moje pocity ... ide to ale velmi pomaly, mozno len ja som netrpezliva a nakoniec bude chyba vo mne.
Ja neviem, ale vedeli sme obidvaja že to osud nám pripravil tuto cestu, bola to nejaká iná láska, skôr taká v duši, ktorá haltovala ak človek chcel zmenu, alebo niečo riešiť.
Prežili sme ťažký život, ale viem že som bola milovaná a že som bola celý život žena, ktorú si naozaj sám vybral a chcel a to je pre mňa veľa. 
Krasne. Citim z teba silu, lasku a trpezlivost, Margori.A tiez velku pokoru. Musis byt uzasny clovek vo vnutri. Som rada, ze si sa ozvala a obohatila moj zivot.
Clovek si az neskoro uvedomi, aku hodnotu mal ten, koho sme stratili.
Moj priatel ma ma rad tiez skor cez moje vlastnosti a zivotny styl, mozno preto chce starsie, menej vulgarnejsie, co nepiju, nefajcia a maju moralne zasady a to je to, co sa mi na nom paci.
Ale neviem, ci je lepsie byt milovany a nemat to po com tuzime, alebo mat to, po com tuzime, ale tej lasky bude menej, lebo bude dominovat realita. Ty by si o tom veru mohla rozpravat ty sama, ale to nemusis, samozrejme.
Na margo toho vekoveho rozdielu, ja sa ho snazim odlahcit tym, ze aspon on pochova mna a ja nebudem smutit, ale on. Ale podla toho, co si zazila ty, to sa asi smejem trpko.
Život nám veru pripraví občas veľké prekvapko.
No jedno ti poviem že mame viac spoločného, ja som bola vžry tiež ta bláznivejšia.
Aj ten môj bol spokojný v našom spoločnom živote a ja som bola veľakrát veľmi nespokojná a dlho som sa pýtala - je toto láska?
Nakoľko žijem prítomnosťou tak viem že to bolo tak ako bolo a verím že na druhý krát to už bude úžasné 
Aka si ty uzasne pozitivna a ludska osobka :)))
Prajem ti, aby to druhykrat bolo (je) viac ako uzasne 
To som rada, že ma tak vnímaš 
A čo keby si si to aj Ty užívala. Však 35 ešte nie je veľa a 25 ročný chalan je fajn.
Skôr ma zaráža, že Ty vymýšľaš aktivity, nemal by on byť ten kreatívnejší?
Časom Ti budú veci, ktoré Ti teraz vadia, vadiť ešte viac.
Uži si to a nerieš. Čo má prísť to príde a možno ak on bude cítiť, že neriešiš, začne on riešiť......
Bože, ne-možnááá toto je super odpoved, takto to povedala priateľka aj mne pred tými rokmi, ked som sa zdráhala ísť do takého vzťahu. 
No vieš predstavila som si, že by po mne išiel taký 25 ročný chalanisko, niektorí sú takú zlatí. Pomôžu, pomojkajú, nachystajú a takého mať....
No ale tiež by ma to sr..o, že čo potom..... No ale veď to nevieš ani pri rovesníkovi, nie?
No ale toľko som tam dalo tých no...... Som ja ale ....
35 nie je až tak veľa, ale ak chce rodinu a deti, tak si myslím, že je najvyšší čas to poriešiť. Ak by chcela tiež žiť takým životom ako on, tak nech nič nerieši, ale Mariposa neuviedla čo chce vlastne ona
Dakujem Vam za nazory i podporu, pomahaju mi :)
Zdravim vas,
chcela by som opat otvorit Vasu temu. Ako sa Vam dari dnes? Ako ste na tom s Vasim priatelom?
Nasla som Vasu diskusiu, pretoze som hladala pomoc pre seba. Mam podobny problem, ma 25 a ja o tri roky viac. Pozname sa necely rok. Zacali sme pred mesiacom spolu byvat, v najromantickejsi den v roku. A teraz vedla seba spavame ako cudzi ludia. Preco? Lebo som prestala riesit, aby zacal riesit on. Cakam. Dockam sa? Neviem. Bojim sa odpovede.
Hladam tu istotu, ktoru som kvoli nemu obetovala. Hodila som za hlavu 7 rokov, diamant a cloveka, ktory mi daval istotu. Teraz nemam nic a chcem ju ziskat spat. Ziskat ju u nho, s nim.
Dockam sa? 
