Nechcem rozchod

Vsetkym povedz, ako ich velmi lubis a basta!
Aky mozes mat Ty pocit, ze si zlyhala ako matka- ved si este len na zaciatku dlllllhej cesty...

Aj my sme mali take stavy .... a ono to akosi samo preslo.Deti budu o cvhvilu vacsie, samostatnejsie, Ty si pojdes do prace- tam prides zas medzi inych ludi a aj na ine myslienky....
Vsetko ma ale svoj cas a nepochopenych bab na materskej je asi 80% zo vsetkych, vratane mna....
Tes sa z kazdeho dna- zajtra moze byt neskoro.

a este dopisem- mne pomaha stretavanie sa s kamoskami- nie matkami na materskej...jednoducho stretka s kocikmi neznasam!- tri hodiny keci o papani, kakani a zuzlani a nasa Kacenka toto a nas Davidko hento...
stretavam sa s byv. kolegynami a pod.

ivet

Gaga,súhlas s Ivet,materská dovolenka by sa mala volať všelijako,len nie dovolenka.Vtedy nám behajú po rozume aj oveľa horšie veci,ako by behali inokedy.A ešte to môže byť popôrodná depresia.Mala by si si spraviť asi tak dva krát do týždňa program bez detí a muža,čo i len na hodinku,ak sa dá.Ísť niekam von,napr.cvičiť,na kávu kámoške........A uvidíš že aj pohľad na vaše manželstvo bude iný.

Ja sa pripájam k babám,skús sa v rámci možností zamerat aj na iné aktivity,lebo človeku to skutočne"niekedy lezie na mozog"ked je sústavne doma zavretý v tom istom prostredí a v jednom kolotoči.Nezameriavaj sa príliš na to čo ti prekáža ale vnímaj iba to pozitívno okolo seba-bud štastná za to čo máš:dve zdravé detičky,finančnú istotu,bývanie-lebo samozrejmost to určite nie je...A nainfikuješ aj manžela svojou dobrou náladou a pozitívnym myslením... .Raz som čítala velmi peknú myšlienku-CHCES BYT STASTNY?...TAK BUD!!!

ja by som to u teba typla na poporodnu depresiu. skus sa spytat nejakej kamosky alebo niekoho z rodiny, komu doverujes, ci to vidi tak, ze ty zbytocne prehnane na vsetko reagujes alebo tiez ma pocit, ze to medzi vami skripe. mohlo by ti to pomoct urcit, ci len treba toto nestastne obdobie preckat (a nesilit nejake riesenie, ktore vam to iba cele skomplikuje) a zase bude dobre alebo sa to fakt medzi vami ruca a treba nieco zachranovat.
podobne ako ty som sa citila po druhom babe aj ja. tiez som mala v hlave uz aj rozvod, radsej sama s detmi ako v nekonecnom pribehu hadok pre kraviny. tiez som mala pocit, ze sa len obhajujem do bezvedomia. ze moju unavu a snahu nikto nevidi a navyse ignoruje. a pritom moj manzel bol vyborny otec (aj je), to ma na tom stvalo najviac. akoby bol len pre tie deti a ja iba na pracu okolo nich.
ziaden rozchod. prejde to. a tym ta prejdu aj vsetky negativne pocity. zase bude fajn. uvidis.
a mozno by ten niekto, kto ta vypocuje, mohol nenapadne nasepkat manzelovi ako sa citis a ze to nie je zmena navzdy, len docasne. ze staci viac trpezlivosti z jeho strany a pomoze to vam obom.

alebo ak nie je toho, co by to urobil - napis mu o tom list. skus bez emocii, obhajovania a obvinovania. napis len to, ako sa citis a zeby troska trpezlivosti a pochopenia velmi pomohla. ze ho lubis a vies, ze ta lubi a vazis si, co robi (to mnohi tatinovia teda nerobia), len to chce cas, kym sa z toho vykotulas.

... moje deti su uz odrastene, ale ten pocit nekonecneho kolotoca, ked stale nieco treba urobit a nikdy nic nie je hotove, si este pamatam...

... comu si sa zvykla venovat pred svadbou, o com ste sa s manzelom bavili?

Ja by som to možno vnímala aj ako klasickú manželskú krízu, ktorá prichádza po troch rokoch. Ak ste postavili manželstvo na dobrých základoch tak ako prišla tak aj odíde.

My "moderné ženy" si asi niektoré vreci berieme k srdcu väčšmi, ako treba. Môj nebohý dedko bol tiež ten typ, že koľkokrát pre nič- za nič vyletel, no babka si z toho vôbec nič nerobila. Jednoducho jedným uchom dnu a druhým von, prípadne sa ešte zasmiala: No somár starý, pozri sa, ako sa jeduje...a dedka mohlo aj poraziť, s ňou to jednoducho nehlo. A prežili spolu vyše 60 rokov.

elca...chcela by som mat povahu tvojej babky..stale ked sa necham vytocit, tak si potom slubujem ze uz nikdy viac... ...je zvlasne ze jediny clovek ktory ma vie tak ....je moj drahy, ostatnych zvladam s usmevom...