mám ho rada

Vie niekto tu poradiť ? Moja povedala k nášmu vzťahu mentálne necítim k Tebe nič ! Kolegu mám rada už nie som doňho zamilovaná. Dajme tomu čas !!!

Diskusie Naničmama.sk: 

nuž čo k tomu povedať. Daj tomu čas. Ľahko sa mi to hovorí, viem.

Nič nesiľ, snaž sa konať prirodzene. Žiadne výčitky, najlepšie ani otázky. Teda, bežný život samozrejme áno. Ale hlbšie otázky nechaj na neskôr. Alebo rovno zabudni. Nikdy to nebude také, ako to bývalo. Ale to nutne neznamená, že to bude len horšie. Bude to iné.

veru tak ako píše dasa...

mali sme v rodine podobné..manželstvo normáln fungujúce 20rokov(radosti,starosti ako všade..)zrazu pekná suseda-vdova pomútila hlavu..ešte aj na vari 2dovolenkách boli +jeho deti..a oni dvaja mali spoločnú izbu!no karty určite nehrali..jeho manželke sme sa poviem úprimne čudovali a viac čakali ako nečakali rozvod..a ona nič-hrala slepú,nemú.

už je dobre,on dal susede pokoj a ako povedala jeho žena..".poplakala som si poriadne.Ale cirkus som nerobila,domácnosť fungovala z mojej strany akoby sa nič nedialo dokonca aj v posteli som ponúkla a on neodmietol...Lebo vraj tých 20rokov nebolo nič k rozchodu a hoci "bujačil"ako vraveli staré matere nič nie je večne ani láska k jednej slečne...akosi som cítila,že ostaneme spolu...A jedna nevera nie je predsa o tom zahodiť 20rokov."

No podotkla "aj ked mám niekedy 100chutí mu to vykričať( prípadne prefackať)pripomenúť ako to  bolelo  -neurobila som to..fungujeme dalej občas citiť akoby čosi bolo vo vzduchu no spoločná práca napr.v záhrade alebo zobrať bicykle a na hodinu vypadnúť to vždy zaženie."dokonca aj so susedou sa zdravia!

Môj názor je,že tí dvaja sa aj tak musia hanbiť..sami pred sebou.

a dala lekciu aj nám..

 

 

Veľmi pekné a silné zároveň....osobne by som také niečo nedokázala. Pokiaľ s tým bola pani  vnútorne vyrovnaná, tak klobúk dole, lebo je to podľa môjho názoru veľmi ťažké. Ak však konáme proti svojmu presvedčeniu (nech je akékoľvek) a potláčame samých seba, tak skôr či neskôr sa to môže odraziť na našom zdravotnom stave.

.

Toto sa snažím už pol roka.pola pohoda a po mesiaci zas preberanie problému.Teraz som sa rozhodol a nechal tak.Proste vraciam sa do svojho život.Venujem sa rodine a aj jej .Len čo treba.Už nebudem ako že nič sa nestalo,ale ani to nechcem nachať len tak.Osobne si myslím že 23 rokov je dosť nato ,že nebude mať ona samá výčitky...Proste ak človek má cít ,tak ho to bude trápiť.Otázka je či ten človek ,ktorému ublížila bude ochotní po tej dobe ju prijať....

 

S výčitkami ďaleko nezájdeš.

A prvá nutná podmienka toho, aby sa všetko vrátilo do akých, takých koľají je to, že ty chceš. Nie pre okolie, ale preto, že ty chceš.

Manželstvo je hodne o kompromisoch. A toto bude asi veľmi veľký kompromis. Nie každýje toho schopný. A nedá sa mu to vyčítať. Aj keď za pokus to stojí.

Daj tomu ešte aspoň pol roka, rok.

Najkrajšia a najvýstižnejšia scéna na túto tému je v rozprávke Rodinka úžasných. Elastina má podozrenie, že ju manžel podvádza. Ide za Ednou Módnou a tam jej fňuká v kancelárii - čo mám robiť? Čo mám robiť???? Na to Edna vyskočí na stôl, zrolovanými novinami preplesne Elastinu a skríkne na ňu - Čo máš robiť???? Spamätaj sa!!!! Veď si Elastina!!!! :-) superhrdinka zabudla kto je. Zabúdame na to často aj my sami. V našich vzťahoch pod nánosom rokov a problémov jednoducho zabudneme, že kedysi sme pre našich partnerov boli superhrdinami. Vybrali si nás za životných partnerov. Rozhodli sa s nami žiť a my sme sa rozhodli milovať. Spomeň si, kto si. Nefňukaj. Ukáž znova kto si, ukáž svoju hodnotu. Nielen partnerke, ale prioritne sám sebe. 
Môjmu partnerovi zvyknem hovoriť - ak chceš odísť, choď! Ja ťa držať nebudem. Načo mi je po boku človek, ktorý zvažuje, že ma opustí? Nech ide hneď a zaraz do hája ak má takú potrebu. Moje osobné šťastie nie je postavené na prítomnosti alebo neprítomnosti nejakej osoby. O partnera sa podľa mňa nebojuje. Vážim si sama seba a kto chce odísť, nech sa páči. Druhá vec je schopnosť odpúšťať a dávať druhé šance...

Za svoj život sa človek zamiluje aj 5x, a to aj v manželstve. Nie je na tom nič nenormálne. Ide o to, byť verní. Byť pripravení, že niekedy niekto môže zamávať našimi emóciami. To sa proste stáva, veď sme súčasťou miliardovej komunity. Nemáme len jedinú spriaznenú dušu na celom svete. No ak sme sa rozhodli milovať, tak milujme. 

Za kňazom prišiel jeho priateľ a vraví - ja svoju ženu už nemilujem. Kňaz mu odvetil - tak choď domov a miluj ju. Priateľ protestoval - si hluchý??? hovorím ti, že už ju nemilujem, nič k nej necítim! Kňaz znova - tak choď domov a miluj ju! Milovať znamená byť tu pre toho druhého bez ohľadu na okolnosti, bez ohľadu na emócie, bez ohľadu na čokoľvek. Byť tu pre neho z vlastného rozhodnutia, nie preto, že mám skvostný pocit. Láska znamená rozhodnutie stáť na strane dobra milovanej osoby. Pri sobáši prisaháme, že budeme toho druhého milovať, nech sa stane čokoľvek. Prisaháme byť tu pre neho bez ohľadu na to, či tu on bude pre nás. Ale treba to robiť tak, aby si pritom neznevážil sám seba. Držím Ti palce! 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.