PS: Nastahovala som sa ja k nemu, ake smiesne. K mladsiemu. Navyse uz par rokov byva sam, o vsetko sa stara, je pedant, vsetko cistucke.. Roztomily.. Aj rodinu planuje do buducnosti, dokonca viac nez ja!! Ale preco do certa, ked viem, ze jeho cit ku mne je hlboky, preco mi to neda pocitit? Niektore druhy to vraj nevedia.. A preco sme my zeny take brzdy a neuspokojime sa s tym?? Do certa!
PS2: Je to na nho este skoro? Chciet, aby nedelil veci na moje a jeho, aby sme budovali nase veci. Pritom on bol iniciator toho, ze som sa k nemu nastahovala. Neviem ci to je v poriadku, ked citim priepast vo vztahu, teda medzeru, barieru. Mam pocit, ze byvam vedla neho a nie s nim.. Nie je si isty? Bojime sa obaja, nevieme si to povedat? Taketo rozhovory s nim vediem, no mam pocit, ze rozpravam len ja. Alebo, ze mu vkladam slova do ust.. Povie len to, co chcem pocut.. Mozno si to myslim len ja.. Taktiez ta vec s aktivitami, to je to iste. Snazim sa vymyslat pre nho, pre nas prijemne straveny cas. Potom vsak prichadza pocit, ze to ocakava odo mna ako samozrejmost, pritom ja chcem 50 na 50! Chcem vyrovnany vztah.. Chcem vela, ak chcem, aby sa aj on staral o mna? 
Chlapa neprerobis, bud sa zrovnas s tym aky je alebo, to zabalis, abo sa budes trapit. A naozaj niektore "druhy" nevedia prejavovat lasku, tak akoby si to ocakavala. Prejavuju lasku inak, uplne praktickymi vecami ...
Ako si to predstavujes aby sa staral o teba?
Ohladne volneho casu, to je tazke, ak chlap nema potrebu aktivne travit cas, tak tazko bude vymyslat vlastne aktivity, v tomto stadiu je uspech, ze sa zapaja do tych co si vymyslela ... To len tak strielam co som zachytila a nieco mam odzite ...
Puppy napíš samostatný blog, lebo to tu všetko zanikne.
Zdravim pani Margori,
nechcela som otvarat novu diskusiu s rovnakou temou. Pocut/precitat si zopar nazorov mi staci. Hned po napisani sa mi ulavilo. Nova sila ma zenie vpred.
@ pani Kamila
Starat sa o mna - tak napr. tento tyzden sa ma ani raz neopytal, aky som mala den. Pritom ja sa ho pytam, mna to zaujima.. Viem, ze to su take detaily, ale na nich to vsetko stoji. Tak to skusim trosku obratit a uvidim.
Majte sa pekne
Chapem, ze ta to moze trapit, len chlapi su uplne ini, aspon vacsina. To co je pre nas samozrejmost je pre nich absolutne nedolezite a hlavne neprirodzene. Maju radi inak.
myslím si, že je pomerne skoro chcieť "budovať naše veci" po mesačnom spolužití. Na mňa by to teda bolo skoro celkom určite
Zdravim po tyzdni,
no 'spolocne veci', tazko definovat, este tazsie vysvetlit. Myslela som tym spolunazivanie v jednej domacnosti, uz ked tak trval na tom pristahovani sa k nemu a ja som privolila. Mam na mysli nejake spolocne nakupy, varenie z casu na cas, aspon nejake vecere, alebo ranajky, no nieco co by nasvedcovalo tomu 'spolunazivaniu'. Tento tyzden bol narocny pre nas oboch a ak mozem spocitat hodiny, ktore sme stravili spolu okrem toho 'spania vedla seba', tak ich bolo menej ako prstov na ruke.. a deleno dvomi..
Asi som uz z toho celeho ochladla. (napr. teraz zahlasil, ze je hladny a uz ho nebolo, ani ahoj nepovedal.. a to som sa ponukla, ze mu nieco sprvim, ale doma nic nemame, kedze nenakupujeme a vobec je piatok vecer 9 hod.)
Aspon, ze sme taky poriadkumilovni obaja a upratujeme castejsie ako varime. Teda ja urcite.. Tak a este ta spolocna dovolenka tiez ostala na mne, ved co uz, ked som ju uz vymyslela, musim ju dotiahnut do konca..
Som vycerpana a ostava mi uz len cakat na cosi co mozno nepride.
Dobru noc prajem..
Nemyslim si, ze treba cakat, skus sa s nim porozpravat co ta trapi, nevie citat tvoje myslienky. Spolocny vztah je o kompromisoch, prisposobovani sa a hlavne uceni sa. Varenie, nakupovanie su bezne a nutne cinnosti, staci sadnut prebrat nejake pravidla, najst spolocny system, ktory bude vyhovovat obom. Tu nemozes cakat, ze ho nieco, niekto osvieti, doteraz zil sam ...
