reklama

Neopravnena ziarlivost

zichorie1 , 16. 10. 2014 - 18:40

reklama

Ahojte,

potrebovala by som poradit, lebo by mi uz vsetko prerasta cez hlavu a pravdepodobne potrebujem dostat taku virtualnu facku aby som sa spamatala.

Takze mam 27 rokov a som s priatelom spolu 8 mesiacov. Nie je to moj prvy vazny vztah.

Ja som teraz v stadiu hladania si prace, pretoze som ukoncila doktorandske studium a zijem v zahranici. Priatel zas po dlhej pauze (pracoval niekolko rokov) zacal dalsie studium na jednej pomerne prestiznej a sukromnej skole (sme v tom istom meste). Kym som ukoncila doktorandske, tak som mala pomerne vela stresov a tak som samozrejme bola upriamena len na to ukoncenie a stresovala som tym seba a priatela. A on zas zacal studovat na tej skole, ktora je plna velmi ambicioznych, mudrych, scestovanych ludi.

A k tomu problemu:

Pocas poslednych tyzdnov som prisla na to, ze bol naozaj velmi v strese z tej skoly a z tych ludi (pochopitelne, kedze zacat opat studovat je narocne). Nechcel ma vsak zatazovat tymi problemami, lebo som mala vlastne a zacal sa zdoverovat/vyrozpravavat pri jednej spoluziacke. Ja som si vsimla (virtualne-nepozeram si jeho spravy, maily a ani nic, pisala mu na istej socialne siete pomerne verejne a velmi casto a ako jedina). Takze som sa na to spytala, pretoze mi nespominal, ze by sa nejak viac bavil s nejakou dievcinou. Poprel a povedal, ze ju pozna len zo skoly a nechape preco mu tak vypisuje a tiez ze nechape co som taka stihacka a ze preco mu neverim. Ja som vsak mala stale zly pocit a (bohuzial) vypytovala som sa dalej na co sa on zacal stahovat, jeho popisy jej a ich vztahu sa vzdy menili az som sa pomerne "pekne"spanikarila. A ked som sa prestahovala na trvalo do mesta kde studuje, tak mi prezradil, ze vlastne spolu travili vela casu a da sa s nou velmi dobre rozpravat a chodia spolu na akcie. Ze mu tiez prezradila, ze lutuje ze ma priatelku, lebo oni dvaja si tak sadnu as u na jednej vlne.Na to som nehovorila nic a nechala si to den prejst hlavou a napisala som mu, ze sa citim oklamana a citim sa zle, ze zo mna robil psycho stihacku, ekd som vlastne mala pravdu. On mi povedal, ze neurobil nic zle, pretoze so mnou sa nedalo rozpravat, kedze nezvladam stres a neviem sa zorganizovat a on sa na takeho cloveka nevie spolahnut (to ma ale pravdu, ja som hrozny stresor, pracujem ale na tom). Ale povedal, ze bude limitovat kontakt s nou ( o co som ho poziadala, kym sa nebudem citit istejsie). Po 4 dnoch za mnou prisiel s tym, ze mu pisala, ze co s nim je a preco sa neozyva. A on sa citil zle, lebo jej kvoli mne "nemohol" odpisat a musi sa jej vyhybat a citi sa ako pod zamkom. Ja nechcem aby sa tak citil, a ani som nikdy nechcela aby sa izoloval od celej skoly, len som mu povedala, ze stretka one-to-one su pre mna vela. A vybuchla som (nie krikom, ja nikdy nekricim a ani on..), ale povedala som mu, ze ked on nerespektuje moje city, tak ja sa budem o ne starat. A povedala som, ze zacnem opat chodit tancovat latino (nepacilo sa mu to kvoli fyzickemu kontaktu s inymi muzmi). Naco on zareagoval tak, ze toto si o mne nemyslel, ze s nim budem hrat taketo vydieracske hry a ak som takato tak so mnou nemoze byt. Ospravedlnila som sa a nejak sme si to vydiskutovali. Tyzden bolo ako tak ok..a vlasten dnes uplne super, az kym ku mne neprisiel s tym, ze sa v poslednych tyzdnoch citil hrozne duseny a uz vzdal cele vyhybanie sa jej. Ze sa s nou stretol kvoli nejake studijnej skupine kam sa chcel dostat A povedal, ze mu bud budem verit, alebo nema vyznam aby sme spolu boli. Ze on sa vie ustrazit a mna nema zaujimat co robi ona, ze on na jej "hry" neskoci. A ze urcite sa niekedy stane, ze sa na nejakej akcii stretneme a nechce aby bolo dusne (z mojej strany).

