Manzelska kriza....

no simonka ,je to zvlasne ,ja neviem ,ja by som skusila manzelsku poradnu u psychologa ,ak tam manzela dostanes ,pokial po sebe netuzite ,netesite sa na seba a je to vzajomne ,je to dost zle ...lebo pises ze sa lubite ,pre man znamena nikeho lubit tak s tym ze po nom aj tuzim ,tesim sa na jeho pritomnost ,spolocnost atd ....
Skus patrat kde sa stala chyba ,preco ste sa vzajomne odcudzili ,ak by ste cakali babo ,tak by sa to nestalo ? To moze byt s manzelovej strany len vyhovorka ,do teraz mu kamarati nechybali a teraz im ide vynahradzat ze ich zanedbaval ? To co je ? To bude dobra partia blbcov od ktorych asi zbiera rozumy a ci ich manzelky ? alebo su vsetci slobodny ?
Skus si s manzelom sadnut a este sa snim porozpravat ,skuste najst dovod preco sa to vo vasomvztahu udialo ,na vsetko su predsa dvaja ,spolocnu chybu skuste napravi ,skuste ist na spolocnu dovolenku ,vypnut od beznych starosti a pozerajte do buducnosti spolu ,planujte si malickosti ,chodievajte spolu vonku a mozno na dovolenke by sa stalo aj nieco zazracne ....ktovie ...len neprestavajte spolu komunikovat ,pokial sa ozaj lubite .
Najprv si uprac v hlavicke a v dusicke a zisti co naozaj chces ,aby si vedela ci ma zmysel za nieco bojovat ...aby si vedela manzelovi povedat svoje skutocne pocity ,tuzby ,priania a verim ze tozvladnete ,pokial mate pevne zaklady tak to pojde ,drzim palceky ...viem ze sa lahkopise tazie kona ,ale zacni od seba a od svojich pocitov ...pa drzim palceky

Milá Simonka,sorry,ale ja si myslím,že Ťa ľúbi/z toho,čo čítam/,len chlapec si je tebou istý.A čo sa týka tej lyžovačky,choď aj s kámoškou,bez neho,tvár sa ako bolo super,nevolaj mu,sem tam si výjdi niekam von,s kámoškami,tvár sa tajomne,začni sa viac maľovať a kupovať na seba a uvidíš tu odozvu.Muži sú takí,potrebujú dobývať a sú vlastníci.A keďže vie,že ho ľúbiš,čakáš naňho doma,perieš a žehliš,čo by nechodil a nehľadal.Ale keď Ťa začne strácať,uvidíš,ako zabojuje.Viem,že je to ťažké,a neviem,či to dokážeš.A ešte niečo,mám kámošku,oni tiež prežívali niečo podobné a už sú zasa dobrí.Takže sa neboj,ja tomu na 99 percent verím,že sa dáte dokopy,len,či to naozaj ešte chceš a ab ste sa cez to potom dokázali preniesť,aby ste sa k tomu nevracali.Držím palce. i

"No manzel tvrdi, ze po 12 rokoch vztahov potrebuje slobodu," - veď ale to každý potrebujeme slobodu - sa nadýchnuť od starostí, problémov, ale aj od bežných situácií, ktoré musíme v manželstve a rodine riešiť. Po slobode túžime všetci. Najhoršie je, že niektorí si vedia uvedomiť, že manželstvo je ako nedobitná pevnosť - tí čo su dnú chcú isť von a tí, ktorí sú vonku,chcú ísť dnu. Tak ako v ekonomike tak aj vo vzťahoch, manželstve platí sínusoida. Ale to je predsa normálne. Podľa mňa ženy robia chybu, že chcú veci naprávať a muži chcú nechať veci voľne plynúť. Takže nepodkladaj sa, buď zdravo sebavedomá, nebuď nástojčivá, nepoužívaj vety - tak sko si sa rozhodol? budeme spolu? ako to vidíš? dokedy budeme takto žiť? neviem na čom som a pod. Tieto vety nič neriešia. Manžel ťa určite miluje, len vzťah trochu zovšednel - ale to každému. Potom príde obdobie, kedy sa to obráti. Hlavné je, žiadne ultimáta, žiadne provokácie. Manžlestvo je zväzkom, ale aj v ňom musím mať čovek pocit slobody - čo je však sloboda? To je tiež na desiatky riadkov.
simonka - máš pekný nick, možno aj meno, neunáhli sa v rozhodnutí a nepristaň mužovi na to, že túži byť slobodný. To by sme brali všetci - ale veď sa rozhodol, že si ťa vezme a to nie je rozhodnutie, že či si dám ryžu alebo zemiaky. Hlavne sa nepoňižuj a nepros sa mu. Vtedy nebudeš na cene stúpať - naopak. Neboj sa skrášliť a hlavne buť usmiata,vyrovnaná, a maj radosť zo života, komunikuj (v rámci normy) s inými aby chalan vedel, že musí o teba bojovať - to bude manželova prvá aktivita v tej (stagnacii), ktorú musí podstúpiť a on ju rád podstúpi. Konkrétne rady je ťažko dávať.

