..."motýliky v brušku"...

ale áno Peťuška,jasné že to existuje!
Nie síce celých 24h.denne,ale ja tie motýlíky cítim stále...niekedy mi tam síce "vybuchujú aj delostrelecké granáty" ,ale aj tak stále svojho milášika milujem.Ja zbožňujem napríklad,keď mi donesie domov tie strelené "darčeky",ako som minule písala-žehliacu dosku,čistiace prostriedky,fantastický prací prostriedok na bielenie záclon...atď.
Alebo príde za mnou do kuchyne,keď vysmážam palacinky,zaviaže mi oči šálom,chytí ma za ruku a odvedie na dvor...tam mi šál odviaže a ukáže na novú motorovú pílu...v kuchyni dymia palacinky,smrad v celom dome,on to všetko uprace a ideme obedovať do mesta
No môžeš takého človeka nenávidieť?To sa nedá,máme to tak skoro každý deň a motýlikmi preplnený celý dom

ALE!!!

Mám kamarátku,ktorá celý život žije s chlapom,ktorý zbožňuje ju,ale ona je stále zamilovaná do iného...vyše 30rokov.Jej manžel je dobrý,starostlivý,ľúbi ju,je veľký fešák...ale jej srdiečko stále nezabudlo.Ten druhý je pravý opak jej manžela,ani nie je taký krásavec,ale ona vždy keď ho stretne,trasú sa jej nohy,rozbúcha srdiečko,koktá a lapá dych,je celá červená ako mladučká pätnástka...a motýlika šteklia aj po toľkých rokoch.

Fidorka...Ty si to presne vystihla ...
Sme spolu 9 rokov...a sú chvílky, kedy by som vraždila...a príde moment, ked trebars vylieza ráno z postele, opuchnuté očka, úmev na perach, smradlavú pusinku mi dáva, a praje krááásne ránko: "Krasavica moja"...mám chuť ho spapať, a motýle len poletuju, jak bláznivé

Ja som s jedným manželom "už" 17 rokov a motýliky ešte stále cítim. Nie je to však už 24 hod. denne
Je to super pocit.

pripajam sa, tiez som vydata "len" 12 rokov plus 3 roky chodenia, ale moj muz je pre mna stale "motylikovy". Naozaj nie cely den, ale niekedy, tak zvlastne ma prejde pocit mimoriadnej lasky.
A zvycajne v najnevhodnejsej chvili - v praci, v obchode, v aute... ma napadnu hrieeesne myslienky
Eva

Ja deväť rokov e tiež si myslím, že toto ma ešte chválabohu neprešlo.

žiaľ už ani nie, teraz riešime dosť vážnu krízu a netuším ako dopadne, tak snád sa nejaké motýliky ešte nájdu, možno sa len skryli pod slepák

sú, sú... u nás už všetko možné lietalo vzduchom počas tých 11 rokov manželstva, ale motýle ostali...

Moja zlatá. My sme spolu s mojím skoro 12 rokov. NIe je to veľa a ani málo. Ale aj ked u nás to vyzerá ako v pravej talienskej rodine, tie motýliky tak sú. Ako píšu baby, nie vždy, to už je za nami. Tie najkrajšie, najnezabudnuteľnejšie som cítila pred šiestimi rokmi, ked som sa k nemu blížila v tých krásnych svadobných šatách. Teraz je to občas tiež, ale už je to také.....asi by so to prirovnala aj trochu ku zvyku. Ale ked ma po milovaní objíme a povie, že ma moc miluje tak je tých motýlikov aj milioooon

Motýliky sú u nás aj po 19. rokoch manželstva chce to vážiť si na tom druhom to dobré, čo je v ňom a stále ho vidieť takými žiariacimi očami ako kedysi na začiatku ....
A koľko lásky dávaš, toľko sa ti vracia... a ešte viac

motylik,si to krasne napisala...
ja by som sa velmi rada pozerala na manz,takymi ocami ako"niekedy"davno...ale su to uz roky...zmenili sme sa obaja...a asi proti voli a osudu..je to tak ako to je...ja motyliky citim uz len obcas...a chybaju mi...bolo to krasne,ked sa mi "santili" po bruchu vzdy ked sme sa mali stretnut,ked som sa nevedela dockat,kedy pride,a nedali sa spuuutat nicim...dnes je to ine ...snad sa raz vratia....
manzela si vazim,a lubim ho,ale motyliky odleteli... na cas,mozno...neviem...nieje to zalezitost jednostranna...na vsetko musia bit dvaja..aj na "motyliky" ....

este ma obcas v brusku posteklia, ale to musi byt veeelmi dobrucky a pocuvat

Ja teda pri manželovi nemám motýliky vôbec skôr sa teším, kedy pôjde do práce a budem doma sama ...