Manželstvo po rokoch

Suhlasim s tebou Majulienka My sme sice manzelia len rok ale chodili sme spolu pat a vsetci sa divili ze nas aj po piatich rokoch bavi byt stale spolu ze sa aj na verejnosti bozkavame drzime za ruky obimame... Stale casto ked sa doverne rozpravame smejeme na veciach na ktorych vieme preco sa smejeme len my dvaja tulime k sebe v posteli... proste pri veciach pri ktorych sme si taki blizki hovorime ze takto to musi ostat navzdy ze to budeme rovnako robit aj za 10 20 30... rokov

To vobec nemusi byt pravda o tom odcudzeni.My sme manzelia 16 rokov, spolu sme 20, brali sme sa velmi mladi 20rocni, ale ziadne odcudzenie nam zatial nehrozi.Niekedy je to mozno este krajsie ako na zaciatku.Uz mame dve pomerne velke deti /16, 13/ a my si teraz super uzivame.Ale je pravda, ze vela manzelstiev po rokoch prestane mat iskru.Nezalezi to ale na pocte spolu prezitych rokov, ale cisto len o ludoch.Neverim ani na povery o tom ako v 7roku manzelstva pride kriza a pod.kecy.Ale je tiez pravda, ze by som nikdy nevypustila z ust vetu " Budeme stastni naveky, mne sa to nikdy nemoze stat a pod." Niekedy staci jedna mala chvila a vsetko je prec.Preto si treba vazit a vychutnavat kazdu chvilu, kedy ste spolu stastni a nie rozmyslat, kedy to zle pride.

Majulienka, v septembri bude tomu 18 rokov, čo sme si povedali s mojím manželom ano. Ja by som povedala, že prvé roky nášho manželstva boli trochu ťažké kým sme si na seba zvykli, ale čím ďalej sme boli spolu, tým nám to lepšie klapalo. Večer sa ešte aj my túlime k sebe, spíme len na jednej strane postele. Máme skoro dospelého syna a dcéru, ale aj tak sa stále pri prechádzke držíme za ruku. Určite sú aj neaké mračná nad našim manželstvom, ale tie rýchlo prefrčia. Tak sa neboj. Je to len o vzájomnej tolerancie a porozumení.
Ivvetta

Tak najprv - v poriadku je všetko, čo vyhovuje obom - ak by sa časom u Vás vyvinulo tak, že Vám to pre oboch O.K - tak prečo nie?
K tomu ostatnému - moji rodičia bolo spolu 51 rokov - a boli by určite aj dlhšie, keby otecko nebol zomrel. Za ruky sa vodili do posledného okamihu, aj väčšinu času sme trávili spolu ako rodina, ale na druhej strane, mali aj každý svoje osobné záľuby - napríklad ocino bol veľký futbalový fanda a mamina to zrovna nemusela - tak keď on šiel na fucik, my sme si s mamkou spravili vlastný program.
Ja som vydatá (zatiaľ) "iba" 23 rokov, ale u nás to bolo od začiatku iné, najmä pokiaľ ide o to držanie sa za ručičky, dodnes som neprišla na to, čím to je, ale môj zákonitý má dosť problém s fyzickým kontaktom bez ohľadu na to, či som to ja, deti, alebo niekto cudzí (až sa niekedy divím, ako sme sa k tým trom deťom prepracovali ) - a tiež máme mnoho aktivít spoločných a rovnako mnoho takých, ktoré máme individuálne. Vyhovuje nám to a nesťažujeme si ani jeden ani druhý.
Nedá sa úplne zovšeobecňovať, ale podľa mňa to trochu súvisí aj s výchovou detí - kým sú malé, mnoho partnerov sa snaží svoj program prispôsobovať deťom a trávi svoj čas spoločne ako "rodina" - čas na "partnerské" spolužitie sa otvára až potom, keď deti vyletia z hniezda - a potom je tu otázka, či ešte stále majú tú potrebu, si takéto spoločné chvíľky užívať. Ja mám napríklad dojem, že tomu môjmu aj trocha vadí, aj je trocha ľúto, že deti už nejavia veľmi záujem o akcie typu "rodinná dovolenka" - možno preto, lebo ak by teraz chcel tráviť čas so mnou, už to nemôže kamuflovať rodinou a musel by jasne priznať farbu: "záleží mi na tebe, chcem byť s TEBOU"

ja sice nie som dobry priklad, kedze som sa pred dvoma rokmi uspesne rozviedla po 19-tych rokoch trvania manzelstva ale mozem potvrdit, ze ak sa partneri vazia navzajom a su tolerantni voci sebe, tak to ide... moja babka s dedkom medzi takych patrili, kam mi len moja pamät siaha, tak si pamätam, ze aj ked sa hadali, tak sa oslovovali zdrobnelinami krstnych mien... sem tam, ak bola babka viac nahnevana, tak mu povedala Pista , inak to bol Stevko a Stevka ... spolocne prezili 58,5 roka a vychovali tri dcery. Mojim rodicom k oslave 50. spolocne prezitych rokov chybaju este 3 roky, len uz ich tiez nema s kym oslavit, lebo sme otca pochovali , je to vyse roka a my sme 4 surodenci... tak snad tu 60-tku spolocneho zivota sa dozije v zdravi aj s partnerom moja najmladsia sestra ... uz maju za sebou oslavu stvrtstorocia a este stale sa k sebe cicmaju a zalubene pohlady na seba hadzu a tiez ich hadky su v style Milka!! Vladko!!! ani netusim, ci si niekedy jeden druhemu nejak inak povedali.. takze v dobrom vsetkym podobnym parom zavidim take spoluzitie a drzim palce, nech v zdravi stasti a laske im to vydrzi co najdlsie

Tak myslím, že to nie je len tým, ako to funguje v tej ktorej rodine-ja sa svojou moc chváliť nemôžem.
Skôr to bude tým, že ako si kto urobí, akým človekom chce byť. Keby som sa "riadila" svojou rodinou, tak už som min.4 krát rozvedená a mám 6 detí . Ale to je len môj názor .