Zdravim,
to uz take bolo, stanovenie pravidiel.. No co z toho, ked on ich akosi ignoruje. Nieco si stanovime a dodrziavam to len ja, pritom sme obaja dost zasadovi, no on si dodrziava len tie svoje veci.. Preto to neriesim a davam mu cas, mozno je to fakt na nho priskoro ako "ja_hodka" napisala..
Len problem je, ze ten jeho chlad vo mne hasi ohen. Pomaly vyhasina. Pride dalsia vlna, alebo to zabalime?
Dobry den, puppy,
ako sa mame? ja a moj vztah?
no najskor zareagujem na vase komentare:
pozitiva vasho vztahu su v tom, ze mu stacil rok, aby vam ponukol spolocne byvanie a ze vy ste sa nastahovali k nemu? a preco nie? je chlap a citi potrebu sa postarat o tieto veci, to by som nevnimala zle. dalej: planuje s vami deti, takze nechce aby ste s nim byvali len tak na chvilu, chce vas navzdy a vie si vas predstavit ako zenu vasich deti a to je uzasne. tiez starostlivost o domacnost - je super, ze nielen vy ste zienka domaca, ale ze aj oj prilozi ruku k dielu
avsak, vidim aj problem a to v komunikacii - kde sa nekomunikuje, malo by sa zacat. vzdy priatelovi (stale sme spolu) vravim - nezabudaj, ze komunikovat je dolezite, na starobu nam zostane uz iba to, preto by se mali byt voci sebe otvoreni a komunikovat, povedat si to pekne a aj to negativne. nenechat veci v tichu, ticho zabija vztah, vasen, lasku, doveru - zostava vela nevypovedaneho a vela otazok.
tiez vravite, ze aktivity vymyslate iba vy, to vam rozumiem a viem, ze vas to tazi - u nas sa to zmenilo a postupne zacal aktivity vymyslat aj on - v zime sme korculovali, on sa naucil z videa a potom ucil mna, riesili sme bezkovanie a darovali si na vianoce bezky (zima nam vsak spolocnu aktivitu zrusila, tak snad o rok :) ), teraz sme zacali bicyklovat - nie je to casto, ale je to predsa a ja ho sem-tam vytiahnem na turu. Mozno by ste mohli skusit to co ja - navrhla som, aaby sme si nasli nieco, co nevie a nerobil ani on, ani ja a tak sme sa dopracovali k bezkovaniu. ze to nevyslo :( to uz je iny pribeh.
a tiez chlapi miluju, ked ich len tak hyckate, z nicoho nic - skuste ho prekvapit, nic neriest, prist a doniest mu pivo - len tak nalahko :))) , nech si ho vychutna a potom si mozno vychutnate aj vecer, kedy vam bude obom prijemne a on zostane vami oacareni a lady sa nalomia (raz mi povedal, ze toto chlapi maju radi - prid s pivom a bez zupana :)) - raz skusim aj ja) - my sa rozpravame, aj ked to skripe v posteli - najskor sme malo komunikovali, ale ja som mu vravela, ze je prirodzene vraviet o veciach - ze ked sa nam tieto veci deju a my ich realne zazivame, tak preco si vytvarame tabu o tom hovorit, o to zacal vnimat skoro ako ja, a niekedy kecame
Musim vam vsak povedat, ze my nebyvame spolu, neriesime veci ako vy, ktore pridu so spolocnym byvaim, takze si myslim, ze by sa aj nasa komunikacia mierne narusila a veci by nefungovali tak ako teraz.
No a my? sme stale spolu avsak skripe to - Ja mam stale "nejaky" problem a on ziadny nema, tvrdi, ze to ja sa neustale hadam, ze on sa hadat nechce.
Tvrdi, ze ma lubi, nechce o mna prist ... a tak, ale mne slova nestacia, potrebujem, aby svoju lasku preukazal cinom, mozno preto som nespokojna. Dni nespokojnosti vsak striedaju aj velmi pekne chvile a to ma iba utvrdzuje v tom, ze my zeny sme vzdy boli, sme , a aj budeme vecne s niecim nespokojne. Takze toto skripanie vacsinou spustam ja, on sa po kazdej hadke ospravedlnuje mne, prosi ma o odpustenie (ja som emotivna, a vzdy sice hadku zacnem, ale preto ze ma nieco trapi vo vztahu a on to neriesi)- niekedy by som mohla prestat riesit, pretoze obcas su to blbosti.
