Tiez mam taky isty nazor ako Ty Aaimiee.Mam dve deticky,a je medzi nimi rozdiel 22 mesiacov.Prvy rok bol dost tazky,ale teraz uz je dobre.Zahraju sa spolu.Zda sa mi neprakticke ist do prace,rozbiehat karieru,a potom opat zostat na materskej.Lepsie je odrodit si to naraz,a potom budovat karieru.
Ejka súhlasím... mám detičky po sebe asi 25,5 mesiaca a začala som pracovať. Neviem, si predstaviť, že by som sa najprv s chorobami trápila s jedným a keď by sme už boli z toho najhoršieho von, tak by ten istý kolotoč začal odznova 
. A aj to zabehanie sa v práci... Tak starší chodil do škôlky a získaval imunitu a keď bol chorý, ja som bola doma s menšou, nemusela som riešiť, kam ho dať. 
Aaimiee, nepýtaš sa na to či dve deti po sebe, sama si už rozhodnutá
Ale na manželský spor ja hľadím tak, že nech je dôvod jedného AKÝKOĽVEK, treba ho rešpektovať. Jediné, čo môžeš je vplývať- predostrieť všetko čo si tu napísala manželovi a dať mu šancu rozhodnúť sa. Mimo trendu to určite nie je, skôr v trende
Ale keď ho nepresvedčia ani tvoje argumenty, jediné čo môžeš je rešpektovať jeho rozhodnutie.
Ale aby som vysvetlila- u nás je to detto- trojročná dcérka, ja by som do toho pravdepodobne išla hneď
, ale manželovi vyhovuje, že po určitom čase sa dá robiť zase všetko- chodiť na výlety, dovolenky, kúpať sa, ... a užíva si to Takže nechce. A mne nezostáva iné, tlačiť na neho nechcem a nebudem, nedopustím aby mi raz vyčítal, že veď druhé dieťa som chcela JA Musíme ho chcieť obaja a ja sa neviem dočkať, kedy to na neho príde a príde s takým návrhom sám Teda snáď príde
Držím palce
suhlasim s Mišel...teda s akirou....
Skús si aj toto prečítať - možno nájdeš radu 
http://www.nanicmama.sk/vsetko-ostatne/kedy-druhe-babo...
mne sa na tom vsetkom nepaci hlavne ten dovod, ktory mi hovori. Sucasne vie, aka je pre mna rodina dolezita. Ked som mu povedala, no dobre, tak pojdem na rok, dva do roboty a potom teda poriesime to druhe /aj ked to pre mna pracovne velmi vyhodne nebude/, povedal, ze co by sa stalo, keby sme mali druhe az v mojej 35-ke? Potom, ze uz budem mat co to za sebou, nejaku tu karieru, peniazky a bude sa mi lahsie na matersku odchadzat... Jednoducho som ho asi silne sklamala v tom, ze sa sustredim az tak velmi na rodinu a on by bol radsej, keby som bola uspesna emancipovana zena. Uz ked mal maly asi styri mesiace, zacal mi pripominat, ze by som pomaly mala ist do roboty a zobrat si aupairku, alebo dat maleho do jasli. Tie hranice, ktore si stanovuje...taka a taka suma na ucte a potom je bezpecne mat druhe dieta, lebo co keby....Jednoducho je mi z toho smutno. Ma si zena zasluzit moznost mat druhe dieta? Preco on riesi moju karieru /a moje moznosti a schopnosti/ ako argument proti mne, nemala by to byt moja vec? Predsa aj teraz by som nas dokazala uzivit, keby nieco, aj ked by to nebol standard, na ktory je zvyknuty. Nie je fer, ze preto, ze on ma urcite predstavy o mojej kariere, ja sa tomu mam podriadovat. Najma, ked realne hrozi, ze neskor by mohlo byt problemom mat babo. Taketo veci vsak on neberie velmi vazne, ved maly sa podaril na prvy raz...Jednoducho dovod typu zabezpecenie, v pripade ak objektivne naozaj zabezpeceni ste...., typu ries pracu, ked ja myslim, ze to by malo byt na mne, nechapem...Pritom viem, ze on mi nebude vycitat, ze druhe som predsa chcela ja...Ked bude na svete, bude ho lubit, ale teraz ho asi velmi nepotrebuje. Podobne to bolo aj pri prvom..Len by som aj ja chcela zazit to, ako sa dvaja ludia spolocne tesia na babetko a veria si, ze kedze su spolu tak to zvladnu, lebo nie je dovod, aby to nezvladli....Sucasne viem, ze on ma nikdy nebude pytat, aby sme mali druhe dieta....
