A aky je teda problem, kedze nefajci v tvojej pritomnosti? Nuz vyzera to tak, ze poriadne tlacis na pilu a cim vacsi tlak, tym vacsi odpor. Nemas mu co zakazovat a prokazovat, ak sam nechce prestat fajcit- co evidentne nechce, tak ho nenut. Ostatne su uz len tvoje nenaplnene predstavy a sklamania. Prestan na nom visiet, tolko ho budes s laskou objimat az ho zadusis.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahojte nanicmamky. uz dlhsie navstevujem tuto stranku ale zaregistrovala som sa az teraz. este medzi vas nanicmamy oficialne nepatrim, zatial mama nie som ale rada tu travim cas a citam vase prispevky.ste super a vela som sa od vas naucila a dufam ze aj naucim
mam teraz taky problem a neviem co dalej a tak som sa rozhodla prvykrat tu prispiet a poprosit o radu. moj problem sa tyka mojho priatela ale je to hlavne moj problem si myslim. sme spolu uz dlhsie (3roky) ale myslim ze je to raz hore a raz dole. potrebujem sa na vec pozriet triezvymi ocami a mne samej to moc nejde tak chcem pocut vas nazor. mam pocit ze som na neho az prilis naviazana a tym mu davam moc pocit ze nedokazem byt bez neho a tym ho vlastne odradzam aspon mam taky pocit. tyka sa to vacsich vaci ale aj malickosti. tak napriklad dnes, pred chvilkou som zistila ze mi posledne tri dni klamal. slubil mi totiz ze prestane fajcit ( dost mi to vadi a mam astmu) a cely cas sa tvaril ze aj prestal povedal mi to ze ano a pritom to tak nebolo kym bol v robote tak kludne fajcil akurat nefajcil v mojej pritomnosti a kedze je vikend tak dnes bol pekne nervozny a pohadali sme sa.som dost mimo z toho ze mi klamal lebo som mu verila.ale moj hlavny problem je v tom ze ked sa pohadame tak som dost mimo a nechapem ako moze odist a kludne sa ist bavit. a boli to ked vidim ze radsej sa ide bavit ako to vyriesit a napriklad teraz mi dat najavo ze ho to mrzi, ze klamal. on radsej odide. ja to nedokazem a hneva ma to aj ked na druhej strane si poviem ze mozno je to normalne ze odide a ja by som sa mala ist tiez bavit ale neviem to a uz ani neviem co je normalne a co nie a ci prehanam a riesim blbosti a jeho spravanie je normalne alebo si mam uvedomit ze mu na mne nezalezi.ja by som totizto nedokazala odist keby som vedela ze sa trapi.nedokazem hadku nechat tak a riesit ju po nejakej dobe a potom je to horsie a mam pocit ze robim sama zo seba handru ktora vzdy pride a ponizujem sama seba pred nim.
neviem asi som to napisala dost chaoticky to preto ze je toho vo mne momentalne vela. budem vdacna za kazdy nazor alebo radu.neviem ci je chyba vo mne alebo v nom.