Keď deti majú deti

Niekedy ma zarážajú diskusie a tak sa často zamyslím. Jedna taká úvaha je aj táto. Zaráža ma totiž, že na internete pod akýmkoľvek príspevkom diskusia ohľadom toho, že náš štát nie je dostatočne sociálny.
Ano, povedzme si pravdu, sociálne istoty ako za socializmu nemáme ale zato máme systém ktorý praje šikovným.
Často ma prekvapuje, že napríklad spoločnosť alebo lepšie povedané značná časť spoločnosti očakáva, že štát bude suplovať niekoho povinnosti ktoré plynú z nezodpovednosti jedinca. Je to zarážajúce v dobe internetu kde sa dá nájsť milión článkov a skúseností od ľudí, čo podobnú chybu urobili a verejne o nej hovoria. No napriek tomu sa história opakuje.
Jeden taký je, keď mentálne nedospelí ľudia majú deti ktoré sa stanú obeťou pomstychtivosti niektorého alebo obchod rodičov. Isto taký prípad máme niekto vo svojom okolí a možno aj v rodine. Najčastejšie sa jeden z rodičov v takomto prípade ocitne v zlej sociálnej situácii. Často ľudia neuvážene splodia dieťa, vzťah nefunguje ako záplatu urobia druhé, tretie ... V horšom prípade má žena každé dieťa s druhým alebo otec každé s druhou. Nezodpovednosť rodičov často vedie rodinu k chudobe. Spoločnosť alebo značná časť spoločnosti od spoločnosti / štátu očakáva že bude hádam plne suplovať jeden príjem na rôznych dávkach.
Nedávno som na jednom fóre čítal, že matka sa pýtala na čo všeko má nárok ako "slobodná mamička" od štátu. 
Úprimne? Často mi odpáli dekel od zlosti. Budem krutý, ale už ako spoločnosť a hlavne my mladí už dostočne "dotujeme" dôchodcov a ich dôchodky ktoré často prekračujú ich odvedené dávky počas produktívneho života. Napísal som to možno hrubo ale chcel som to napísať bez emócie a čisto ekonomicky. Ekonomicky to dnes je fakt. Myslím generácie ktoré išli do dôchodku v 55 rokoch. Demokragrafická krivka je proste fakt ktorý hovorí, že koľko pracujúcich musí pracovať na tých, ktorí nemôžu z rôznych dôvodov. Starobných dôchodcov môžeme ale reálne považovať za ľudí, ktorí si v tej dobe kedy odchádzali do dôchodku splnili istú povinnosť voči spoločnosti a oprávnene teda majú právo dožadovať sa toho, na čo majú nárok. To, že sa pravidlá zmenili možno ovplyvňujú mladšie generácie, že sa plodí menej a menej detí ... Oprávnene sa ale môžeme pýtať, že akú kapacitu má zem a koľko nás dokáže uživiť. Nemôžeme dôchodky ale závidieť a zobrať im ich nárok na dôstojnú starobu a ani by som im to nechcel zobrať. AJ keď úprime, asi každý závidí to šťastie ktoré ich stretlo a nás zrejme už nestihne.

Dosť ma ale zaráža, že niekto kto má 20 - 25 rokov niekoľko detí a ďalšie na ceste sa dožaduje príspevku na všetko.
Nakoniec z takého prípadu vypadne, že detí kopec, 10Eur na účte. Nič zbudované, žiadne zázemie...
Príspevok na dieťa, hmotnú núdzu, príspevok na bývanie, príspevok na obed a ešte niekede som dokonca raz čítal, že či existuje nárok na príspevok na xy vecí a tiež zdôraznenie, že má úver ktorý nedokáže splácať a nespláca ho ... Za čo príspevok? načo príspevok? Len preto, že je slobodná mamička alebo rozvedená mamička? Ďeti by síce nemali trpieť, ale hlava mi to nevie zobrať. Urobiť dieťa - deti a potom sa dožadovať sociálnych dávok? Akože fakt? Narobiť si kŕdel detí a potom premýšľať čo ďalej? 

Minule ma tak zarazilo v jednej skupine v mestskej skupine príspevok, že "Chcela by som ísť bývať sama do svojho, neviete ako požiadať o mestký byt? Mám 2 deti a s manželom to už nezvládam". Akože neviem ... ako problém s bytovou otázkou čo sa týka nájomných bytov miest je tu 30 rokov ... 

Horšie prípady sú často aj také, kde sa nasťahujú mladí k rodičom a kde u jedného mladého nieje prestrihnutá pupočná šnúra. Najprv urobia jedno dieťa, nastanú problémy so svedavou svokrou a následne si na veľký problém urobia ešte väčšiu záplatu dieťa. Potom rozvod a potom zas očakávania od štátu. Príspevkov ako predísť problému je plný internet. A stále to isté.

Ja som sa po skončení školy zmieril s tým, že moja najlepšia sociálna dávka je môj plat ktorý zarobím v robote. Proste robiť by mal každý kto môže aby ostane v systéme na tých, ktorí nemôžu a pokojne to môže byť zajtra ktokoľvek z nás. Systém by nemal odmeňovať tých, ktorí robiť nechcú ale reálne pomáhať tým, ktorí potrebujú. Vtedy by bolo dosť pre každého.

Možno niekedy v minulosti bolo normálne a bežné (to je prípad generácii ako moji rodičia a starší), že chalani sa po vojenčine ženili a proste v 25 rokoch boli kompletné rodiny s bytom, autom zázemím v sociálnom systéme ktorý bol štedrý. ALebo staršie generácie zažili, že to bola bežná kultúra a proste normálne, že aj skorej ako v 20 rokoch sa utrafilo žene otehotnieť. Štandard bývania v tej dobe ale plne zodpovedla tej kultúre. Chudoba, niekoľko generačné bývanie kde bývala každá generácia v jednej kuti. No a nakniec priemerná dĺža života v tom zohrávala úlohu. 
Tieto doby majú ale spoločné to, že sa o sexe nehovorilo verejne. Nehovorilo sa o následkoch a neboli ani prístupné často informácie tak verejne ako dnes v dobe internetu. Tiež neboli rôzne poradne a svet bol iný.

Proste nechápem dnešný svet a mladých ľudí. Máme politické zriadenie ktoré dáva možnosť každému možnosť nekončeného vzdelávania. Každý má právo študovať, každý má právo slobodne čítať, slobodne počúvať. Máme tu pomerne dobrú psychologickú podporu čo sa týka psychológov aj v regiónoch. Nemáme problém dnes hovoriť o psychických problémoch. Verejne sa tu hovorí o sexualite a primerane veku sa učia deti o tom, že čo majú medzi nohami a na čo to slúži. V škole sa učí ekonomika na všetkých odborných školách, na občianskej sa učí aj o finančnej gramotnosti.

Kde sa berú proste očakávači, mladí ľudia, že čo bude a čo dostanem zadarmo zo sociálneho systému?! To fakt nevedia, že proste žijeme v roku 2024 a nie v roku 1970? ...