A čo je láska? Muška jenom zlatá. 
Najdôležitejšie je nájsť rovnováhu sama so sebou, potom prídeš aj na to, že tvoje osobné šťastie nezávisí od vášho vzťahu a či v ňom chceš zotrvať alebo odísť.
Hm, takže predpokladam, ze to dieta mas z predchadzajuceho vztahu. Chapem, ze manzel chce dieta, pretoze este ho nema a chce mat vlastne dieta so zenou ktoru lubi - a to si Ty. Lenze problem je, ze Ty dieta nechces,Ty uz svoje dieta mas. Mozno sa obavas, ze po narodeni dietata by sa Ti rozvratil aj tento dalsi vztah s manzelom. Prichod dietata vie vztahy niekedy ztazit. Alebo ho vazne nemilujes a preto to dieta ani nechces. Musis mu to povedat. Ak Ta miluje, vzda sa tuzby po dietatku s tebou. Hlavne bud voci nemu uprimna. Drzim palce.
Ahoj, povedala som mu, ze dieta nechcem. Proste by som bola mrcha matka pre moje okolie, pretoez by som hned sla do roboty, o dieta by sa starala pestunka, nemala by som na dieta cas, v noci by som musela vstavat k dietatu, bola by som nevyspata, v robote by som nepodavala take vykony. Mantzel to vie, aj to ze dieta nechcem, vie to aj svokra, ano aj tak sa ma neustale pyta, kedy budeme mat dieta ( myslim svokru) Manzel by sa dokazal dietata vzdat, ale ked vidim, ako zazera do kocikov inych zien, je mi ho luto..... Vsetko vie, aj to ze ho nelubim, hrozne plakal, mala som mu povedat, co mi na nom vadi, a v tej chvili mi to ani neprislo na rozum... Reval, ako male dieta, ze ma lubi a pod. JEmi na nic, vsetko som to pokazila, neviem preco k nemu uz nic necitim. Najrdasdej by som sa vtiahla do nejakej ulity a ostala tam.
Ak Ta miluje, vzda sa tuzby po dietatku s tebou...
tak rozmyslam, co by si povedala, keby pisala, ze ona po dietati tuzi, moc tuzi, az place, no manzel chladno odmieta.
ze sa ma teda z lasky k mazelovi, ak ho miluje, tuzby po dietati vzdat? zabudnut na to?
ci u nej by to bolo "nieco celkom ine"?
Preco zijes s clovekom, ktoreho nemas rada? Ublizujes jemu aj sebe.
JA neviem, myslim si, ze ma to prejde, ked som spomenula rozvod, tak vraj nemame na to dovod, pretoze bez lasky zije takmer kazdé druhe manzelstvo...... Neviem,c i je to naozaj tak, ale je to smutne
Ved preto sa pytam lebo je to ozaj smutne takto zit bez lasky. Ja viem ze je dolezita ucta a porozumenie... ale ked ho nelubis, podla mna si ublizujte. Argument ze bez lasky zuje takmer kazde druhe manzelstvo neobstoji. Ved musis vediet co chces, to sa chcete takto "trapit" dalsich 10 rokov????
ahoj, neviem, mne sa zdá ten prístup Teba k Tvojmu mužovi hrozne bezcitný... celý čas píšeš o sebe; aký život TY chceš a TY už nechceš dieťa a TY ho už nemaš rada... neviem, ale spýtam sa ťa jednu vec, z akeho dovodu vlastne s tým mužom si? Prečo ho nenecháš, aby našiel svoje šťastie a tiež život, po akom túži? Ak niekto túži po vlastnom dieťati, a je mu to odopreté z dôvodov, aké píšeš ty, tak to sa nedá v sebe len tak udusiť. Aj on má právo na šťastný život podľa jeho vlastných predstáv, nielen ty. Keď ste sa brali, nevedela si, že už nechceš dieťa? alebo ste sa zobrali aj napriek tomu? Myslím si, že je to veľmi závažná otázka medzi dvoma partnermi a mala by v nej vládnuť zhoda... Držím palce, ale asi v prvom rade jemu, aby našiel ženu, ktorá ho bude milovať a ktorá mu porodí aj vytúžené bábo.
Podpisujem sa. Sklamaná - podľa toho, čo píšeš, si bezcitná a sebecká, myslím, že tvojmu manželovi by len prospelo, keby ste už spolu neboli, nech si ho môže nájsť skutočná láska.
suzana 28 , Kalea.