Simonka, neviem čo dodať, všetko už bolo povedané.
Vezmi si spomenuté rady k srdcu. Aj ja si myslím, že ťa tvoj muž miluje, len potrebuje nejako nakopnúť a nabrať "inšpiráciu" do vášho Ďalšieho života. Tak sa usmej, krásne sa nahoď, a nechaj mu pripomenúť si, aká si bola, keď sa do teba zamiloval. Aby si uvedomil, prečo sa vtedy do teba zamiloval.

Je to síce veľmi krutý pocit, ke´d ti niekto koho miluješ ponúka už len priateľstvo. Ale uvidíš všetko bude dobré .

Presne s mircom súhlasím. Myslím, že muži sú takí,...radi dobývajú. Možno si je Tebou až príliš istý, tak ho skús znova trošku ponaťahovať, aby začal mať o Teba záujem. Nech má pocit, že mu začínaš akoby kamsi unikať. Možno sa chalan zbadá, bude Ťa chcieť znovu dostať a tak začne znovu o Teba bojovať.
Držím palčeky

Myslim, ze slobodny moze byt clovek cely zivot- v uvazovani a rozhodovani- ale musi niest zodpovednost za svoje rozhodnutia. ZObrali ste sa, tak nehadzte po pol roku flintu do zita. Vyhodou je, ze zatial nemate deti. Ja by som sa vykaslala na domacnost (ved pre koho upratujes?) a isla s manzelom za kamosmi, pokojne aj na hokej alebo na pivo. A obcas aj bez neho s kamoskami. A ked urobi nieco dobre, treba ho pochvalit, ocenit a pohladkat. Pytaj sa ho, aky mal den a co ho v poslednej dobe zaujalo a rozpravaj, co zaujalo teba. Najdi si svoje zaujmy, svoj relax a hoby. Mozno budete urcity cas zit ako priatelia- ale to je dobry zaklad lasky. Ak sa ani jeden z vas nevrhne do mimomanzelskeho vztahu, mate velku sancu ten vas vztah zachranit. A etse jedna vec- neurazaj ho, nenadavaj mu, ani ked ta ide od hnevu rozhodit. Kazdy clovek je tak vzacnou bytostou, ze si nezasluzi nadavku namiesto mena. Drzim ti palce, Mata.

simonka chod s nim a poriadne to spolu roztocte, nech vidi, aka je jeho zienka suca. Chlapi sa radi hrdia svojimi polovickami, daj vietor svojim kridlam. Fakt sa oblec a chod s nim, chvalabohu za tebou nebude nikto doma plakat, mozes to urobit. Ja by som nevahala... Ale uz mam tri deti. Okrem toho, pamataj si, ze muzi su ako z gumy. Potrebuju sa odtiahnut akoby pripnuti na gume, potom sa vsak zasa vratia. Treba im v tom case dopriat slobodu. Neverim, ze existuje muz, ktory ma rad pocit priviazania k zenskej sukni. A ty popracuj na sebe, nech mas prenho stale smrnc. Ked ho to zas k tebe pritiahne, nech nenajde usmoklenu teplakovu manzelku, ale smrncovu kocku, ktora sa vie tiez zabavit so svojimi priatelkami.

som v papradí

Viete,čo ma štve,baba má byť šmncovná,dobre vyzerať,bojovať a čo chlap????Kruci,veď vedel,čo si bral.Ja som za,nech bojuje,však som to písala,ja len,že ma to štve,čo všetko my baby urobíme pre lásku,chudneme,odpúšťame,trápime sa,maľujeme,kaderníčka atď...........A čo oni??????????Čo urobia oni?Potrebujú slobodu,niekedy ma to fakt štve. Kedy oni tak sa o seba starajú,aby vyzerali,aby sme boli ľúbené,spokojné,aby nás vzťah napĺňal??????

