Mirka, nechceš si radšej zmeniť nick? NM má veľkú čítanosť, podľa tvojho nicku a príbehu by ťa niekto mohol veľmi ľahko identifikovať v reále a dať avízo tvojmu manželovi. Asi by sa mu nepáčilo, ako tu o ňom píšeš, a dal by ti to veľmi zreteľne najavo...
(Klik na tvoj nick, potom v záložkách na upraviť, prepísať nick, dole klik na poslať.
Manžel - despota a tyran
reklama
reklama
Je to v pohode, moje pravé meno je iné...dík
OK 
Inak by som ti odporučila manželskú poradňu. Sídlia v každom okresnom meste, poradenstvo je zadarmo. Stačí si zavolať, potom chodiť na sedenia, aspoň na desať.
Tam budú vedieť zodpovednejšie posúdiť, kde je chyba, prečo a čo s tým. My tu na základe tvojho krátkeho textu (ktorý je logicky len tvojím pohľadom) môžeme len viac-menej hádať.
Ak tvoj manžel nebude chcieť do poradne ísť, choď sama. V partnerstve jeden reaguje na druhého, a ak ty zmeníš svoj postoj, časom zmení aj manžel. Len rátaj s tým, že to nebude za tri dni. Partnerské problémy sa zvyčajne riešia rovnako dlho ako vznikali.
Bola som v psychologickej poradni, u psychiatričky, za kňazom, všetci traja sa zhodli,že mám čo najskôr odísť, lebo je určite duševne chorý.
Problém je ten, že na odchod treba peniaze, lebo dcérku musím z niečoho uživiť a platiť podnájom. Môj krátky príbeh je možno stručne popísaný, možno chaotický, no preto, že môj m vytiahol päty z domu a šiel do obchodu na malý nákup a čo chvíľa príde. Veľké nákupy robím ja ... on si šetrí svoje peniaze...
Pozri, aj keď odídeš, cez vašu dcéru budete "spojení" až do smrti jedného z tejto trojice.
Takže chodenie na sedenia nie je len o tom, aby ti ktosi "na diaľku" potvrdil, že tvoj manžel je určite psychicky chorý. Aj keby hneď bol (čo nevieš, kým nepodstúpi riadne psychologické vyšetrenie, a to asi z vlastnej vôle nepodstúpi), stále je na tebe, aby si sa naučila, ako s ním vychádzať. Podľa možnosti po dobrom.
Čo nebude na počkanie, ale dovtedy by si mala zvládnuť aspoň "sebaobranu" na citové vydieranie a manipulačné techniky.
Samozrejme, môžeš ísť na to metódou pokus-omyl, prípadne samoštúdiom. Háčik je v tom, že to trvá veľmi dlho, a navyše sa pritom zahrávaš s ohňom. Ak sa totiž tvoj manžel bude cítiť ohrozený (a na to nemusí byť ani psychicky chorý, stačí značná dávka ješitnosti), môže zájsť až k fyzickému násiliu.
Nechcem ťa strašiť, môže sa stať a nemusí.
V každom prípade som skutočne presvedčená, že spolupráca s odborníkmi by pomohla v prvom rade tebe.
Ja len k tomu nicku (meno + priezvisko)...iná Mirka M....r, ktorá reálne existuje a aj poznám, môže mať vážne problémy z tohto...pritom sa jej to ani netýka. Podobnosť čisto náhodná (?)....fakt by to nešlo zmeniť prosím?
teiž ma to napadlo, tiež poznám jednu mirku m.....r...
Tak Mirka..toto som prežila,viem o čom to všetko je...síce, mala som to ťažšie..ten môj ex bol nielen despota ale aj tyran...pokiaľ nevidel krv...