Ked ste sa brali povedala si mu,že už deti nechceš?Koľko rokov ste spolu?A súhlasím s val.Ak nechceš nemusíš mi odpovedať.Na druhej strane sa ozaj bez lásky nedá žiť.Ja som s MM 33 rokov a ked je preč nemôžem sa dočkať kedy príde,jasné sú telefony,ale.....Určite naše manželstvo nie je čo bolo na začiatku.Na druhej strane musí byť človek aj zodpovedný,pretože lavína berie všetko čo mu stojí v ceste aj tých ktorí nie sú na príčine.
Ano, som bezcitna a to si aj uvedomujem. Dlho sme zili len tak ako ruh a druzka, spolu sme cca 8 rokov. Manzelia druhy rok. Predtým som dieta chcela, ale podla manzela a svokry najprrv som musela skoncit vysokus koluäbola som este len studentka), potom bolo druhe obdobieked som pod ietati tuziila, no manzel chcel, aby som sa na pár rokov zamestnala. No teraz som zamestnaná uz 5 rok, podla manzela je ten správny cas na dieta, ale ja dieta uz nechcem. Jednoducho som sa zmenila, neviem ci som dozrela, ale mám absolutne ine predstavy ozivote ako za cias, ked som bola veelmi mlada. NMám ine priority. Ano urcite som sebecka, ale je to moj zivot, ja ho zijem. A chcem ho prezit tak, ako som si to predstavovala. Preco by som sa mala neustale niekomu prisposobovat???
no tak ho nechaj ísť nech to svoje šťastie nájde a ty si nájdi niekoho, komu sa nebudeš musieť prispôsobovať - ak takého nájdeš!
Nenájde takého, lebo vzťah je vždy o prispôsobovaní sa a o kompromisoch. Ak to človek nedokáže, nech žije sám.
hm...
preco si si svojho muza vzala? az v manzelstve si zistila, ze je "jednoduchy"?
vedel tvoj manzel este pred svadbou o tom, Ze nechces dieta? Svokru, pri vsetkej ucte, do toho nic nie je, to je vec medzi vami dvoma. Mad dieta "nasili" sa mi zda nezodpovedne, ak necitis tuzbu, tak chapem, ze do toho nejdes.
Nesuhlasim ale s tymto: "no kazdy mi povie, ze na laske nezalezi, ide o to, aby ste spolu vydrzali,....". Podla mna na laske velmi zalezi, pre mna je zakladnym kamenom vztahu. Rovnako ako vzajomna ucta. Vobec si nemyslim, ze kazde druhe manzelstvo zije bez lasky. To by bolo velmi smutne.
sklamana, toto je na velmi vazny rozhovor medzi tebou a tvojim muzom. Zit s pocitom dlhodobej nespokojnosti neprospieva ani tebe, ani tvojmu muzovi. A urcite by som velmi, velmi brala do uvahy vztah tvojho muza s tvojim synom. Nejde totiz len o teba, ale aj o nich dvoch. Toto nie je len tvoja zalezitost.
Eva
dakujem za nazor Eva, je velmi trefny :)) Vztah mojho muza s mojim synom je uplne super. NAozaj si sadli po vsetkých stránkach,t o je mozno aj dovod preco vsetko neriesim radiklane rozvodom . KEd sme spolu s manzelom chodili zdal sa mi nudny, preto sme sa aj casto hadali, dokonca sme mali dlhsiu pauzu. No so synom si rozumel, preto som sa obetovala a sla do tohto vztahu. Len ja uz konecne chcem zit podla seba a nie podla iných...Chcem svoj zivot prezit tak, ako som si to predstavovala,nechem riesit radikalne manzelstvo rozvodom, cakam, ci ma to prejde, alebo nie. Ale trva to uz dlhsiu dobu.
"preto som sa obetovala a sla do tohto vztahu." - ist do vztahu s tym, ze sa obetujem, je nestastny dovod. A teraz znes dosledky svojho rozhodnutia. Je ok, ze chces zit AJ podla svojich predstav, ale rozhodnutie vydat sa za "nudneho" muza si urobila TY. Ak siel tvoj muz do vztahu s tym, ze chcete obaja dieta, chapem jeho sklamanie, ked ty teraz odmietas. Cakat, ze ta nieco "prejde", povazujem za dalsi nestastny krok. A ci sa ti to paci, alebo nie, nemozes zit zivot LEN podla svojich predstav, mas syna, na ktoreho rozhodne treba brat ohlad. Na jeho pocity, vztahy, vazby...
