stalo.
okolie sa rozdelilo - ti nablizsi sa snazili pomahat - aspon v tom smere, aby to co najmenej zasiahlo dcerku, i ked sa tomu vlastne neda vyhnut, ale vdaka nim sme dostali priestor riesit svoju krizu bez nej,
ti menej blizsi a siroke okolie - tych sme neriesili... koniec-koncov, ti, co sudili a "bili sa do hrude" s tym, ze aka som ja, aky je on (je uplne jedno v akom poradi, vzdy kydali na jedneho), v porovnani s tym, aki su oni - naozaj sme neriesili, mozno to obcas zabolelo, ale posunulo nas to i v tomto smere niekam dalej... proste ti, co sudili naviac a bili sa do prs, aki su oni dokonali a im sa to stat nemoze, odstupom casu si doslova vyzbieral kazdy z nich plody svojej blbosti a mozno - mozno dopadli este smutnejsie - ako my...
velmi ti drzim palce...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, pred pár týždnami som pisala prispevok o podobách manželskej lásky...Už dlho prehodnocujem svoj vtťah a uvažujem, ktorým smerom dalej ísť. Mám pocit, že moj manžel je uplne iný ako ja, chce v živote nieco iné ako ja a už sa nechcem viac prosposobovať našmu vzťahu iba ja. Bolo by nefer voči obom, aby sme sa trapili este dalsie roky a nakoniec sa aj tak rozišli. Ja este chcem zažiť pocit šťastia s milovaným človekom. Neviem, ako mu to mám povedať a vysvetliť. Mám výčitky svedomia, ale na druhej strane sa už nechcem dalej pretvarovať a oberať ho o nejlepšie roky života, ktoré by mohol stráviť s milovaným človekom. Stalo sa to niektorej z vás? Ake boli pocity, reakcie okolia? Lebo ja mam pocit, že asi ma každý odsúdi, hlavne aj koli tomu, že mame 2 ročnú dcerku.