Si mladé žieňa..a ja po svojich skúsenostiach ,po 15 rokoch života.. trápenia..odporúčam každej.Odísť,čím skôr.Ten človek, sa nezmení ani keby 100x navštívil poradňu alebo psychológa.Áno,možno týždeň,dva...potom to začne znova a viac.Nie, to nieje život aký chceš pre svoje dieťa...všetko čo robíš a budeš robiť, bude to pre malinkú.Tá by nemala a nesmie trpieť.Veľa sa stýkam teraz z mamkami čo prežili podobné peklo ..niekto sa našiel čo im otvoril oči...sňal z očú ružové okuliare,tie boli často aby prekryli tie modriny...Možno som krutá, ale dá sa žiť aj život v láske a v porozumení.To je ozajstný život a tvoje dieťa si to zaslúži...Tak ti prajem aspoň kľudné Vianoce ... 
Viem minimálne o jednom prípade, kedy manipulátor a citový vydierač zmenil svoj postoj. Síce mu to trvalo viac ako dvadsať rokov a potreboval na to kopec fest prepleskov od života - ale zmenil.
Takže vylúčené to nie je.
Ak chce Mirka niečo vo svojom živote z/meniť, mala by to robiť pre seba, pre svoje dobro, pre svoje šťastie. Dieťa potom z toho "profituje" už automaticky. To je jednoduchá "rovnica": spokojná matka = spokojné dieťa.
Ono je síce spoločnosťou veľmi oceňované, ak matka pre deti hory prenáša, ale je to parádny omyl, na ktorý doplatí najprv matka, potom automaticky aj dieťa. To je zase negácia tej jednoduchej "rovnice".
No, a ešte je tu stále otázka, či je "bakaný" výlučne Mirkin manžel, alebo aj ona nejako (možno nevedomky) prilieva olej do ohňa. Všeličo sa deje, všelijaké "modely" spolužitia majú ľudia zafixované.
Aj keby bola Mirka v tomto vzťahu čistá "obeť", stále tu sú fakty, že sa za toho muža dobrovoľne vydala, porodila mu dieťa a žije s ním. (Aj keď by to bolo len pre finančný prospech.)
Takže nejaký ten podiel na súčasnej situácii má tiež.
A len pre istotu dodávam (aby ma niekto nepochopil inak ako som mienila "odovzdať") - neradím Mirke za každú cenu zostať vo vzťahu. Za každú cenu udržať vzťah je blbosť.
Či už ale od manžela odíde alebo s ním zostane, v každom prípade by mala (minimálne) silno dumať, prečo šla do toho vzťahu. Odpoveď on ma zmanipuloval nie je konečná, lebo vzápätí vyskočí ďalšia - prečo sa Mirka dala zmanipulovať. A tak ďalej.
Na "sprevádzanie" pri takejto sebareflexii sú odborníci, takže... Poradňa, aspoň desať sedení... Nejdem sa ďalej opakovať.
Betka, ako sa ti podarilo odísť? Taký človek ťa zničí, rozloží tvoju osobnosť, žiješ ako zombie na bazálny režim. Keby nebolo malej, dávno s ním nie som. Zvraciam, hnačkujem, scvrkávam sa. Dobrý make up zakryje všetko, aj hrubý rám okuliarov. Voľné oblečenie strácajúce sa telo. Áno, žijem len pre malú. Kto nezažil život s takýmto človekom, nepochopí.
Betka a ďakujem, aj tebe želám krásne Vianočné sviatky
Mirka, nič v zlom, ale nemáš šajnu, kto tu čo má za sebou, takže s podivuhodnou frázou kto nezažil, nepochopí môžeš byť parádne vedľa.
Oceňujem zmenený nick 
Georgína, zjavne sme na inej vlnovej dĺžke. Moje vety si vysvetľuješ inak ako sú myslené. Namiesto siahodlhých teoretických rád, skús premýšľať praktickejšie.
Mirka, súhlasím, nerozumieme si .
Ja som praktik od vrchu po spodok, sprava-zľava, spredu-zozadu, tu ma už trochu poznajú, ty si tu nová, tak máš iný dojem, nevadí.