Mirec,ja mám s chlapmi skúsenosti,10 rokov som robila v čisto mužskom kolektíve/teda ešte jedna kolegyňa/.A vtedy som si povedala,že sa nikdy nevydám.A pozri,vydatá,dve deti a aj ja si myslím,ako 99% žien,že ten môj je iný. .A teraz vážne,je viem,že aj chlapi sem-tam bojujú,aj viem,že ľúbia,aj oni bývajú zradzovaní len v globále majú v sebe ten pud šírenia genetických informácii v sebe viac vyvinutý ako my ženy. Veď nenadarmo sa hovorí,že chlapovi stačí byť len o trochu krajší ako"hajzľová doska" a už je krásny. Týmto nehcem uraziť nikoho,len proste je to tak,že tie ženy majú toho viac a viac sa o seba starajú.

fajn vyvyka, som sa upokojil. Ak je to tak vnímané ženami ako píšeš v predposlednej vete tvojho príspevku, som maximálne kráááááásny...
Už sa neviem dočkať rána, aby som očaril svojou krásou stovky žien ktoré pôjdu do práce.

Fakt,Mirec,mužovi stačí mať charizmu.Môj manžel mal kolegu a stále o ňom hovoril,aky bol don chuan.Taká baby,taká baba,dokonca sa oňho pobili......No proste,ženská zvedavosť, ,chcela som ho spoznať,čo za krásavca tam majú /môj muž je fešák,veľký,tak čo potom ten/>Až som ho spoznala,kokso,bradavica na nose,diery po akné,chudý ako trieska,proste,otras.Ale vedel to s babami.Ja by som takého nechecla ani za milión,ale vidíš,ako sa baby bili.A to mám takú skúsenosť aj z práce,čím väčší................ ,tým viac oňho mali záujem.A potom si ho vezme a trápi sa.Ale to sa niekedy trápime aj my,čo máme dobrých mužov .

Neviem, čo poradiť, nezažila som- neviem... Snáď len, rozhovor narovinu- žiada rozchod alebo chce o váš vzťah ešte bojovať? Chceš to ty? Dokážeš sa "prehryznúť" cez to, že "občas si iba nejakú zbalí do postele"? Ja by som nevedela. Vzťah je o napĺňaní a keď už nenapĺňa, treba nájsť nový.

Ale rada by som ťa aspoň podporila- drž sa a hlavu hore! opäť víde...

simonka - ak on uz nechce a vzdal to..... tak s tym nic nenarobis podla mojho nazoru..... iba ho odradis......
skus ist na tu lyzovacku s kamoskou, lebo keby Ste isli s muzom spolu a on by bol naozaj iba ako KAMRAT.... tak by si si ani neoddychla a iba by si znicena stratila aj poslednu nadej.....

a za ten cas mozete obaja prehodnotit svoje postoje a mozno si on za ten cas uvedomi, ze mu chybas ... drzim palceky

Jasné a podľa mňa chlapec nevie,čo chce.Veď keby ju nehccel,prečo by ešte býval s ňou,dával si variť,prať,staral sa o ňu,či má dosť všetkého a tak.Iba je proste si istý a vie,že ho simi ľúbi:Ale by si videla,ako by zabojoval,keby ju má stratiť.tomu ver,láska,ak tam skutočne bola,sa nemôže len tak stratiť.

