reklama

Koniec po 20 rokoch??!!

Ppeter , 21. 05. 2013 - 13:13

reklama

Ahojte!
Vzali sme sa mladi, ona 19 ja 20. Chceli sme a samozrejme aj museli.Nikdy som to neolutoval. Ale prisla prva rana. Svojho syna som nikdy nevidel, lebo odisiel do nebicka, ked bol este v brusku. Rana obrovska, vsetci sme plakali ,kde sa dalo. Vraveli sme si ze cas vylieci. Po roku ostala manzelka znova tehotna,strach a radost chodili okolo nas, ale nastastie vsetko dopadlo v poriadku a ked som videl a drzal nasho syna,cela nemocnica ma pocula.Ako ubiehal cas a rastol nas syn prezili sme vsetko mozne, dobre aj zle. A co vlastne pisem? Preslo 20 rokov nasho manzelstva, syn skoro plnolety a medzi nami sa vytratila laska. Zmenil som po x rokoch pracu, vsetok cas som venoval praci a zabudol som hovorit manzelke ako ju milujem,rozpravat sa s nou....... Ale miloval som ju vzdy, aj ked ma nahnevala nejakou hlupostou, aj ked mi vynadala za banalitu........
Ked som sa jej spytal po case ci ma miluje odpovedala zrazu ,ze nie.Spytal som sa jej ci nieho ma.
Priznala sa ze sa stretla par krat s inym muzom, ze si s nim velmi rozumie a ze mna ma iba rada. Zrutil sa mi svet.........
Vzdy som miloval iba ju a toto mi spravi. Vravela, ze nehladala nikoho ineho, ze sa zrazu objavil,pocuval ju a ona sa s nim citila prijemne.
Tak sme hodili debatu,ako vlastne dalej.Nikdy som neriesil nieco taketo, co nas syn, ako budeme byvat, co s nasimi priatelmi,rodinou.........
Spytal som sa jej,ci to neskusime "OPRAVIT" a dat vsetko do starych-novych kolaji. Poplakali sme si, nieco aj popili. Povedala ze to s nim ukonci a skusi to este so mnou. Presli tri tyzdne, sme stale spolu,milovali sme sa ,ale som stale nestastny, nevidim jej v tvari tu radost aku mala niekedy. Viem ze po 3 tyzdnoch nenapravime vsetko tak ako to bolo niekedy.Sme spolu ale necitim z jej strany lasku,na 100 percent aj ked sa stale drzime za ruku, bozkavame a vsetok cas travime spolu.
Stale na nu myslim, v praci robim chyby,uz sa neviem smiat,som stale mimo, ale neviem si predstavit zit bez nej.
Neviem co ocakavam, ze som zverejnil svoj pribeh, ale mozno pomoze tym muzom /ak sem chodievaju/ ktori, zabudaju svojim polovickam hovorit ze ich miluju,hladkat ich a rozpravat sa s nimi.


reklama


reklama

Iwa, Ut, 21. 05. 2013 - 14:07

" Zmenil som po x rokoch pracu, vsetok cas som venoval praci a zabudol som hovorit manzelke ako ju milujem,rozpravat sa s nou....... " Koľko rokov si s manželkou zabúdal hovoriť? Počítaj s tým, že možno toľko rokov potrvá, kým sa váš vzťah vráti do starých koľají. Mnoho mužov sa snaží s tým najlepším úmyslom zabezpečiť rodinu, bývajú dlho v práci. Ale tie 2-3 hodinky denne s rodinou, s deťmi a večer manželkou, má nevyčísliteľnú hodnotu. Často by žena radšej chodila v jedných rifliach a tričku a obedovala chlieb s maslom, len aby manžel došiel domov skôr, ako deti a nakoniec aj ona, zaspia. Ale toto Ti už zrejme došlo. Držím Ti palce! Ale nezabudni, že teraz môže rozhodnúť 5 minút, čo ostaneš dlhšie v práci. Keď budeš starý a chorý, pochybujem, že niekto z práce sa príde o Teba starať, bude pri Tebe sedieť a rozpávať sa s Tebou. Ale rodina tam bude, pretože je to rodina.

Ppeter, Ut, 21. 05. 2013 - 14:42

Áno, máš úplnú pravdu, teraz to už viem, ale čo už teraz, keď je možno neskoro. Neviem čo ďalej, ale snažil som sa rodine dať všetko , chodili sme na výlety, dovolenky....... Keď sa teraz snažím dať manželke všetku moju lásku , tak mi povie nech na ňu netlačím. Neviem sa usmievať na silu a hrať divadlo že som šťastný. Cítim sa ako keď som mal 17 a balil som ju a nevedel som či budem mat úspech.