(ups, kolko preklepov som v predoslom komentari urobilaaa 
)
Eva
evka
Každý chcete iné...obaja máte iné predstavy, túžby a ciele. Je niečo, čo vás spája?
Z jeho strany mi to pripadá ako závislosť na tebe...tebe je ho ľúto. Ľútosť a závislosť je priam vražedná kombinácia na akýkoľvek vzťah.
Je to ťažké, viem, ale radikálny rez by bol najideálnejší podľa mňa. Prebolí a každý nájde to svoje šťastie, čo hľadá.
Alebo aj iná varianta...kompromis...ale z oboch strán.
Obe varianty veľa zoberú ale aj dosť prinesú. Je to na Vás. 
P.S. Možno o pár rokov budeš ľutovať, že si nemala druhé dieťa....práca ťa teraz napĺňa, dieťa by ťa "ubíjalo"....to sa môže veľmi ľahko a veľmi rýchlo otočiť. Navyše aj syn vyrastá ako jedináčik....súrodenec by mu neprospel? Pouvažuj a ustúp trošku zo svojej pozície JA,... JA, a zase JA.
Evka, ak budem mat dieta, budem hrozna matka...Manzel si mysli, ze ma to prejde a ostanem na materskej doma, aj ked som mut o vravela, ze urcite pojdem do práce co najskor. Stale si mysli aj svokra aj moj muz ze materinsky cit zvitazi... Aj pri prvom synovi som sla hned na vysoku, chodila som na týždnovky o dieta sa starala moja mama. Mozno by dieta prospelo nasmu vztahu, ale pre mna asi nie.... Viem, ze niektoré, co mate deti a ste rodinne typy tak sa Vám to zda nepochopitelne. Kompromis??? Neviem, neviem, ako si ho predstavujes...asi ti celkom nerozumiem
Sklamaná, nie že asi mne celkom nerozumieš....podľa tvojich slov nerozumieš ani sama sebe. Ja ti nedám presne rozpis kompromisov ani moje predstavy o nich. Dosť ich tu je povkladaných v príspevkoch....môžeš si vybrať.
Značne ťa chápem....na začiatku som taktiež stála pred dilemou kariéra verzus rodina. Obe som chcela robiť na 100%...prax mi ukázala, že to nejde. Prevážila rodina a neľutujem.
Pracujem, nie síce na špičke...ale špicovo....a mám deti, ktoré by som nevymenila ani za tisíc pracovných piedestálov. (Ale to som ja a môj život.)
P.S. Materskú som nečerpala celú....to bol môj kompromis....a mohla som si ho dovoliť...bol tolerovaný.
A co tak skusit spolocne nejaku manzelsku poradnu? Nikto iny okrem teba ti neodpovie na otazku ci ho lubis, alebo nie... To musis citit sama. Ale mozno by vas niekto nasmeroval, pripadne odhalil kamen urazu. Zrejme je to stereotyp. Mna partner ma opustil prave kvoli tomu - ze vraj prestal lubit... Preto sa viem vcitit do pozicie tvojho muza. Musi ta mat neskutocne rad ked napriek tvojim slovam "bojuje". Ja som bola rovnaka, no nepomohlo to. Ak nie si spokojna ty, nebude nikdy ani on. Vztahy sa casom menia, to je samozrejme. Ked pominie ocarenie, az vtedy pride na lamanie chleba. Ale laska by mala ostat - len trosku v inej podobe. Nikto nema pravo poradit ti co mas spravit. Na to musis prist sama - poloz si otazky: Budem bez neho stastnejsia? Budem v tej situacia spokojnejsia? A co syn? Napatie v rodine neprospieva nikomu. Drzim paste vsetkym trom.
Pozrela som si niektoré tvoje predchádzajúce blogy Sklamaná, vraj manžel bol zaľúbený do inej, hoci pravdepodobne len platonicky, nechcem to spochybňovať, ale potom ani z jeho strany to asi voči tebe nebude taká skalopevná láska, keď mu nebráni zaľúbiť sa inde.
to bol je moj pocit, neviem, ci lubil kolegynu, kazdopadne,opisoval ka je pekna, atd.... Teraz je uz dlhsie klud, ta kolegyna odisla na matersku......A mas pravdu, mozno ma nelubi....
Sklamana,
precitala som si tvoje ostatne prispevky a neviem, mam z toho zmatok. Pred par mesiacmi si pisala, ze ti je luto, ze MM je ASI zamilovany do inej, dnes ho uz nemas rada ty.......no, urcite mate komunikacny problem hodny muzealneho miesta.