Vsetkym pekny den od jedneho novacika, ci skor novacky. Najde sa niekto, kto mi poradi? Zijem s priatelom, s ktorym vychovavame tri male deticky, to posledne je nase spolocne. Uz nejaky cas prechadza nas vztah krizou, ale vcera sa udialo nieco, s cim si nedokazem poradit. Moj priatel je velmi starostlivy, pozorny, pohladi ma, objime, pobozka, ale to je tak vsetko. Nas vztah sa zacal ako velka burliva laska a museli sme preskakat vela, aby sme mohli byt spolu. Potom som otehotnela a moj organizmus sa zblaznil. Nespoznavala som samu seba. Moje tehotenstvo bolo ohrozene, nemohla som sa starat o svoje deticky a partner mal zrazu zo dna na den na starosti dve deti a aj mna. Robil co mohol, ale nedokozal sa povzniest nad moju naladovost a trapenie. Presla som mnohymi zdravotnymi problemami, ale nakoniec sa nam narodilo zdrave babetko i ked trosku skor. Moje problemy pokracovali, behala som po lekaroch, nemocniciach, vsetkeho bolo na mna privela. Ked som to obcas zufala nezvladala, odniesol si to moj partner ako narazovy val. Vysvetlila som mu, ze to nie je namierene voci nemu, je to len bezmocnost. Vravel, ze to chape, ale mam pocit, ze v nom zostala voci mne obrovska bariera. Teraz, ked sa vsetko ukludnilo, nedari sa nam najst k sebe cestu. Na kazde moje nahnevanie reaguje partner velmi podrazdene az zurivo. Ja ked som nahnevana, vecsinou to dusim v sebe a chcem byt sama, co on odmieta respektovat. Schyti ma, zatrasie so mnou a krici na mna, co mi zase je... Vcera, ked som mu dala najavo bez urazok a osocovania, ze nevenuje dost pozornosti nasej instalaterskej zalezitosti na toalete, odisla som sa hnevat do kuchyne popri praci. Chcela som byt sama, nech ma to prejde a zbytocne nevyvolam hadku. Nedbal na moje prosby, nech ma necha chvilu na pokoji, chodil za mnou a dozadoval sa nejakeho vysvetlenia a spravodlivosti. Bola som ticho a snazila som sa ukludnit, ked ma silno schytil za obe ruky a tresol mnou o chladnicku s krikom -co sa zas jedujes?! a pustil ma, az ked som sa rozplakala. Hned sa mi ospravednil a chcel ma objat. Lenze ja nemozem. Asi mam na tom svoj podiel viny, ale nie je toto uz prilis? Ja neviem. O par dni su Vianoce a ja mam pocit, ze nas vztah sa skoncil, ze som vypekala uplne zbytocne, ze som sa zbytocne snazila posledne mesiace, aby som sa mu pacila. Mam pocit, ze v sebe bude navzdy voci mne zivit nejaku zast, aj ked tvrdi, ze to tak nie je. Ze sa uz nikdy v jeho ociach nevyrovnam sama sebe takej aka som bola kedysy. Co mam robit, ako sa zachovat cez vianoce? Poslednu noc som nedokazala ani spat s nim v jednej izbe.. Tak velmi mi chyba a uz tak dlho, ale po vcerajsku neviem, ci to vobec ma zmysel..

Milí Simonka, tá kríza určite pramení aj z toho že nemôžeš otehotnieť. Veľa manželstiev sa Bohužiaľ kvôli tomu rozpadlo. Človek môže byť slobodný, aj keď žije v manželstve. Sú to len hlúpe výhovorky. Keď si chcel užívať s kamarátmi, nemal sa ženiť. Nehovorím, že má pri tebe sedieť ako pečiatka, ale zasa to nemusí preháňať. Ja by som určite doma nesedela, keby môj muž chodí ako slobodný mládenec. Čo ho chytá druhá puberta? Neviem, čo by som Ti poradila, snáď využi tú chvíľu, keď budete na tej lyžovačke. No keď tam pôjdu s vami jeho kamaráti, tak neviem či sa dostaneš k nejakému činu. Ľudia, ktorí sa naozaj ľúbia a žijú v manželstve už predsa nikdy nemôžu byť len kamaráti. To je môj názor. Drž sa a po lyžovačke sa určite ozvi.