Jeho strana pribehu by bola asi takato:
Moja priatelka strasne stresovala a nebola mi oporou ked som to potreboval. NIkdy som vsak neprekrocil ziadne fyzicke hranici s tou druhou a ani o priatelke pred nou nerozpraval zle. Neviem preco sa ta druhe zacala o mna romanticky zaujimat, nijak som sa o to nepricinil. Ja len chcem mat klud, stretavat sa s ludmi, necitit sa duseny a pod. Ja viem byt verny a potrebujem aby mi verila bez strazenia ma.

A ja sa naozaj viem vcitit do jeho pocizie, viem ake to je ked clovek nie je podrzany tym partnerom. A viem, ze o toho druheho sa vzdy bude niekto zaujimat. Len uz dlhsie mam pocit, ze moj priatel ma vlastne ma nevnima ako partnera na rozhovor, necitim ze by som ho pritahovala..(mozno len dozvuky konca doktornadskeho). A ta baba co ho to balila/bali je taka krasna,mudra, scestovana a vsetci chlapi sa za nou tocia..

Neviem ako sa s tym vysporiadat (a bavila som sa s nim o tom, a aj som mu povedala co to vo mne vyvoalava, na to mi povedal ze on nas predsa neporovnava..)
Dakujem za precitanie


reklama


reklama

púpavienka, Pi, 17. 10. 2014 - 08:53

Objímam Neostáva ti nič iné ako mu veriť, aspoň podľa mňa.
Prežila som niečo podobné, no už som bola staršia a tak som vedela že tlačiť na pílu nemôžem.
Nechtiac prišla sms a on nebol doma a tak v začiatkoch mobilu sme si posielali iba závažné správy, nakoľko to bolo finančne náročné. V tej sms bolo asi toto - som v meste, prosím potrebujem aby si prišiel za mnou, potrebujem sa poradiť a teším sa veľmi na stretko a týždeň som ťa nevidela.
Nechápala som to, vedela som o tom že v práci si dobre rozumie s jednou mladou kolegyňou, že ju teda ostatní nemusia, ale ona nie je taká hlúpa ako o nej hovoria. Večer sme sa o tom rozprávali a obvinil ma zo všetkého možného, sám priznal že po ňom poriadne ide, ale on nie je blázon aby si s ňou niečo začal. Povedala som že tomu verím, ale neverím situáciam ktoré by mohli nastať a preto by bolo lepšie ak by jej určil hranice.
Veľmi som sa trápila, ale pochopila som že ak sa tak stane nič nezmôžem, každý človek ma na to právo. Po dvoch týždňoch začal sám o tejto téme a priznal, že som mala pravdu vo všetkom, že sa mu to páčilo že mladá baba na neho letí, ale nechcel by prísť o to čo dlho budoval a tak ked jej povedal pravdu, tak skončilo aj priateľstvo z jej strany.
Takže my sme to ustali a recept na to nie je, ale ak by som bola jeho zahrňala stále výčitkami, vohnala by som ho do jej náručia.

Lenka R, Pi, 17. 10. 2014 - 09:34

Taktiež si myslím, že by si mu mala veriť, žiarlivosťou len všetko pokazíš. Predstav si , že by to bolo obrátene, ako by si sa na jeho mieste cítila ty? Tiež by sa ti nepáčila jeho žiarlivosť, však? Zvlášť neoprávnená. Vieš ako sa vraví, radšej nekombinuj, nepredstavuj si, že by to bola pravda, lebo to nakoniec privoláš ...
Ale chápem ťa ako sa cítiš, neporovnávaj sa s nikým, on ťa má rád takú ako si, len na neho netlač s ultimátami, to sa žiadnemu chlapovi nepáči.

zichorie1, Pi, 17. 10. 2014 - 10:33

Dakujem za komentare. Ja viem, ze mi asi preskakuje ked tak ziarlim a ze tym vsetko len zhprsujem. Co mam vsak proti tomu robit ked na mna opat pride domyslanie si volovin? On to na mne vidi a pyta sa dovtedy kym mu to nepoviem. A ked chcem ist von prejst sa a prist na nove myslienky (sama), tak sa prida..a kwd poviem, zw potrebujem cas prestat riesit kraviny, tak sa na mna urazi, ze na to este myslim a spochybnujem ho.Citim sa ako v patovej situacoi

púpavienka, Pi, 17. 10. 2014 - 11:44

Nuž neviem, ale ja vidím aj problém v tom, že nemáš svoj čas, teda čas pre seba si treba tiež dovoliť a tak ja osobne som išla von, lebo som si prečistila hlavu a usporiadala myšlienky.
Ak ťa to trápi, čo chápem - skús to v sebe premlieť, uvedomiť si čo ti pomôže ak budeš mať takéto myšlienky, čo sa stane ak by to naozaj bolo pravda, čo ak by si sa ty s niekym takto zblížila a pod.
Daj si odpovede a pochopiš vo svojom srdci že nikoho nemôžeš vlastniť a nedokážeš zabraniť tomu že by sa mohol zamilovať, jednoducho takto to nefunguje.
Začni žiť aj svoj vlastný život.
Ak ťa to poteší - neverím že existuje človek, ktorý nikdy nežiarlil, len aj z toho treba vyrásť. Úsmev Mrkám