Mam z vas pocit, ze si robite navzajom napriek, jeden na druhom hladate chyby. Stalo by to za posedenie pri rozhovore, ale dospelackom, lebo podla toho ako sa sprava tvoj mazel a podla toho, ako opisujes veci ty bol by to rozhovor pubertiacky.
Myslim, ze by si si mala pooooooooooooooooooooriadne poupratovat v sebe. Tvoje prispevky na mna posobia asi tak ".....viem, co chcem, neviem, co chcem.........".
Viem, ze si napisala, ze chces zit zivot podla seba. Ale zase "dospelaci" vedia, ze zit zivot podla seba sa da aj vo vzathu, len na tom treba makat. Koniec koncov, aj ti, co ziju zivot podla seba (sami, s niekym lepsim, so psom a rybickami) vedia, ze na tom treba makat.
Proste mam z teba taky pocit, ze si myslis, ze ked sa rozidete, tak ti bude super.......no moj nazor....nebude. Problem je v tebe, toto rozchod nevyriesi.....
sklamana
žiť podľa seba môžeš sama na opustenom ostrove
žiť podľa seba môže kdekoľvek...Nepotrebuje k tomu pustý ostrov. To už je dosť silná irónia.
Tak ja som tu minule v diskusii (na podobnú tému) čítala jedno trefné porekadlo: Bolo koze dobre, šla sa ľad šmýkať. Nikdy sa nevyjadrujem na adresu druhých vzťahov, nežijem v ňom, nepoznám okolnosti... ale toto mi proste nedalo...ospravedlňujem sa. Niekedy kvôli vlastným sebeckým záujmom sa stávame netolerantní voči okoliu. Keď si to uvedomíme, hold býva často neskoro... 
Sklamaná - nie, nie som z teba sklamaná, si úprimná a to je fajn začiatok. Nikto ťa nemá právo odsudzovať, lebo nikto nevie naozaj aký život žiješ.
Podľa toho, že sa realizuješ v práci mi to hovorí o období môjho manželstva.
Milovala som odrazu svoju novú prácu, tam ma niekto hodnotil a hodnotil kladne, dobre som zarabala a upratovačka mi musela každé poobedie povedať, pani už ste mala byť doma. A tak som išla domov, ani nevieš ako som sa tešila na pondelňajšie ráno, že pôjdem do roboty. Moje deti mali 8 a 6 rokov - bola som zlá matka? - neviem, no domov som išla s krčami v bruchu čo zase bude, čo som zase urobile zle. Bála som sa ísť do svojho bytu. Pochopila som to aj ja, že ta práca je odrazu pre mňa mojím životom a ona ma drží nad vodou. No nakoniec som veľmi ochorela a všetko dospelo až k rozvodu.
Aj môj ex veľmi miloval naše deti a ja som si myslela že to je to najdôležitejšie - ale nebolo.
Daj šancu tej dovolenke, nechaj si to v kľude prejsť, rozpravajte sa spolu a najlepšie by bolo ak by ste na tu dovolenku išli iba vy dvaja.
No ak to nedokážeš zmeniť, nájdi v sebe odvahu a rieš to, lebo budete nešťastní a zatrpknutí obaja a z toho nebude mať osoh ani tvoje dieťa.
P.s. moja dcéra išla po pol roku do práce, takto to povedala aj svojmu partnerovi. Myslím že je to na nej a nemali sme nikto proti tomu námietky, aj ked som pripomenula, že tie prvé roky sú najkrajšie, no po tom nešťastí je možno aj dobre že musela chodiť do práce.
O malú sa stará striedavo od opatrovateľky po príbuzenstvo, nie je s tým problém.
Držím päste, aby si začala byť spokojná a nie sklamaná 
dakujem uplne si to vystihla. Aj ja mám krce v bruchu, ked idem domov, alebo ked sa ma manzel vratit z práce. Najlepsie sa citim, ked je na sluzobke, ja mám doma pokoj, ktorý si zalužim po tazkom dni v robote, a konecne is mozem kludne pozriet serial, bez prepinania TV na sport.
Myslím,že z tvojho platu si môžeš kúpiť aj druhý TV dať ho do ďalšej izby či kuchyne.My sme to takto vyriešili tiež kvôli športu.Sú večere ked spolu kukáme,ale ked je hokej alebo čosi ako šport tak každý extra.Nemáme s tým najmenší problém. 