Zvyknem napísať stručne a jasne riešenie, ktoré je funkčné, z prsta to nemám vycucané, opakujem, nemáš šajnu, kto tu čo má za sebou.
Ale však ty si aj tak urobíš podľa seba, a tak je to OK 
.
Prajem ti všetko dobré a veľa, veľa šťastia, budeš ho potrebovať
Mirka - utekaj ako sa da. Preco by si mala byt s niekym kto:...."Je úplne bezcitný, nezaujíma ho dieťa, ........ posledné 2 roky to nemá zmysel, hádame sa, nemôžem ho ani cítiť."
Nie som odbornik - to je môj nazor.
Opatrujte sa s dcerkou. Prajem pohodu, klud a odvahu
Ahoj Mirka,
je mi Ťa veľmi ľúto. Presne viem čo prežívaš, lebo som si tým sama prešla, len trošku v miernejšej forme ako Ty. Nejdem sa tu dlho vypisovať, lebo sa ešte tiež bojím identifikácie. Nie som ešte dlho z domu preč a nemám to všetko za sebou, tak sa ešte všetkého bojím. Moja, ak Ti môžem poradiť z vlastnej skúsenosti, začni si šetriť peniažky, s tým bláznom to ešte chvíľu vydrž kým sa dobre na všetko nepripravíš. Prežila si s ním niekoľko rokov, tak pár mesiacov ešte vydržíš. Skús zájsť do nejakého centra pre týrané ženy, tam Ti budú vedieť poradiť v čom spočíva tá dôkladná príprava, mne veľa pomohli. Príprava je nutná na to, aby si vydržala to peklo potom čo nastane po odchode. Ja som šťastná, že som nabrala sily a energiu na odchod cca po 13 rokoch a nikdy by som sa nevrátila späť, ale 1000 rázy si poviem, že to čo bolo pred odchodom bol miernejší odvar toho čo je teraz, ale neľutujem, len čakám a verím, že sa to raz skončí. Aby si to nepochopila zle, odkedy som sama môžem dýchať, smiať sa, robiť čo chcem bez spovedania sa, ale je milión vecí v pozadí od sociálky počnúc, cez neveriacich psychológov, otrávených policajtov, straty práce, prenasledovania bývalým manželom, ktoré budeš musieť vydržať. Preto Ti radím, aby si bola absolútne pevne presvedčená a pripravená a na vrchole svojej energie, aby si to potom všetko zvládla. Ale na druhej strane Ťa nechcem odrádzať, odhovoriť alebo vystrašiť. Máš dcérku a popri nej zvládneš všetko. To je najsilnejší hnací motor, ktorý Ťa povedie dopredu aj keď budeš myslieť, že si na konci so silami. Každá matka to zvládne, len Ti bude jednoduchšie keď budeš dobre pripravená. Silno Ti držím palce. V každom prípade odíď, ale si to perfektne strategicky naplánuj. Neboj, keď budeš vedieť, že čas s ním sa blíži ku koncu, ľahšie sa Ti budú znášať jeho záchvaty. Ak by si potrebovala poradiť nejaké tie organizačné veci, kľudne mi napíš, ale na mail, dúfam, že sa to tak dá (nemám skúsenosť, zaregistrovala som sa len dnes kvôli tomuto Tvojmu príspevku 
)
Neboj, bude lepšie, zvládneš to a držím Tebe aj dcérke palce a prajem veľa šťastia. (Na Vianoce sa vykašli, pre mňa to je od istého času len dátum v kalendári, raz ich osláviš s dcérkou podľa vlastných predstáv, neboj.)
Ahoj Ilonka, ďakujem ti za vystižnú odpoveď. Rada by som sa na teba nakontaktovala, ak by to šlo, veľmi ma zaujíma, ako u teba prebiehala príprava na "odchod". Pomohol ti niekto? Neviem si totiž prakticky predstaviť sťahovanie s tak malým dieťatkom, keď nie je nikto, čo by mi ho postrážil, atď... môžeš mi nechať tvoju mailovú adresu, najlepšie fiktívnu, aby si bola aj ty chránená.