Píšeš, že manžel udáva ako dôvod ešte lepšie materiálne zabezpečenie. Mne to príde ako egoistická výhovorka /odsúvanie na neurčito, príp. do 35/. Pokiaľ tam hrajú rolu zdravotné dôvody, tak o to viac. A možno sa bojí, čo s dvomi malými detičkami.Ale siliť to, otehotnieť, pokiaľ s touto myšlienkou nie je stotožnený, zmysel nemá. Skôr by som sa zamerala na jeho vzťah k dieťatku, čo už máte. Vie sa s ním zahrať, baví ho to, venuje sa mu primerane jeho veku? Až keď pochopí to čaro, akým vie byť dieťa úžasným darom, bude snáď pripravený na druhé dieťatko. Ja mám vekový rozdiel medzi deťmi 17 mesiacov a neľutujem. Uhrali sa spolu, mohli sme sa ako rodina venovať primerane ich veku obom naraz. Pri veľkom vekovom rozdiele sa staršie dieťa asi aj nudí, ťažšie sa zosúlaďuje program, aby rodina bola spolu. 
Pri veľkom vekovom rozdiele sa staršie dieťa asi aj nudí, ťažšie sa zosúlaďuje program, aby rodina bola spolu.
Waikiki, medzi našimi deťmi je vekový rozdiel vyše desať rokov a je to v pohode. Všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce .
Samozrejme, to neznamená, že by mala Aaimiee čakať s druhým dieťaťom tak dlho .
Ja mam vekovy rozdiel medzi synmi 13 rokov a 2 mesiace a neviem si to vynachvalit, ten 16 rocny ma toho mladsieho velmi rad, a na brata sa tesil. No a ten mladsi ma v nom vzor ktory ho posuva dopredu, uz teraz mu ludia hadaju 4 roky vzhladom ako sa sprava a vyjadruje a to ma len 34 mesiacov.
No super ,a bolo to plánované alebo to tak jednoducho vyšlo?
Po desiatich rokoch sme chceli, no nedarilo sa 
, keď sme uz rezignovali so slovami "veď už jedno dieta máme" a už je načase sa poobhliadnuť po rodinnom dome, hneď po tom ako sme ho kúpili a začali prerábať tak sa podaril aj tento 
krpec. No čo mám dvoch jedináčikov
ja mám medzi deťmi 8ročný rozdiel a je to fajn, chcela som ešte väčší, ale už ma potom doma prehovorili.je to pohoda, žiadne pišťanie pre rovnakú hračku a dosť času pe obidvoch.ale pre každého je niečo iné, to pravé orechové, tak nech vám to všetko dopadne k vašej spokojnosti a hlavne zdravého malého drobčeka vám želám, či už príde "teraz" alebo až "za chvíľu".
Mar1ka,žiadne pišťanie pre rovnakú hračku a dosť času pre obidvoch ...
asi si to presne odhadla, manzel je prave ten typ, ktory to vsetko nepreziva tak ako ja... myslim, ze ani nebude. Priamo sa vyjadril /este pred tym ako sme mali maleho/, ze pre neho dieta zacina byt zabavou a radostou tak v troch rokoch /"dovtedy to treba nejako vydrzat"/, ked sa s nim moze rozpravat a ucit ho. On je celkovo taky velmi racionalny, nie emocionalny typ. Aj na prve babetko som ho musela veeeeelmi dlho presviedcat, avsak myslim, ze keby sme ho nemali, asi by sa nas vztah rozpadol.... Boli sme spolu uz desat rokov, mali sme spolocne postaveny domcek, jednoducho bol cas ist dalej.... a byt traja. Na druhej strane je myslim vybornym ockom, maleho velmi lubi, venuje sa mu co sa da, ako pises, casto to nie je sice velmi primerane veku...to musim naozaj vsetko vysvetlovat ja, co ocakavat uz moze, co este nie....ale snazi sa velmi. Vzhladom na jeho povahu vsak mozem skoro zarucit, ze v tomto iny nebude, ani vekom, ani skusenostami...myslim, ze on sa ani tak neboji, co s dvoma malymi detmi/ja sama som dost hyperaktivny typ, sama sa toho nebojim a mame aj vyborne rodinne zazemie/, ale naozaj je pre neho prioritou ta kariera...a ja sama uz neviem, co si o tom mysliet, faktom vsak je, ako tu viaceri pisali, ze cim vacsi je tlak, tym vacsi je odpor....u nas to uz dokonca dospelo k tomu, ze mi povedal, ze ja vlastne ani vobec nechcem jeho, pre mna je podstatne to dieta, a to za kazdu cenu...takze mate pravdu, tlak nema zmysel....skor riesim to, ci je mozne fungovat spolu s takymi rozdielnymi hodnotami a pristupom k zivotu