lukas1989, Pi, 17. 10. 2014 - 14:44

věřit, neřešit, nezkoumat :D stojí to dost sil ale vyplatí se to ve výsledku

gueva, So, 18. 10. 2014 - 08:33

Ja som sa pozastavila nad tým, že ti zakázal tancovať. Toto nie je neoprávnená žiarlivosť? Inak toto žiarlivci robievajú, partnerke zakazujú to, čo oni sami robia. Ja by som tancovať šla ale nie z trucu, ale uvidíš, aké budú reakcie a kto je vlastne stresman a žiarlivec.

Sicalm, So, 18. 10. 2014 - 14:59

Tiež ma to zarazilo. Ešte keby tancovala okolo tyče dalo by sa to pochopiť Úsmev už len to, že napísala, že zakázal, nie, že tam došlo k nejakému kompromisu, ktorého výsledkom bolo, že sa vzdala koníčka ...

sofhia, So, 18. 10. 2014 - 17:58

Mne tvoja ziarlivost pride ako opravnena. Asi som divna, no nemam potrebu stretavat sa okrem manzela s inymi muzmi. Ano s muzmi v ramci svojho zivota, ako napr. kolegami/zakaznikmi v ramci prace, ci nejakych mimopracovnych aktivit, kde sme vsetci Ok, ale indi-vindi niekde len sami dvaja (kde by sme riesili nase sukromne veci), urcite nie. A som rada, ze moj manzel je na tom podobne.
Moj nazor je, ked je vztah v poriadku, ani jeden partner nema potrebu zdoverovat sa nejakym cudzim osobam opacneho pohlavia, hlavne ak ta osoba po nom ide. Ine je to , ak ide o kamaratov, ci kamaratky, kt. tu boli este pred tymto vztahom, resp. je to ciste kamaratstvo.
Osobne by mi velmi vadilo, keby sa moj priatel stretal s nejakou spoluziackou, kt. po nom ide.

zichorie1, Ne, 19. 10. 2014 - 15:12

Ja neviem. Stale proste som.ako na hojdacke. Bud sa citim trapne za to, ze ziarlim, alebo vnutorne strasne zurim ze vlastne kasle na to ako sa citim. Ale v oboch stavoch prevlada pocit, ze aom nemilovana, skareda, nudna a hlupa. A vlastme.aj ked sa.chce.stretavat a tou babou, tak to chapem ked toto po sebe citam.
Skoro rok som bola v terapii (bola som napadnuta a ine veci) a myslela som, ze sa veci dali ako tak do poriadku a ze som na spravnej ceste a toto ma.uplne vykolajilo.

ja_hodka, Ne, 19. 10. 2014 - 16:46

teraz si úplne presne popísala podstatu žiarlivosti - pocit menejecennosti. Je za každou jednou žiarlivosťou, aj za tou, ktorá by sa dala pokladať za "oprávnenú". Na tvojom mieste, by som pokračovala s terapiou. Podľa mňa jediný vzťah, ktorý stojí za to žiť, je vzťah ľudí, ktorí si nepotrebujú nič zakazovať, obmedzovať sa vzájomne, alebo žiť v takom nejakom "bezpečnom" móde, že pre istotu sa nestretávame s nikým opačného pohlavia - aká neistota z toho trčí a o koľko sa ochudobňujú a prečo vlastne...veď rozprávať sa s iným človekom by malo byť v poriadku bez ohľadu na to, akého je pohlavia. A premýšľat nad tým, že čo ak sa stane niečo...Načo? Urobí aj tak čo bude chcieť. Ničomu nezabrániš. Taký prístup chce ale hodne, ale naozaj veľa zrelosti a nemyslím si, že je veľa 27 ročných ľudí, ktorí by to takto zvládali a nie je ani veľa ešte aj o dosť starších s takým nadhľadom...takže pohodička, všetko môže byť, záleží od teba Mrkám Inak, tí najpríťažlivejší ľudia sú tí so zdravým sebavedomím. Mimochodom, ten jeho zákaz tancovania mi tiež pripadá ako nehoráznosť. Fyzický kontakt s iným mužom v rámci tanca mu vadí? Zakáže to chodiť aj ku gynekológovi? Pozor...mne by už blikala kontrolka. Čo bude robiť o pár rokov...