Inak sviatky boli strašné. Nerozumiem, kde v ňom rastie tá zúrivosť, je už jedno, či som ticho alebo ho ignorujem, všetko je zlé. Tak som ticho a ignorujem 
Mirka, ak chceš niekomu z užívateľov poslať mail, stačí kliknúť na nick dotyčnej, potom v záložkách na "kontakt".
Rovnako môže ktokoľvek z užívateľov poslať mail tebe.
Veľmi rada Ti poradím. Skús napísať tak, ako Ti poradila Georgina v odpovedi pod Tebou. Ak by to nešlo, napíš mi sem na naničmamu znova a dačo vymyslíme.
Ignoruj, ignoruj. Však ak si sa rozhodla napevno, už to máš "zapár", tak Ti to môže byť jedno. Mňa toto tiež držalo možno aj rok pri živote. U nás bývali tiež cirkusy za všetko. Ja som to volala tak, že stačilo keď sa na mňa pozrel a už sa rozzúril a ja som bola vždy za všetko zodpovedná, hádam aj za vojnu v Juhoslávii. No moja, nenechaj sa Ty vytáčať, nebuď smutná a len stále premýšľaj čo všetko Ti je treba prichystať. Budeš sa sústrediť na iné a ostatné pôjde pomimo Teba. A máš pred sebou jednoznačne lepšiu a krajšiu budúcnosť. Ešte s dlhým bojom, ale oplatí sa, uvidíš. Ja som tiež teraz sviatkovala v dosť veľkej depresii, napriek tomu, že som už preč, ale to by som Ti mohla vysvetliť len cez ten mail. Tak či tak to boli slobodné Vianoce. Moje prvé!!! 
Veľmi veľmi ti držím palce.
Ešte mi nedá nereagovať na nejakú odpoveď pre Teba, že žena, ktorá si to prežila Ti nemôže dať také dobré rady ako odborníci. Po organizačnej a právnej stránke nie, ale po takej ľudskej, čo Ťa čaká, ako to budeš prežívať, to Ti nepovie nikto lepšie ako ten, čo si to odžil sám na vlastnej koži. Ja mám tiež jednu kamarátku, čo to má asi 5 rokov predo mnou prežité. Vôbec sa nemienim po nej opakovať a na začiatku som sa čudovala, keď mi rozprávala čo ma čaká a bohužiaľ idem presne rovnakou cestou ako ona, rovnakými štádiami. Ale odkedy som pochopila, že určitým veciam sa nedá vyhnúť, aspoň vďaka nej viem čo ma čaká a viem sa potom aj ja lepšie popredu zariadiť.
A sťahovania sa neboj. Ako som Ti už povedala, si matka a tie dokážu všetko prekonať a zvládnuť. A v skutočnosti si oveľa silnejšia ako by si si čo i len trúfala odhadnúť.
Odporucam aby si sa zverila odbornikom. Krizove centra, linky pomoci. Toto je dost nestastne riesenie, zverit sa na verejnom fore, kde ti neodborne rady i ked osobne, mozu viac uskodit ako pomoct. V krizovych centrach pracuju ludia, ktori maju neocenitelne skusenosti so zenami ako si ty, rozhodne ti budu vediet pomoct viac, ako akakolvek ina tyrana zena, ktorej sa podarilo vymanit z ruk tyrana....
lydusha, suhlas
Eva
Rychlo prec od neho,ale velmi rychlo.