môj manžel mi to síce nikdy nepovedal, že dieťa je zábavou až ked je väčšie , ale všimla som si to sama... ked boli malý ešte bábatko,učil sa sedieť a tak - áno tešil sa z toho,ľúbil ho,ale nikdy si ho nevzal a nehral sa s ním dve hodinky,alebo pol dna... mala som pocit, že si k nemu nevytvoril vzťah.. a ked prišli synovci (2 a 4 roky,)hral sa s nimi aj celý den. veľmi ma to trápilo,teraz viem,že to chcelo len čas..aj náš synček má skoro dva roky a sú z nich "najväčší kamoši",pokecajú spolu,zahrajú sa, dokonca vposlednom čase synček volá viac tata ako mama chce to len čas
Neboj, on si zvykne na drobca, čím bude starší, tým viac vecí sa s ním bude dať robiť. A keď ocino uvidí malé úspechy, pokroky, bude na malého pyšný a to ho bude ďalej motivovať. Čiže zvykať, zvykať. Nie je ešte pripravený na ďalšie malé dieťa. Veľa úspechov, aj keď malými krôčikmi.
Aaimiee,musíte to bábätko chcieť obaja - nebolo by dobré keby si ho k niečomu nútila-a zvlášť v otázke dieťaťa.Nuž tak počkaj kým tvoj mužíček sám nezatúži po bábätku,a zatial si vychutnávaj synčeka.Ja mám tiež iba jedného a naozaj som si to užila - s dvoma detičkami s malým vekovým odstupom by to už nebolo ono.Synátor má teraz osem a my s mužom pomaličky začíname uvažovať o druhom - teda viac on ako ja .Chceli sme to tak obaja,aby sme mali dostatok času na výchovu aj seba.Neviem čo tie baby na tom vidia ísť z jednej materskej na druhú - byť doma zavretá v kuse šesť rokov - no neviem či to je to naj .Ako jedna známa z jednej materskej išla na druhú z druhej na tretiu a potom vyplakávala ako jej z toho už doma šibe.Ale rozhodnutie je na každej ako si to zariadi tak to bude mať...
Nevieš,čo na tom tie baby vidia,ísť z jednej materskej na druhú,pretože si to nezažila.Možno by sa ti to aj páčilo,len netušíš,ako to je,iba si to predstavuješ a to je niečo úúúúúúplne iné ako skutočnosť...
Ale s poslednou vetou súhlasím,každá sa musí zariadiť sama podľa seba.
aaimiee,netlač na manžela,dobre ti radia dievčatá.Nechaj ho,dopraj mu nech túži po druhom dieťati aj on tak ako ty
Nuž nezažila ,ale asi sa poznám /vari mi vidíš do hlavy/ a nikdy ma to nelákalo ...ale každý nech si to zariadi ako len chce...
Fidorka, len doplním k tomu ne/tlačeniu - Čím silnejší tlak, tým silnejší odpor.
Presne tak
súhlas Geo
Mala som trošku podobný problém ako ty ale neboj sa. Trvalo to dovtedy, kým sa u syna nezačal naplno prejavovať vzdor a trucovité obdobie. Nudí sa s nami, robí napriek, dala som ho aj do škôlky ale každú chvíľku bol chorý a keď bol chorý, musel byť doma, nemohli sme von a to bolo ešte horšie. Manžel skoro pochopil, že ak budú dvaja, tak sa spolu budú vedieť po určitej dobe aj zabaviť a my sa nebudeme musieť staršiemu synovi toľko venovať, hoci on o našu pozornosť až tak nestojí - jednoducho povedané syn v tomto období potrebuje deti s ktorými by sa hral. Každodenné návštevy neprichádzajú do úvahy a tak po určitej dobe sám navrhol, že by sme mohli skúsiť druhé dieťa Samozrejme som sa trošku okúňala...že chcem ísť do práce a tak zatiaľ netušíme ako to dopadne termín pôrodu mám cca o 3-4 týždne ale syn už teraz pomáha s prípravami a neskutočne sa na bábätko teší. Držím palce nech už sa rozhodnete akokoľvek, hlavne aby to bolo k všeobecnej spokojnosti. ....osobne som toho názoru, že je lepšie potiahnuť materskú naraz a neodbiehať z práce po 1-2 rokoch na ďalšiu materskú, ale je to len môj subjektívny názor
aj môj názor je ten, že je lepšie odkrútiť si to naraz :) z materskej na materskú a potom šup do prácetaký je zatial náš "plán" s manželom...