Svetielo, dievča moje zlaté, je to smutné.
Neviem čo by som robila ja na tvojom mieste.
Skúste sa porozprávať o vás, o vašich pocitoch, ako sa navzájom vnímate, čo od seba navzájom očakávate.
Každá hádka s blízkym v nás zanechá nejakého červíčka. Ako mi to mohol urobiť? Mne, ve´d ja som pre neho všetko. Prečo? Takto sa možno aj on pýtal, ke´d si mala problémy a on si to bohužiaľ zlizol najviac.
Ty nechceš vyvolať hádku ale tým že si mu neodpovedala a ignorovala, tým si tú hádku práveže vyvolala.
Skúste sa dohodnúť, že riešiť problémy budete vždy s kľudom, i ke´d bez emócii to občas nejde. Že ak bude niekto z vás vidieť v niečom problém, tak si to vysvetlíte bez toho, aby ste sa navzájom urážali. Dajte si najavo, že vám navzájom na sebe záleží, dajte si najavo úctu. Ste partneri, ste rodičia, ste spolu pretože ste to chceli. A partneri si majú veci vydiskutovať tak aby to neranilo ani jedného z nich. majú sa k sebe chovať z úctou a rešpektom.
Želám ti, nech sa táto smutná epizóda rýchlo vyrieši. Nech máš - márte krásne Vianoce

Svetielko, môj manžel mi dal v živote jedinú facku. Vtedy som mu povedala, že to bolo naposledy a aj bolo. Nikdy sa nedám chlapom otĺkať a musí vydržať aj moje hysterické záchvaty. Dosť dlho som sa musela dívať ako môj otec bije mamu a sama to zažiť nechcem. Nedovolím, aby sa moje deti na to pozerali. Máš to ťažké s tromi malými deťmi, zdravotné problémy....máš právo byť nervózna a aj si zakričať. Mal by ťa podporiť a utíšiť a nie trhať s tebou ako s kusom papiera. Rozmysli si, či s takýmto človekom chceš žiť a vychovávať svoje deti. Ja mám zatiaľ jedno, ale občas som na nervy a čo, keď muž nechce, tak ma nepočúva a odíde preč. No nemusím sa báť, že dostanem bitku alebo, že bude so mnou trmácať a nedá mi pokoj. Držím ti palce.

Vdaka baby za povzbudenie. Pri troch detickach a domacnosti, ked sa nema clovek o koho opriet, tak velmi lahko sklzne do pesimizmu a zacne sa tak trochu opustat. Vtedy je dolezite, ze ho ma kto aspon slovkom podopriet. Aspon ja reagujem tak, ze si zotriem slzicky, trochu sa upravim a poviem si, ze som este kocka, co za nieco stoji. A poviem vam (urcite to niektore pozname), ze vytrvat je niekedy fuska. Ja osobne mam dost posramane sebavedomie z tolkych neuspesnych pokusov ako zaujat partnera.. nekonecny usmev na tvari, zvodne oblecenie, uces, vona a k tomu vsetkemu obskakovat tri hyperaktivne deti.. a partner na mna hladi ako na sestru.. Niekedy da dost vela prace, citit sa atraktivna..

Svetielko,čo ta prísť a začať sama,zviesť manžela sama.Pozerá telku,prísť,sadnúť na neho............Však tu nemusím dávať návody,proste ísť priamo na vec.A možno sa tým ľady prelomia.ktovie.Určite Ťa neodhodí,keď tak pekne zhurta na neho,nie????Alebo chlapi,nemám pravdu???Umbi,Mirec,poraďte,

Ahojcek. Myslim, Mirec, ze sem vnasas prepotrebny hlas z onoho "druheho brehu", ktory nam zenam dava moznost nahliadnut na vec aj z pohladu nasich drahych poloviciek. A to je dolezite. Myslim, ze ako maju muzi kdesi hlboko vnutri zakoreneny pud po rozsievani genetickeho materialu, tak my zeny mame tak hlboko zakorenenu tuzbu po istote. Ani ja nie som za siahodlhe rozhovory, ale ako povedala eifelovka, asi potrebujeme vediet, ze hadkou to vsetko nekonci. Mozno potrebujeme len pocut jednou, dvomi vetami od muza, ze vztah je ok, len je to teraz trochu ine. Jednoducho ukludnit, uistit, tak ako to len vy muzi viete. Ruku na srdce damy, tak malo slov nam od nich staci a vsetky obavy sa dokazu rozplynut behom par minut. Ja ked mam tuzbu naliehat, aby sa nieco vyriesilo, radsej sa vyberiem von, zbehnem so znamimi do kina, na kavu. Ja tak zabudnem na neprijemne pocity neistoty a dam cas tomu druhemu. Viem, ze by mi asi tiez moc neprospelo, keby na mna niekto naliehal. Myslim, ze my zeny potrebujeme lasku, nehu a istotu, aby sme ju mohli rozmnozovat a davat svojim detom, partnerovi, blizkym, svetu. Ved spokojna mama, to su spokojne deti a stastny domov.

p. s. Suhlasim s tou "chlapskou jesitnostou".. myslim, ze kazde pohlavie bojuje s tymi zbranami, ktore jej nadelila priroda, ci uz sa to druhemu pohlaviu paci, alebo nie..

Ono je to asi tymi Vianocami.. Cele tyzdne, co tyzdne - cele mesiace sme udrziavali my zienky ohen v jaskyni a teraz, ked sa ma zist okolo cela rodinka, cakame nejake ocenenie. Asi vsetky podvedome nejak ocakavame, ze sviatky budu trochu viac o citoch a to je pre nas zienky ziva voda :) Suhlasim s tebou, eifelovka, vravis mi presne z duse. Tie vzdusne zamky, to je presne to, aky by svet mal byt, on taky nastastie nikdy nebude, ale ak by sme prestali snivat, co by sa stalo? Vsetky vieme, ake siedme nebo to je, ked je ten nas do nas zalaskovany az po usi. A kto by sa nerad obcas do toho siedmeho neba nevracal? Ale s muzmi je to dakedy utopia. Ja som si uz tak nejak zvykla nosit v hlave muzsko-zensky prekladovy slovnik: dala by som si caj a ten moj mi ho hned bezi urobit - asi tym vravi, ze ma lubi.. povysava hned, ked ho poprosim - vravi tym "lubim ta", a beha, a lieta a nosi.. ale ked ma povedat lubim ta, okuna sa ako skolkar a ja hned zneistiem. Myslim, ze chlapi skor radsej vyjadruju ono "lubim ta" tymi nespocetnymi drobnostami, ktore pre nas robia. No samozrejme sa mozem mylit a tak aj mne cas od casu dobre padne byt uistena tym uzasnym "lubim ta". Nie moc casto, lebo viem, kolko namahy to chlapov stoji, ze, mirec, ale aspon obcas.. Hlavne nech to netrva roky..

Pre Simonku aj Svetielko mám tiež jednu radu - to je moja typická črta- urobte sa svojim partnerom vzácne... ako, záleží na vás. Nepredkladajte sa im hotové, upečené v najsexi prádielku a navoňané novým parfémom... na pár hodín do týždňa si nájdite aktvitu: saunu, nový kurz, kozmetiku, priateľky, ale tak nech vás nemá pod kontrolou hlásením rodiny či blízkych priateľov o vašom pohybe. Urobte niečo iba pre seba a občas sa rozmaznajte, nie zákuskom ale niečím pekným na seba, aby to videl aj bez upozornenia... mužom treba provokovať fantáziu a ich dobyvateľské schopnosti. A mimochodom, v každom vzťahu sú krízy a je to najmä 6ty a 7my rok, ale zásadne je pravidlo: nikdy vulgárne a s výčitkami.. zachovať si dekórum sama pred sebou je investícia do budúcnosti. To znamená mať úroveň a dodržiavať, ale aj vyžadovať rešpekt. Súhlasím s Mircom, že chlapi potrebujú slobodu a nie siahodlhé rozhovory, ale aj my potrebujeme slobodu a tak si ju pre seba uchmatnime aj popri mužovi a deťoch... stojí to za to

Simonka kúpi si knihu Muži sú z Marsu a ženy z Venuše, ak ju ešte nemáš. A po jej prečítaní veľa pochopíš. Tretí rok manželstva je tiež krízový, tak ako siedmy, jedenásty atď. Držím ti všetky palce, riaď sa svojou intuíciou a keď si uvedomíš, čo vlastne chceš, vyššie sily povedú tvoje ďalšie kroky.