Green,takže si si to napokon užila
Páči sa mi ked píšeme zážitky o Slovensku.Chodíme na dovolenky obdivovať cudzie štáta a pritom často nemáme ani poňatia akú krásu máme doma. Keby sme sa len s otvorenými očami pozreli okolo seba
Krásne
Len k slovenskym krasam si treba dojst vacsinou po vlastnych. Niekde ku pyramidam do Egypta sa vsetci odvezu autobusom a bez namahy. Dnes su ludia strasne pohodlny a radsej si priplatia nech im vsetko donesu az pod nos akoby na vlastnej kozi zistili kam az siahaju ich moznosti. Okusila som aj egyptske pyramidy a aj slovenske hory a slovenske hory u mna vyhravaju na plnej ciare ( aj kvoli mojmu uzasnemu partnerovi 
). Aspon zistim na co mam Ale musim priznat ze aj pyramidy maju svoje caro. Ale hory su hory
Tak toto som absolvovala pred pár rokmi a poviem ti, že Roháče sú ešte náročnejšie, aj ked sa to možno nezdá. Tento rok som zasa zdolala jeden z jej vrcholov, ale na vrchole som bola veru na konci fyzických, no hlavne psychických síl, taký strach ma opantal. Napriek tomu, že sme mali krásny výhľad, som si povedala, že krajšie je to predsa zdola, mám radšej zelenú farbu ako sivú. Môj muž je iného názoru
Super , určite si si to krásne užila . My sme sa akurát včera vrátili po jazde Slovenskom. Je to nádhera, prvýkrát som videla niektoré kopce . Tiež sme si vyšli na nejaké vrcholy. O to to bolo náročnejšie, že sme sa tam štverali s dvoma drobcami. Dcérku (3) väčšinu trasy niesol manžel (kvôli náročnosti, ale hlavne časove, aby sme to stihli do večera aj naspäť) a synček, ten bol úplne perfektný, všetko prešiel po svojich. Vydriapali sme sa na Batizovské pleso, Teryho chatu a jednu takú pohodovejšiu na Skalnaté pleso lanovkou a z neho na Hrebienok k ďalšej lanovke . Čo som bola prekvapená synček mal oveľa viac energie ako ja (má 5 rokov 
)... Inak ja mám tiež neposlušné kolená, zistila som to min. rok ... tento rok som si už preventívne dala tie elastické čudá na obe kolená a pomohlo to, cítila som ich síce, ale nebolo to také ako min. rok, že som sa ešte tri týždne škintala pri chôdzi ... Ak sa k tomu dostanem, tak tu vložím nejaké foto, snáď sa nejaké podarilo .
Myslím, že Tvoj príspevok dám prečítať zajtra mojim chlapom/manžel a 14r.syn/, ktorí v polovici augusta absolvovali Národný výstup na Kriváň. Asi by konštatovali, že im hovoríš z duše
, siahli si naozaj na dno síl
, pri spiatočnej ceste na Štrb.pleso už mal manžel triašku v nohách a riadne obavy, aby v poriadku prišli, ale zážitky už dnes určite prevýšia tú niekoľkodňovú svalovicu na stehnách a lýtkach . V máji boli aj s dcérkou na Kráľovej holi, tam zasa "bojovali" ešte so snehovými závejmi. Ja mám turistiku tiež rada, ale uspokojím sa aj s menšími cieľmi
.
S drahym sme sa toto leto vybrali na par dni do Tatier na trekking. Videli sme miesta ktore som uz dlho tuzila vidiet. Jednym z nich bol aj Krivan. Povodne sme mali ist ku Popradskemu plesu lebo draheho bolelo koleno po niekolkych dnoch celedonneho trekkingu predtym tak to mala byt menej narocnejsia tura ale to krasne pocasie nam nedalo. Bolo jasno a videli sme az na vrcholy hor tak som si teda predstavila ake krasne to musi byt hore. Nebolo potrebne sa o tom dlho rozpravat a uz sme aj nasadali do auta a viezli sme sa na Tri studnicky. Cestou tam som uz bola nedockava ako male decko. Uz len vystupit a sup sup byt na vrchole. Lenze to som nevedela co nas caka. Kym sme prisli k prvej turistickej znacke trvalo to par minut. Potom bolo treba ist chvilu lesom a neskor strasne dlho po slnku do kopca. Cesta kym sme sa vobec dostali pod Krivan bola namahava a este sme stretli cloveka co nas nie velmi povzbudil do dalsej chodze. Pod vrchol sme dosli unaveny tak sme si tam oddychli najedli sa a putovali dalej a tym sme sa vrhli do najtahsej casti cesty. Po tych skalach sa islo strasne tazko a od razcestnika ktory bol taku hodinku od vrchola to bolo namahave nielen na fyzicku stranku ale aj na psychicku. Mne sa par metrov od vrchola smykla noha a podomnou bola roklina. Na mieste som sa zosypala a rozplakala. Este ze ma drahy drzal za ruku. Cely cas na mna daval pozor a pomahal mi. To niektore ine dievcata nemali to stastie. Jedna ktora nas minala ked sme sli hore a ona dole sa posmykla a skaredo si narazila chrbat na ostrej skale na ktoru tak nestastne spadla. Kym sme vysli tych par metrov hore stalo ma to este par sebazapreni ale vysledok stal zato. Vyhlad bol nadherny. Videli sme Strbske pleso Jamske pleso Zelene pleso Krivanske a kopu inych krasnych veci. Dokonca sme dovideli az do Polska. Naozaj to stalo zato. Pri zostupe ma cely cas moj drahy drzal a ked bolo treba pomahal mi. Uz som nevladala a verim tomu ze uz ani on a predsa sa o mna postaral najlepsie ako vedel a zato mu patri jedno moje velke DAKUJEM.