Kompromis....Aké jednoduché
Kto chce, hľadá prostriedky, kto nechce hľadá dôvody....
Sklamana, aj ja si pamatam Tvoje minule prispevky, boli rozporuplne a kontroverzne a zda sa mi, ze je tam viac fantazie ako pravdy. Ak si dobre spominam, vlastne Ti muz vypiplal toto nie jeho dieta. Prajem Tvojmu muzovi, aby nabral odvahu, pochlapil sa a zariadil si zivot inak a s niekym, kto ho bude vediet ocenit. Ak je aspon trochu pravdy na tom , co tu pises, tak by si mohla mat tolko slusnosti, ze si s nim pohovoris a rozidete sa ako kamarati. Popravde, neverim, ze by muz mohol byt az taky oddany vol, vo filmoch som to videla, ale v realnom zivote este nie. Z mojho pohladu si ho sprosto vyuzila. Ak je to teda cele pravdivy pribeh.
Ahojte, uz asi mesiac plánujem napisať svoej pocity, postrehy, proste to, co ma trápi.Ked si kuknete moje strasie prispevky, zistite, ze som velmi nespokojny clovek. Nie som typicka matka, manzelka, mozno to znie kruto, ale davam prednost kariere, synovi. Manzel je az na tom dalsom mieste :(Viem, odsudeniahodne. Mala som obdobie, ked som nechala svoje aktivity, z práce som chodila hned po skonceni prac.doby a bola som doma, venovala sa domácnosti, manzelovi a synovi. Kazdy bol spokojny, iba ja nie. PSychicky som trpela, skrelo ma to, jednoducho sa nedokazem stotozniť z ulohou manzelky. TAk som zacala opat robit nadcasy, po práci jazykovka, fikto,domov prichádzam okolo siedmej, skontrolujem ulohy synovi, zaveziem ho na treningy, a okolo deviatej sme doma. Takyto zivot mi celkom vyhovuje, plny povinnosti a kolobehu. Samozrejme víkendy trávim s rodinou- teda raz za cas manzel ide s kamosmi na pivo, a ja mám celý den pre seba a dieta. Syn má uz 10 rokov, ale snazim sa mu venovať. Moj problem je v tom, ze manzel sa mi zdá prílis jednoduchy pre mna. NEmáme ziadne spoločné konícky, manzel je velmi lenivý, soboty a nedele najradsej trávi pasivne pri telke. TAky gaucový typ. Dalsi problem je v tom, ze manzel po práci sedí doma, je hrozne rodinný typ. Vzdy som chcela mat pri sebe muza, ktorý ma bude ťahať dopredu- neviem ci mi rozumiete, ktorý sa bude zaujímat o jazyky, bude mat chut aa neustale vzdelavat a zdokonalovat. Dalsi problem je druhe dieťa, ktore manzel chce- pretoze m y dvaja spolu dieta este nemame, ale ja dieta nechcem. Je to tiež na nervy, lebo aj svokra ak pride k nám na navstevu stále sa pýta, ci som uz tehotná a kedy budeme mat dieta. Opakuju to fakt kazdú navstevu, a ja sa takmer neovladam, neustále im opakujem ze ja dieta nechcem. To by ste mali vidiet tie tváre. Manzelovi som o vsetkom povedala, aj dietati, aj o tom, ze uz k nemu nic necitím. JE ochotný nemat dalsie dieťa, ale ze bude veeelmi trpieť, preotze mu taha na 40, a velmi po dietati tuži . Hrozne plakal, pýtal sa preco ho uz nemam rada, bolo mi ho luto, no neviem mu dat odpoved. Proste teraz si rekapitulujem svoj zivot a zistujem, ze nie je taky, aký som ho chcela, a som nespokojna. Objednal romantický pobyt, drahu dovolenku, len neviem, ci ten plamienok lasky este zahori. Pytala som sa kolegyn, svokrovcov,ľudí v mojom okolí, ci maju radi svojich partnerov, no kazdy mi povie, ze na laske nezalezi, ide o to, aby ste spolu vydrzali,....Zda sa mi to smutne tvrdenie. Asi mi je prilis dobre, preto len vymyslam.... Ale zit bez lásky???? Potrebovala som sa vyrozprávať, moznor adu, ako zvladnuť tuto situáciu, som z toho nervozna, manzela nemozem uz ani citit, nespime spolu, nemilujeme sa.....Jednoducho ma nepritahuje... Neviem, ci ho dokážem mat este rada...