Rýchlo utekaj a požiadaj o odbornú pomoc... naozaj Ti asi pomôže najlepšie a najrozumnejšie - na rozdiel od našich laických rád. Sú to síce dobre mienené rady úplne od srdiečka, ale veľmi Ti nepomôžu.Urobiť ozaj nejaký krok v pred k lepšiemu, Ti môže pomôcť dobrá psychologická poradňa alebo psychologovia z nejakého krízového centra...Už tým, že tam zájdeš prvýkrát urobiš veľký prvý krok - držím Ti palce a prajem veľa, veľa sily a trpezlivosti. Potrebuješ naozaj veľa sily aby si mohla "utekať od neho" aj s dcérkou a s tým Ti tiež pomôže odborník-psyschológ. Trápenia, plaču, strachu, chudnutia, ....už bolo dosť. 
Mňa takýto podobný
stresový život pripravil kompletne o imunitu...Nakoniec som sa oslobodila a zvládla to za pomoci psychológa, dokonca aj psychiatra.
Mirka, posielam vela sil a energie. Zvladnete to. Aj tu na stranke su zverejnene centra pre tyrane zeny, tam su naslovovzati odbornici, ktori uz maju odskusane postupy. Vyhladaj ich v mieste bydliska, poradia ti postupnost krokov.
Povedz si sama pred svojou dcerkou nahlas - jeden dôvod, preco by si mala zotrvat.
ahoj Mirka Mirková.prezila som nieco podobne ako ty..ibaze som o dieta prisla pred terminom porodu...pricina bola..stres!...miri co najskor sa od neho odstahuj,ani tebe a ani tvojej malej to neprospieva,taky clovek by sa mal dat leicit alebo zit sam a nenicit druhym zivoty,tvoja dcerka moze mat v dospelosti nejake nasledky...
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Ahojte, som tu prvý krát a potrebujem sa niekomu vyrozprávať. žijem s mužom, ktorý je najväčším omylom v mojom živote a vlastne ja som len niekto, koho si zaumienil, že dostane, bola som vhodná kandidátka, vysokoškoláčka v dobrej funkcii. Žijeme spolu 4 roky, no celé obdobie je jedným peklom pre mňa a tiež pre moju malú dcérku. Najhoršie je, že nemám nikoho, kto by sa ma zastal, alebo mi pomohol, rodičia sú starší a obaja chorí,, sestra býva v ČR.
Problém je ten, že si myslím, že môj muž je duševne chorý. Neustále má zlú náladu, je neustále nervózny, všetko ho hneď rozčúli a potom je odporný, aj napríklad,keď sa malá hraje a povyberá množstvo hračiek a iné.
Ďaľšou vecou je to, že je posadnutý čistotou, čo pri malom dieťati je strašné. Všetko je podľa neho upackané,nemôže si dať perinku na koberec, deku na koberec, lebo na zemi je špina, hoci pravidelne vysávam a umývam podlahy.
Keď sa náhodou niekde pohnem, tak mi vyvoláva,kde som, kedy prídem, a to som len v obchode, alebo ked idem niečo zaniesť rodičom /občas/...je toho veľa, nemôžem pri ňom dýchať, najprv, som sa to snažila riešiť rozhovormi, no posledné 2 roky to nemá zmysel, hádame sa, nemôžem ho ani cítiť. Je úplne bezcitný, nezaujíma ho dieťa, ale sterilný poriadok, malá ho odmieta, nechce sa ku nemu pritúliť a iné. Radšej bude drhnúť kuchynskú linku každý týždeň, akoby sa venoval jej. Všetko čistí, leští, všetko musí byť ok, inak je zúrivý. Keď mu hovorím, ako hnusne sa správa, alebo keď sa bránim , je ešte zúrivejší.
Nikto k nám nechodí, nikoho ani nemôžem volať, buď som vyplakaná, zničená z toho kolotoča, lebo ja si nemôžem sadnúť, lebo neustále treba upratovať.
Je toho strašne veľa. Onedlho mi končí MD, aj keď popri nej pracujem na skrátený úväzok. No keď bude viac peniažkov, budem môcť odísť. Zajtra sú Vianoce, ja ich mám ako všetky sviatky uplakané, plné stresu a nervozity.
Mali ste niektorá tiež takéhoto psychoša?