A buducnost? Nuz chce so mnou zit - na byvanie vsak nema (teraz je dokonca bez roboty) zevraj do roka zarobi a zecneme stavat - tak akoze sporime na byvanie. Ci uz mu mam verit, neviem - verim, ze chce stavat dom (manualne je zrucny a dom postavit vie, to je pozitivum), ale neverim, ze do roka tolko zarobi aby sme nieco zacali riesit, samozrejme sporim aj ja.
tak zatial tolko :))
Dakujem za odpoved,
som rada, ze ste nasli silu a zotrvali vo vztahu a verite v pozitivizmus. Ja uz som stratila nadej a tak je to asi lepsie. Potrebujem zrejme aktivnejsieho partnera, ktory by prejavil zaujem o mna ako blizku osobu. Niekoho, kto by ma drzal za ruku a dal mi pocitit, ze je pri mne a mozem sa na nho spolahnut, prekonat zle chvile, nabrat silu na dalsie pokracovanie.
Vztah sa dostal do polohy, z ktorej nie je cesty spat.. Po diskusiach neprislo zadostucinenie a tak sme len spolubyvajuci. Zrejme ani to mu este nedoslo.
Kazdy ma svoje hranice, teda ja urcite a predstava buduceho zivota v takomto style mi otvorila oci a rozum prekonal city.
Musim prekonat aj to.. Aj ked som vymenila zlato za toto.. a sklamala sa.. tak teraz mozem len posilnena kracat dalej s hlavou hore, pretoze viem, ze som skusila, dala sancu, sice prehrala, ale poucila sa.
Mila puppy,
je mi velmi luto, co sa stalo. Citim, ze prezivate velky smutok a ja vam tak trocha rozumiem, pretoze ste pisali, ze vas lubi, chce s vami byvat, mat rodinu, vy ho tiez lubite a chcete s nim ostat.
Preco si potom dvaja ludia, ked sa miluju, nevedia najst spolocnu rec? Preco sa nevedia vzdat malickosti, ktore ich zabehnuty zivot aj tak minimalne zmenia a na druhej strane vyrazne potesia toho druheho? Preco dvaja ludia nevnimaju, ze je vzacne (hlavne v tomto 21.storoci) mat pri sebe milujuceho partnera? Preco nevnimaju velkost straty?
Miestami aj rozmyslam, ci ked odidete z bytu, si uvedomi, ze mu velmi chybate. Co Vam povedal na to, ked ste mu povedali, ze vztah nebude fungovat, ak sa jeho postoj k Vam a k jeho prejavom ku Vam nezmenia? Je ochotny Vas stratit? Kvoli par (pre neho) nevyrieknutym slovam? Kvoli tomu, ze nezorganizoval aspon piknic (co by ho nestalo minimum namahy, ale aspon by bol z jeho strany prejaveny zaujem, ze nieco urobil PRE VAS)?
A ja?
Viete, neviem, ci verim v pozitivizmus, ale asi to tak je, aj priatel mi hovori, ze vidim vsetko ruzovo. Ja to vsak vnimam inak a neviem, ci je vo mne sila, alebo laska k nemu. Mozno je to aj tym, ze on nepripusta moznost stratit ma, veeeeeeeeeeeelmi ma lubi - jeho slova. Bohuzial, ciny uz na lasku nevie premenit. Tentokrat mam na mysli svadbu a deti. Ja sa vo vztahu posuvam a chcem viac, asi mi "hori pod zadkom" (mam 36 a chcem deti, rodinu), asi preto ta netrpezlivost. On je stastny so mnou a s tym ako to je. Nas problem, ze on je malo aktivny stale pretrvava, pomaly sa vsak aj on "hlasi" k aktivitam, tak ma to tesi. Avsak, ak pojde takto pomaly dalej, dokazem mu nevykrikovat, ze chcem viac? Dokazem cakat? A on? Dokaze sa pre mna obetovat?
Mariposa to ako píšeš o vašom vzťahu je ako písanie o našom spolužití. Snaž si viac užívať tých chvíľ pokoja. Môj tak veľmi sníval, že mi postaví dom - nakoniec sme dom kupili ale už nikdy celý neprerobili a tak všetko ostalo na polceste - no viem jedno - MALA SOM SI VIAC UŽÍVAŤ ŽIVOT S NÍM.
Ja viem, margori. Na jednej strane si to chcem uzivat a vravim si, ze nemusi kazdy vztah vyustit do svadby, rodiny ... (to je take slovenske) ze jeho krasa moze byt uz len v tom, ze je a ze sa milujeme.
