Andrea, mám pocit, že svojho muža máš stále veľmi rada, ináč by si nepísala :"...budem na na nich mať energiu, keď budem taká utopená v svojom žiali...." Neviem, Ti poradiť - ja sama mám problémy s manželom aj keď úplne iného charakteru ako Ty.Ale poviem Ti aspoň svoj názor na Tvoj problém. Verím, že to zvládneš, mysli na to, ako píšeš, že ste nežili šťastne. Skús sa na to pozerať reálne, nerozmýšľaj už teraz, ako to zvládneš psychicky. Určite, každý rozvod je veľká záťaž na psychiku, ale keď to už zvládli toľké pred Tebou a ešte zvládnu toľké po Tebe určite to zvládneš aj Ty. A nesmúť už dopredu, načo podľa mňa spoločné dovolenky, spoločné plány, spoločné fotky - keď výsledný efekt v Tvojom živote aj v živote Tvojich detí, je taký aký je? Určite prežiješ krásne dovolenky aj sama s deťmi, možno ešte krajšie ako doteraz, môžeš si robiť plány do budúcnosti sama s deťmi, ktoré potom aj uskutočníte....A možno sa toto všetko deje preto, aby si ešte v živote stretla niečo krajšie a lepšie, ako máš. Každý vzťah v našich životoch nás niečím obohatí, niečo naučí, niečo si uvedomíme...Stretáme ľudí, aby sme sa posúvali v našich životoch dopredu. Niektorí ostávajú v našich životoch stále, iní prichádzajú a po čase odchádzajú, aby prišli ďalší na ich miesto. Ďalší,ktorí nás posumú zasa ďalej.-Lebo tí pred nimi to už nemohli urobiť...
Tak možno, aj Ty musíš ukončiť tento vzťah, aby si sa posunula dopredu, za šťastím,láskou, pokojom, radosťou - spolu so svojimi deťmi, tak ako si to určite zaslúžite. Lebo život je dar a my sme tu, na tomto svete hlavne preto, aby sme boli šťastní. To je naša najväčšia a najhlavnejšia úloha v tomto živote.
Držím palce a želám veľa sily 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
.... a uz toho mam dost.
dohodli sme sa na rozchode, o tyzden ma odist. je mi strasne tazko, aj jemu nie o mna ale o deti.
minuly tyzden som sla na plavaren a nepovedala mu. ked to zistil, uplne mu preskocilo a povedal si, ze mi ukaze. tak sa vybral po 2 noci, ze ide 'za kurvami'. neviem, co tam robil, vratil sa o druhej v noci.
ked som bola na slovensku/poznate z mojich minulych blogov - bola na slovensku 6 tyzdnov robit zuby a muz s tym nesuhlasil/, nevladal to zniest. pred 2 dnami mi povedal, ze sa vybral za jednymi dievcatami - 20 rocnymi s umyslom sa s jednou z nich vyspat. sedel, vypil pivo a rozmyslel si to. no a v sobotu s nimi zase sedel, a ktovie co robil,len aby ma vytocil.
som taka unavena. rozchod dohodnuty, i ked sa zda, ze muz zacina lutovat, ze sa dohodol, mne tiez prichadzaju pochybnosti, ajked viem, ze to neviedlo nikde nas zivot. strasne sa bojim, ako to zvladnem psychicky, ze sa bude snazit ma vytocit, rozhodol si zobrat izbu tu v blizkosti, co ked ho stretnem s nejakou hned teraz zacerstva, totiz ma plany hned si nejaku najst,lebo neplanuje varit atd.
budem vediet pomoct svojim detom? budem vediet najst tie spravne slova? budem vediet vobec vycitit, ked sa budu trapit? budem vladat mat na nich energiu, ked budem taka utopena v svojom ziali? je to take tazke... uz ziadne spolocne dovolenky ani spolocne fotky ani spolocne plany.. hoci je pravda, ze sme nezili stastne, predsa len ako to ma clovek zvladnut? 15 rokov nejako a teraz celkom inac....