Iwa, Ut, 21. 05. 2013 - 14:52

Je to presne tak - musíš ju znova zbaliť. Chce to čas, more času. Výlet a dovolenka môžu byť fajn, ale v prvom rade treba mať domov a to je hlavne tá pohodička medzi členmi rodiny. Neviem to tak presne napísať... Mám kamoša, ktorému sa kvôli práci rozpadol už tretí vzťah a stále si nedá povedať, že je to preto, lebo s partnerkou netrávil dostatok času. Tu nejde o "kvalitu" (super výlety, drahé dovoelnky párkrát do roka), ale o "kvantitu" - radšej zo dve hodinky ale denne trebárs aj spoločné upratovanie doma. Ale tým, že si to všetko uvedomuješ, si na dobrej ceste. Len teraz už nič nepokaziť, nespraviť znova rovnakú chybu.

Dzeny, Ut, 21. 05. 2013 - 15:18

Strašne ti držím palce, dúfam, že to so svojou manželkou dáte dokopy. Zdá sa, že sa obaja snažíte, tak sa nevzdávajte.

danae75, Ut, 21. 05. 2013 - 15:35

Dôležité je, že ste začali. Prvý krok máte za sebou. Chce to čas, veľa času a ten predsa máte. Zmena nepríde za 3 týždne, za 1 mesiac, možno to potrvá aj rok. Podobnú situáciu som zažila aj ja. A trvalo rok kým sme si obaja mohli povedať, že najhoršie je za nami a môžeme ísť ďalej a spolu. Boli obdobia, keď každý z nás chcel byť sám so svojimi myšlienkami a pocitmi. Dôležité ale bolo, že sme o tom hovorili. Čo cítime a čo chceme. Nedusili sme v sebe ani hnev, ani radosť. Všetko sme robili srdcom. Nám pomohla manželská poradňa, tam sme si uvedomili kde obaja robíme chyby a čo nám bráni pohnúť sa ďalej. Stálo nás to veľa energie a síl ale obaja sme vedeli o čo bojujeme. A podarilo sa náš vzťah zachrániť. Ja sama som išla do toho so slovami mám Ťa rada. Aj to stačilo na začiatok. Teraz môžem povedať zo srdca, že svojho manžela milujem a som šťastná, že sme to nevzdali a bojovali. Nevzdávajte to a skúšajte nájsť tú správnu cestu. Držím vám palce.

Lenka R, Ut, 21. 05. 2013 - 15:42

Prvý krok ste spravili a už treba len vydržať. Čo sa kazilo roky, sa nenapraví za chvíľku. Ale je úžasné , že sa obaja o to snažíte a moc vám držím palce. Náhodou "baliť" svoju ženu po 20rokoch je roztomilé Mrkám Dúfam, že vám to vyjde a budete obaja spolu šťastní.

Klaudia17, Ut, 21. 05. 2013 - 22:21

Jasné daj jej pocítiť,že je tvoja láska,ale zároveň netlač na pílu. Slnko

wienok, Ut, 21. 05. 2013 - 22:56

a ja dám trocha s iného súdka ,máme dneska Zlomené srdce 25 rokov manželstva Zlomené srdce ,a prešli sme si aj dobrým aj zlým ,ale stále si máme z manželom čo povedať aj ked len cez telefon ,robí na turnusy ,ale boli aj časy ked bol bez práce aj polroka doma bez príjmu , ale zvládli sme to.Neraz som bola sama doma z deťmi aj celý mesiac ,ale o to sme si potom boli vzácnejší.Za tých 25r. ani raz nezabudol na naše výročie svadby ,moje narodky ,meniny ,kyticu kvetov a slovičko" Milujem ťa".Ano, počúvame jeden druhého aj sa poškriepime, ved to patrí tiež do vzťahu tak ako búrka k peknému počasiu.A ked je doma, vieme si sadnúť vedľa seba a porozprávať sa a téma-hociočom,deti, robota ...
Momentálne sme na dedine kôli svokrovi-starám sa o neho,tak sme na prechodnom ,je tu oveľa viacej roboty ako ked sme boli v paneláku ,ale aj napriek tomu ked príde z roboty vieme si nájsť čas pre seba aj na prechádzku ,alebo aj na zmrzlinu do mesta ako za starých čias a poviem ti Peter že je to super pocit po toľkých rokoch ruka v ruke zo zmrzlinou v ruke,na lavičke v párku dať si pusu a počuť to zázračné slovíčko Milujem ťa-Ĺubim ťa.
PETER v práci trocha povoľ a venuj sa viacej manželke,zober ju na prechádzku,pozvi na kávu ale hlavne sa rozprávaj a o čom-čo má nové v práci o synovi,pochváľ jej účes,novú blúzku a pod...a nezabudni jej povedať MILUJEM ŤA.Prajem vám, aby ste to urovnali, bojujte spolu o svoju lásku Kvietok Slnko