Potom ma vsak opanta pocit prazdna a chcela by som viac.
Preco take slovenske? Lebo mam kolegov zo Spanielska, kolegov, ktori zili v Anglicku. Ti sa na vztah pozeraju inak a nerozchadzaju sa preto, ze ten druhy nechce svadbu a deti. Ak si navzajom rozumeju, riesia to, ale nie je to prvorade. KOlegyna vravi, ze jej kamosky v Anglicku na piatkovu otazku: Ake mas plany na vikend? odpovedali: Idem na chatu s mojim novym priatelom. :) a to boli 40-rocne zeny :)
Zdravim Vas,
na otazku, ak by som odisla z bytu, ci by si uvedomil co stratil, by som odpovedala, ze nie.. teda by to zobral ako fakt, tak ako to je.. najskor by to bral ako moju vinu! je velmi pragmaticky a slovicka 'milujem ta' nehovori a ani to nevyzadujem.. ked to ktosi opakuje prilis casto, straca to vahu a neznie to uprimne.. mna aj tak zaujimaju viac skutky ako slova.. situacia je aka je a nemienim nic zmenit.. po ochladeni prislo spoluzitie pod jednou strechou.. ide o to, ze si mlady chce zvysit kvalifikaciu dalsim studiom a s mojim suhlasom nastahovat sa k nemu som zaroven suhlasila s jeho podporovanim pocas studia.. v tomto som zodpovedna a stojim si za slovom a pomozem mu.. ved sa mi to nejako hadam vrati.. spoluzitie, az na par jeho mrzutosti, je celkom ok, kedze sme si pred par mesiacmi (este v lepsich casoch) osvojili dve opustene maciatka.. na zaklade toho som aj zistila, ze on otcom mojich deti nebude.. pretoze je ako stary ufrflany dedo uz teraz v 25tke.. stale sa stazuje, macata fyzicky tresta a zakazuje im takmer vsetko.. pricom ja som zase liberalna a pustim ich aj k sebe do postele.. 
nech si frfle..
s tym vydajom som na tom ako vasi kolegovia, pri mojom veku urcite najblizsich par rokov nebudem riesit ziadne zvazky.. samozrejme vo vasom pripade je to ine a musite pritlacit, ak z neho chcete dostat cosi viac.. drzim vam palce..
vela sily a neupadajte do pesimizmu ako sa to stalo mne..
ps: nie je nahodou ten vas kozorozec? pretoze ten moj je a nejak sa to navzajom ponasa...
Puppy,
obdivujem Vas. Ste osoba, ktora je velmi silna. Zit pod jednou strechou s osobou, ktora Vas milovala a ktoru ste milovali Vy a teraz je to len spoluzitie... a z Vasej strany este aj pomoc partnerovi - klobuk dole. A to nie ste manzelia, ktori takto ziju, lebo maju bytovy problem.
Prajem Vam partnera, ktory Vas bude mat rad a dokaze Vam to svojim pristupom vo vztahu, lebo ako opisujete tohto súčasneho/bývaleho, naozaj vyznieva ako chladnicka.
Inak, ten moj je byk a ja skorpion - echt kombinacia
Dobry den,
chcela by som sa poradit s niekym nezainteresovanym a s niekym, kto a odstup od veci.
V poslednej dobe mam so svojim priatelom problemy, lebo v mojom vnutri sa vytraca pocitm ze on je ten pravy. Velmi ho lubim, ale necitim z jeho strany taku silnu lasku voci mne. Je odo mna mladsi o 10 rokov (ma 25 rokov), co on vobec neriesi a neberie ako prekazku vo vztahu. Sme spolu viac ako 2 roky, ale nechce sa nikdy zenit (so ziadnou zenou), ani mat deti. Chce so mnou zit, ale ja nevnimam snahu z jeho strany nas vztah posunut dalej a budovat si nieco spolocne, nie jeho a moje, ale NASE. Nestaci mi, ze ma lubi, ked chcem viac. Je pravda, ze je malo romanticky, vyznani sa dockam malokedy, je viac pragmaticky. Vzdy si vsak najde na mna cas a snazi sa aj svojich priatelov odsunut, ked sa vidame malo, len aby bol so mnou. Ale ked je so mnou, tak je so mnou - chcem tym povedat, ze sa nesnazi, nezartuje, nerad sa hra spolocenske hry, aktivity organizujem iba ja.
On mi vsak tvrdi, ze mu na mne velmi zalezi a chce byt so mnou.
Prosim Vas, poradte mi, nech neurobim chybu.
dakujem