zichorie1, Ne, 19. 10. 2014 - 17:20

Mne nevadi, ze sa stretava s osobami opacneho pohlavia. Nevadi mi ani ked sa spolu rozpravaju sami, alebo u neho kamaratky na navsgeve prespavaju. Co mi ale vadi, ze trva na stretavani sa s niekym kto "po nom ide"a navrhol mu rozchod so mnou. To mi vadi. A vadi mi jeho zlahcovanie.mojich emocii ked sam.ma problem ked s in ym.muzoancujem 5 min pocas k satorych

ja_hodka, Ne, 19. 10. 2014 - 18:15

a ako vieš, že niektorá z tých kamarátok, ktoré ti nevadia, po ňom tiež nejde, alebo nepôjde raz...To sú také veci, ktoré proste nebudeš mať nikdy pod kontrolou, pokiaľ teda nebudeš absolútna stíhačka posadnutá. On trvá na stretávani, lebo ho možno tá žena priťahuje a možno na ňom trvá práve preto, že ty sa mu v tom snažíš zabrániť. Ale nezabrániš a vieš to, ty sa len snažíš aspoň kúsok ho mať len pre seba a raz sa darí lepšie, inokedy horšie a si na tej hojdačke. A aj keby teraz prestal úplne, budeš kľudná a spokojná, ale o rok, alebo o desať, môže spoznať podobnú ženu a bude sa opakovať to isté. Možno bude mať super atraktívnu kolegyňu, ktorá po ňom pôjde. A možno aj po nej. A ani potom mu nezabrániš, ak on naozaj bude chcieť robiť si svoje. A čo spravíš? Spáchaš rituálnu samovraždu? Je normálne čo prežívaš, pozná to snáď každý, ale je to úplne nanič a treba z toho vyrásť v prvom rade kvôli sebe. Ak sa stretávať chce, tak nech sa stretáva. Povedz si, do kelu s tým. Skončí preto svet? Nie. Ak má byť s tebou, tak nech je s tebou dobrovoľne a rád. Nie?
A Tvoje emócie nik iný okrem teba do poriadku nedá. On ich z nejakého dôvodu zľahčuje, vie len on prečo a keby ich nezľahčoval tebe by sa s nimi len preto nenerábalo lepšie, ver mi...a jeho problém je teda problém. To je zjavné. Ale ani ten sa nevyrieši tak, že si budete navzájom vyhadzovať jeden druhému jeho problém.

zichorie1, Ne, 19. 10. 2014 - 20:39

Ano, mas pravdu. Ja som si vedoma toho, ze ziarlivost nie je ani cnost a ani by nemala byt sucastou vztahu, lebo vlastne minimalne toho kto ziarli obmedzuje. A viem ze to je nanic a treba z toho vyrast. Ako? Fakt sa uprimne pytam, co mam robit? Ak sa s nim o tom rozpravam, tak sa urazi. Ak sa o tom nechcem rozpravat a idem sa prejst, taks a urazi, ze sa s nim nerozpravam. Zatial nie som v stave, ze dokazem svoje emocie tak bleskovo spracovat, ze si ten druhy nevsimne, ze nie som super naladena. Som zufala, lebo mam absolutny pocitbezmocnosti a straty kontroly sama nad sebou. Mam pocit, ze nic co robi nikam nevedie. Ze vsetkymi krokmi len situaciu zhorsujem.
A jemu tu salsu nevyhadzujem na oci, raz som to nadhodila a povedal mi rovno, ze sa so mnou rozide ked s nim budem hrat take hry, ze kto z koho.

ja_hodka, Po, 20. 10. 2014 - 07:18

úprimne...nepripadá mi ako muž, ktorý by mal svoje veci celkom v poriadku. Zákazy a vydieranie (rozídem sa s tebou ak (ne)urobíš...)? Možno by aj tvoja žiarlivosť poľavila aspoň v príznakoch, keby si si uvedomila, že toto nie je extra blízko k ideálu. A ako si poradiť so žiarlivosťou celkovo - neviem, nie je na to asi univerzálny návod. Už som napísala - pokračovala by som asi v terapii, chce to zvýšiť sebavedomie.

dvojcata a ja, Po, 20. 10. 2014 - 08:49

Caute nanicmamky, No , ja to vidim takto Úsmev Ty sa tu rozoberas na kusky, aka si ak si pod tlakom a podobne, ze nebola s tebou rec, kym si uzatvárala štúdium a podobne. Už tu sa mi zdá, že to nie je s kolstolným poriadkom. Každý sme nejaký a máme tie svoje muchy. Partner by však mal byť oporou a nehľadať si kamarátku na rozprávanie keď ty máš ťažké obdobie. Ak je to len o rozpávaní sa, veď nech sa stane vašou rodinnou kamarátkou Úsmev to myslim, že tzv. Vyrazte si spolu a sama zistíš, či to medzi nimi iskrí , či nie. A ak máš rada latino tance, nezanevri na ne. Pokračuj, on nech si zrovná priority a ty si nájdi svoj pokoj v duši. Bozkávam

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama