Neviem, či máte deti. Po 20 rokoch manželstva možno nastáva ten čas, keď začnú pomaly odchádzať z domu. A sem tam si muž zrazu uvedomí, ako keby niečo zmeškal.
Nedá sa niekomu niečo nanucovať, nasilu tlačiť. Nuda je blbý pocit. Nemali ste niečo spoločné, čo vás zaujímalo? Alebo je niečo, čo zaujíma hlavne manžela? Poviem na príklade. Manžela zaujíma veľmi hokej a syna autá. A tak ja pravidelne, občas aj denne prebehnem jedným okom aj športové správy a články o autách. Aby som bola v obraze a vedela nadviazať rozhovor. Len teda, nedá sa to robiť nasilu. A na druhú stranu, nie každý muž to má tak, že ho niečo takto zaujíma.
Možno by nejaká manželská poradňa mohla pomôcť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sme manželia 20 rokov. Za ten čas sme si prešli peknými aj menej peknými obdobiami. V posledných mesiacoch to však ide dolu vodou. Manzel sa ku mne správa inak. Nie je to tak každý deň, má aj svetle chvíľky, keď je dobrým manželom a na druhý deň opak. Vie, ako má môže zraniť a robí to akoby naschvál. Hádame sa pre úplne maličkosti. Mnohokrát povie slová, ktorými zatne do živého. Uvediem príklad. Minule mi po hádke povedal, že by sme sa mali zamyslieť, či to má ešte význam. Keď vychladol, povedal mi, že to povedal v hneve. Keď chcem od neho pusu alebo objať, tvári sa otravene. Keď ma chce zraniť, a vie ze ma to zraní, tak ma odmietne. Keď ideme niekam von, či už sami alebo s priateľmi, casto vytiahne mobil a prezerá si facebook, akoby mi daval najavo nezáujem, ze sa so mnou nudí. Ja sa potom trápim a on sa tvári, že sa nič nedeje. Mam pocit, že som to len ja, kto chce ešte niečo budovať, zachrániť. Ale už ma nebaví neustále sa mu vnucovať, riešiť nefunkčný vzťah, keď z jeho strany nie je žiaden záujem. Tvári sa, že je všetko v poriadku a on je potom ten dobrý. Neviem, čo mam robiť. Už nemám silu snažiť sa zachrániť manzelstvo, keď z jeho strany nevidím žiadny záujem. Rozmýšľam, či by nám nebolo lepšie bez seba.