púpavienka, St, 22. 05. 2013 - 08:13

Mne sa veľmi páči tvoj prístup, naozaj silne držím palce a nič neuponahľaj a nehľadaj niečo čo ešte možno má čas.
Nerieš nič, skús byť s ňou ale dať jej aj slobodu. Ver jej. Tlieskam Tlieskam Objímam Kvietok

gladys, St, 22. 05. 2013 - 09:17

Petkoo, nič nové pod slnkom čo svet svetom existuje. Tebe zostáva iba jedno: Dať manželke pocit istoty a nemennosti. S tým druhým ide do neistoty a ona si to ako matka musí uvedomovať. Pud zachovania rodu je ten najsilnejší pocit matky. Ale neber to tak jednoducho, ako to píšem. Presvedčiť ju, že ty si tá jediná istota znamená, že vytrčíš čidlá a budeš citlivo vnímať citové rozpoloženie manželky. Držím palce

Ppeter, St, 22. 05. 2013 - 13:34

Baby dakujem vam za vase odpovede,pripomienky a rady.
Lutujem ze sa "nam" toto vsetko stalo,ale aj som trochu rad, lebo by som si to nikdy neuvedomil a mozno po roku by uz bolo naozaj neskoro.Objavil som v sebe dalsie city ktore chcem manzelke davat.
Viem co chcem,chcem naspat svoju manzelku, ktoru strasne moc milujem.
Ale neviem stale ci aj ona, aj ked sme kazde poobedie spolu,stale my idu myslenky - chce to naozaj,komunikuje s nim,neklame ma?
Je to hroza, ale verim jej ,alebo sa snazim jej verit.
Nemam take kamaratky, s ktorymi by som sa o tomto bavil,preto som napisal na vasu babsku stranku Úsmev , aby som aspon trochu pochopil ako myslite, co je pre vas v partnerstve najpodstatnejsie.
Dakujem vam.

wienok, St, 22. 05. 2013 - 13:53

Neboj neklame ťa ,len tým že pre teba práca bola prvorada a ona bola často sama ,nakoľko sa synovy už tak netrebalo venovať a ona potrebovala trocha pohladenia,cítiť že ju máš stále rád ,počúvať ju ked sa potrebovala vyžalovať aj ked niekedy možno iba z banálných veci ale" počúvať"pochváliť ju ako dobré vyzerá a pod.
Ale neboj ,ja verím že aj ona si uvedomila,že tých 20 rokov sa nedá iba tak zahodiť.Prajem veľa štastia,držím palce

Ppeter, Pi, 21. 06. 2013 - 16:53

Caute
Takze prešiel skoro mesiac a nič. Nič som od nej 2 týždne necítil, takze cervik vo mne vrtal. Pár krát sme sa pochytili odišiel som a o chvíľu mi volala ze sa mám vrátiť, ze sa o mna boji. Áno hádky som vyvolal ja, lebo som sa jej často pýtal či s ním komunikuje.
Vravela mi 2 týždne ze s ním nekomunikuje, ale opak bol pravdou. Deň pred rodinnou oslavou plnoletosti nášho syna mi povedala ze je koniec, ze ku mne nič necíti a následne som išiel zrušiť plánovanú dovolenku. No ale keď som sa večer vrátil domov, skončili sme v posteli. Kedže je veriaca / ja som tak tak/ na druhý deň sa má spytala či nepojdeme spolu do kostola./ minimálne 2 mesiace tam nebola/ a tak sme išli. A ja som zase uveril ze to chce napraviť. Ale každým ďalším dnom to zasa upadalo až som sa jej zas spýtal či to vlastne chce aby sme boli spolu. Odvrkla ze a načo by toto všetko robila. Pri otázke či chce odpovedá ze sa snaží. Keď jej poviem ze nás problém potrebuje razantnejsi prístup tak iba mlčí.
Keď som je navrhol poradnu povedala ze pred cudzimi ľudmi o tom hovoriť nebude. Neviem čo ďalej dáme si pusu a ja mám pocit ze bozkava brata. Neviem asi sa moc snažím a tlacim ale už jej prestávam veriť.
Neviem čo ďalej ...........

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama