Nuž myslím, že tiež nemám doma veľkého romantika a nebol ním nikdy, sviečky mu nič nehovoria, ale mne raňajky do postele (samozrejme len cez víkend občas) veru áno.
Keďže ani ja sa nepovažujem za veľkého romantika tak to je pre mňa to pravé orechové a s tým moja polovička problém nemá.
Tu sa ukazuje väčším romantikom môj päťročný syn, ktorý len čo kvietky vykuknú zo zeme už mi nosí kytičky.
Takého romantika mám aj ja doma, sedemročného syna. Trojmesačnej Martinke rozpráva "Ty si taká pekná, ty si taká dobrá". Aj mne sa újdu takéto poklony, ibaže mám po nich ešte väčšie výčitky svedomia.
Mám malého priateľa, ktorý je už ako dieťa romanitk, snád nikdy ma neobíde bez kvetinky / samozrejme ked kvitnú v záhradke / a to má len 7 rokov. A čo z neho bude ked raz bude velký? Asi velký romantik...
Ktovie prečo sa tá romantika z chlapcov vytráca, či im ju v puberte niekto z hláv vytĺčie? Ja mám pocit, že veľmi málo mužov je romantikov. Možno to tak musí byť a v dnešnom svete jednoducho táto zbytočnosť, aspoň podľa ich merítka ide do úzadia. Určite podľa mňa má na to vplyv aj emancipácia. Napíšte kto máte "odrastenejšieho" romantika, nech sa s vami potešíme a svitne nám nádej, že naši synovia a malí priatelia majú ešte šancu 
.
Z veľkého romantika by som sa asi zbláznila.Ale taká štipka by naozaj neuškodila. Taký romantik musí byť v tomto svete naozaj stratený. Ja si tak pripadám (veľmi stratená)a pritom ako žena mam nárok aspoň teoreticky byt romantikom. Jedna redaktorka mi napísala, ze pišem triezvo. Zaskočila ma, lebo som si o sebe myslela, že som precitlivená a romantická duša. Hold, môj život je o niečom inom. Romantika pri štyroch deťoch a mojom maximálne triezvom manželovi nehrozí. Stal sa zo mňa skeptik? Ešteže mám svoje rozprávočky (knižky pre dospelé ženy), len momentálne nemám na nich čas, ale musím si pohľadať. Keď doma mám už všetky prečítané aspoň dvakrát.Mala by som raz napísť knihu "Koniec romantikom na Slovensku"
No to by si isto mala...Bohuzial ani mne sa nepodarilo najst romantika.dokonca aj kvety dostavam aj cokolady hned ako nieco vyvedie alebo ma nazlosti.Ja uz som si asi zvykla a uz neocakavam kvety za kazdodenne varenie:):):) alebo len tak:):)no to uz vobec nie.Este ze som napoly romantik napoly realista.Ta realisticka polovicka ma vzdy vyvedie z omylu( ci ocakavania):):)Ale aj napriek tomu moja romanticka dusa nezomrela,skor naopak,a ani taky nespecificky neromantik mi nezabrani v kazdodennom snivani,aspon chvilocku:)
Aj tak si na tom dobre. Ako gesto na udobrenie by som tiež prijala nejakú čokoládku. Ja som v situácii, keď ma môj drahý pekne vytočí a pre istotu sa udobrujem ja, aj keď si poviem, že s ním dva dni nebudem rozprávať. Nemá to zmysel, život mám dosť pestrý aj bez toho.
Hej to poznám, aj ja sa už trochu krotím v dľžke zlostenia sa..
Inak mňa by skôr ako čokoláda väčšinou potešilo, keby si dokázal aspoň priznať, že urobil blbosť alebo ukázať, že ho to štve, ale nie on sa len čuduje prečo sa zlostím, veď už sa s tým nedá nič robiť.
Nuž a sme zase na začiatku všetkých problémov "Muži sú z Marsu, ženy z Venuše".
Chcela som napísať článok, aký je rozdiel v ponímaní romantiky medzi nami ženami a našími lepšími polovičkami. Spravila som chybu, že som sa opýtala môjho drahého. Debatu začal aj ukončil konštatovaním, že on nie je romantik. Ani som to nepredpokladala, ale nejakú predstavu by už mohol mať. Napríklad slávnostná večera pri sviečkach, počas prestávky majstrovstiev sveta v hokeji, alebo milovanie v sene a pod. Máj je už nadostrel, čo s ním, ako sa môžeme vyšantiť? Sú naši chlapi romantickí iba vo fáze prvej zamilovanosti, alebo sem tam aj motyka vystrelí. Sme si samé strojcami svojho šťastia aj v tejto oblasti?