aj ked neviem, čo ma po takých desiatich rokoch v práci napadne či nám budú stačiť dve detičky
ale zatial by osm tri za sebou určite nechcela
Pozri Aamiee naozaj neviem ci ma cenu to silit nie kazdy muz tak velmi tuzi po detoch, predtava toho ze znova bude musiet skakat okolo babatka plus okolo prveho dietata ho moze dost desit. Ja som otehotnela druhy raz neplanovane po deviatich mesiacoch od porodu a odmietla som interupciu do ktorej ma manzel tlacil, tiez s tym ze nie sme zabezpeceni, ze to nezvladneme a podobne....na interupciu som nesla, lenze on to naozaj nezvladol, pozbieral sa odisiel a viac sa nevratil...aj takto to moze skoncit, hoci netvrdim ze ak by si ho do toho aj nejako dotlacila ze by to tvoj manzel po case rioesil rovnako ako moj, len sa ti snazim povedat ze nie kazdy muz je pripraveny mat dve deti tak skoro po sebe a snazi sa ti to podat cez racionalne dovody pretoze cez emocionalne to podat nedokaze. Mozno by stalo za to pochopit aj jeho. Moje decka su uz v puberte, ale dalsie dieta by som uz nemala tak aby to nebolo na zaklade rovnakej tuzby mna aj mojho partnera. Iba tak to moze naozaj fungovat. To je moj nazor. Vychutnaj si svoje dietatko kym je male, venuj mu cas ktory potrebuje, kym manzel zatuzi po tom aby mu dal surodenca a potom sa docvkas toho po com tuzis aj ty...po tom ze dalsie dietko budete spolu planovat, tesit sa nan a obaja po nom rovnako tuzit...
asi mas pravdu, treba mu dat priestor a dufat, ze aj on bude niekedy tuzit po dietatku ako ja, len dufam, ze vtedy este bude mozne to dietatko mat...
Mozno ked prestanes tlacit zatuzi po nom skor ako sa nazdaz, myslim si ze ked prestane citit tak, a uvidi ze v nom zas vidis aj nieco ine ako len inseminatora tak to pride aj samo moja...
tlak nerobi dobre ani nam zenam ani muzom, tebe napriklad tiez nerobi dobre to ze na teba robi natlak ohladom tvojej kariery... ako sa hovori nerob druhym to co nechces aby druhi robili tebe
Mikve ...
aaimiee, aký vzťah má tvoj manžel k vašej dvojročnej ratolesti? Nebude problém v stotožnení sa s otcovskou rolou?
mam 27 rokov a dvojrocneho synceka a plany na dalsie babetko, problem je vsak v mojom muzovi. Sice tvrdi, ze tiez chce mat dve deti, ale ze nie teraz, ze sa neciti dostatocne zabezpeceny...ano, jasne, poviete si, ved to je dobry dovod.... ale co je to zabezpecenie? mame dom, obaja pracu /teda ja tc. na materskej, ale je sa kam vratit/, celkom dobre uspory, rodinne zazemie, vysoku skolu...../. Je naozaj mozne, ze sa neciti byt zabezpeceny? Tvrdi, ze teraz je cas aby som si najprv vybudovala karieru a az potom riesila druhe, ale ja citim, ze teraz prave je cas na dietatko, jednoducho viem, ze ho chcem /nehovoriac o urcitych zdravotnych dovodoch naznacenych aj lekarom a problemoch v prvom tehu/, pricom myslim, ze ist na rok, dva do prace, by mi aj tak karieru nezabezpecilo, len by sa zbytocne predlzilo obdobie, kedy sa nemozem na pracu plne sustredit, lebo deti su "stale este male". Nezda sa mi byt fer, ked dieta podmienuje urcitymi vysledkami v mojej praci, predsa o tomto to nie je. Pre mna kariera tiez je dolezita, ale myslim, ze bude jednoduchsie aj z pracovneho hladiska spojit dve deti za sebou a potom sa moct sustredit na pracu naplno. Tak si tak skor hovorim, ci su naozaj nase hodnoty rovnake, alebo nam v zivote ide o celkom nieco ine.... Poradte, Co si o tom myslite, uvazujem nespravne a som naozaj az tak mimo sucasneho trendu?