Nemyslím si, že problém bude v rozdielnosti pováh, skôr v tom, že to jeden u druhého nedokážete tolerovať. Nie je problém aby partner na spoločenské stretnutia chodil bez teba a ty si užívala svoj čas podľa svojich predstáv. Ak sa potom viete v pokoji stretnúť. Určite to komplikuje jeho práca mimo domova. Odporúčam psychológa, manželskú poradnu, aby si si ty, prípadne obaja ujasnili či chcete za váš vzťah zabojovať a ako. K relaxu by si mala potrebovat viac ako len manžela, nemyslím spoločnosť iných ľudí, ale vlastné záľuby. Ale možno si mala na mysli, spoločný relax keď sa po mesiaci vidíte. Verí,. že sa dá nájsť stredná cesta, keDˇsi manžel nájde čas aj na priatelov a cas len pre teba, ale malo by to byt asi po vzajomnej dohode, pochopeni potrieb kazdej strany a bez zduvania. chce to vzajomnu uctu, toleranciu, vela sa rozpravat a asi aj cas. Bez ochoty na oboch stranach to mozno nepojde. Tak asi uz len ostava si ujasnit ci chcete obaja zachranit vas vztah. Drzim palce, aby dobre bolo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte naničmaminky, s MM som už 18 rokov a teraz som začala pociťovať problém, že sa k sebe s mojím manželom nehodíme, máme rozdielne požiadavky, názory, očakávania. Možno sa opýtate a čo tých 18 rokov..., boli rozdiely aj vtedy, ale deti boli malé, mala som štúdium a vždy sa bolo čomu venovať okrem tohto problému a keďže jeho práca je taká, že bol 4 týždne preč a týždeň doma tak nebolo ani kedy ani prečo riešiť, a teraz mám v podstate len jeho a zrazu som zistila, že ho nemám. Synovia majú 18 a 16, takže už ma tak nepotrebujú a voľný čas by som mohla tráviť len s ním, ale na to máme úplne rozdielne predstavy a ja neviem čo s tým. Hlavný problém je v tom, že ja som totálny introvert a on extrovert. Ja potrebujem k relaxu len jeho a on veľkú spoločnosť, ktorú aj našiel a aj ma tam chce brať, ale ja to nezvládam, berie mi to energiu a sily.A nie sú to ani takí priatelia, ktorých by som túžila vidieť každý týždeň, možno tak raz za rok. On chce zakaždým, keď je doma ísť niekam na návštevu, ja chcem byť s ním a s našimi synmi, ale jeho to nebaví a vždy mi vnucuje nejakú spoločnosť, návštevu, spoločenskú akciu. On rád lyžuje, ja korčuľujem, bicyklujem, on rád pozerá telku, ja radšej čítam, lúštim krížovky, on sa radšej miluje ráno, ja ráno z toho nič nemám, radšej večer. Dlho som sa mu snažila prispôsobiť, veď bol málo doma, ale už sa nevládzem prispôsobovať, keď ešte k tomu sú preňho aj tak dôležitejší kamaráti s ich rodinami a ich názory ako ja a jeho rodina. Postavila som sa na odpor a odmietla zopár akcií, ktoré som nezvládla, tak išiel bezo mňa alebo aj keď ostal doma bol nervózny a doma bola "dusivá atmosféra." Veľmi sa odsudzujeme a vzďaľujeme od seba a ja už začínam uvažovať o rozvode. Neviem či to budeme ešte vedieť nejako vyriešiť, vysvetľovala som mu a snažila sa s ním o tom rozprávať, ale veľmi mi nerozumie, stále si trvá na svojom a nechápe prečo nechcem byť v spoločnosti. Už ani neviem, či som ja taká neprispôsobivá alebo to neviem vysvetliť alebo tu proste nie je možnosť nejakého spoločného kompromisu. Skúste mi prosím povedať váš názor a veľmi ocením vaše rady, čo by som ešte mohla skúsiť. Ďakujem.