nervy v kybli

A povedal si manželke o svojich obavách?

Mozno sa jedna o poporodnu depresiu, ktora sa zvycajne prejavuje do roka od porodu, co by mohlo byt aj u Vasej manzelky.Neviem, ako je to u Vas doma, ci je na vsetko sama, alebo ma niekoho, kto jej pomaha, trebars mamicka alebo svokra?Po porodoch som prezivala nieco podobne, dokonca aj napriek tomu, ze som mala pomocnicku v domacnosti.

ja len toľko....naša najmladšia má takmer 6 rokov a šálky lietali aj minulý rok

psychický stres, únava, a pocit, že nemám doma podporu v tom čo robím, bolo pre mňa nezvládnuteľné obdobie...a stačilo tak málo.
Porozprávať sa s manželom, požiadať ho aby viac pomáhal. Nakoniec som pochopila že ani netrebalo špeciálne žiadať, len vysvetliť čo potrebujem aby doma fungovalo bezomňa. A všetko bolo zrazu inak. Ale pravdu povediac mňa na toto musela naviesť psychologička.

Možno že nestačí aby si pomáhal s tým, že dáš deti spať a si v inej izbe...necíti odmietnutie, necíti sa trestaná za to že niečo robí? Píšeš že "rodinná firma je rodinná firma" to ako keby si jej to vyčítal. Ona to možno robí ozaj rada a vidí sa v tej práci. A z tvojho postoja "že tvoj príjem v pohode stačí" je práve to čo ona nezvláda. Ja som napríklad človek, ktorý aj keby mal na manželové milióny , tak potrebujem tam doložiť ďalší aj svojou prácou. Nemala by som dobrý pocit, že ma niekto živí, že som závislá na niekom.

Preto moja rada, sadni večer s manželkou a nechaj ju vyrozprávať sa z toho. Určite nie je to jej správanie normálne, len treba prísť na príčinu.

Držím palce.

Súhlasím s Makou
V podobnej situácii som bola aj ja, ale šálky nelietali..
Deti, práca aj počas rodičovskej, domácnosť, práca aj v manželovej firme, ale on bol v pohode, lebo keď prišiel domov z firmy, tak pred TV, alebo na motorke sa voziť, s kamošmi si sadnúť...lebo pre neho v ten deň padla... Predsa bol v práci ...Skutočne nikdy mi nebránil, aby som išla aj niekam s kamoškami, s kolegami atď.,ale pri tých povinnostiach čo boli na mojich pleciach som nemala ani čas a ani náladu.
Ale mňa ako ženu čakali ďalšie dve smeny ešte doma...
Občas som si pripadala ako robot ...Presne ako tento smajlík s vyplazeným jazykom som chodila a jasné, že som nebola usmievavá, láskavá, vytešená.
Ale uvrieskaná, náladová striga... Nikdy som nevedela povedať, že HALÓ JE TOHO NA MŇA MOC A UŽ FAKT NEVLÁDZEM, a potom som dokázala pustiť ventil doma iba na svojich najbližších !!!!
Nikdy som nechcela byť závislá po finančnej stránke na nikom, napriek tomu, že boli roky, keď môj manžel by nás nadštandarne uživil zo svojho príjmu.
Po určitom sklamaní resp. rozhodnutí som si uvedomila, že aj ja mám tie isté možnosti, aby som pristupovala k veciam takým istým spôsobom...
Treba ísť na nákup, prepáč drahý, ale mám toho veľa, skoč Ty prosím....
Som dlhšie v práci, tak vyzdvihni malú zo škôlky, urob nakúpy, odvez staršie dcéru na tréning, potom na anglinu, vyzdvihni ju tam a tam, postaraj sa o psa, detičky, môžeš aj povysávať, strieť prach, a ak sa Ti bude chcieť tak aj uvariť....
Zatiaľ to funguje, uvidíme dokedy , momentálne chodím pracovne domov vyšťavená, ale psychicky v pohode, doma sa usmievam a teším, že doma je všetko v poriadku.
Jednoducho nie som pod veľkým tlakom, tak nie som v strese, lebo na doterajšie moje pracovné úlohy doma sme koooooooonečne dvaja .
Ale teraz je MM trošku v strese, lebo už 4 mesiace má on po práci ďalšiu prácu doma...Už nie je on teraz v takej pohodičke, čo mi vyčítal pred tým... napriek tomu, že žehlenie, pranie, umývanie okien a varenie, záhradku, veľké nákupy raz do týždňa... ešte nemá zaradené do služieb to je ešte stále na mne...ale zatiaľ som spokojná, tak ho nechcem ešte viac zaťažovať Už to je úspech a veľmi si to vážim, že sa začal po toooooooľľľľľľľľkkkých rokoch spolupodieľať aj v týchto veciach. Ale chyba bola aj u mňa, že som si myslela, že všetko je naj...iba čo ja urobím atď. Dialóg, ale bol dôležitý...Mala som o tom rozprávať aj skôr a urobiť to už pred x-rokmi.
Takže "nanictata" cení sa Tvoja iniciatíva, ale trošku viac aj spoločnej komunikácie, a odbremeniť manželku od pracovných povinností aj doma, a hlavne prejaviť viac psychickej, emocionálnej podpory manželky.

Nanictata,

aj ja, ked mi rupnu nervy, kricim an deti.
Povacsinou kricim:"Tak a dost! Co je to tu zacirkus! Nenahanajte sa! A uz stacilo a bude tu ticho!"
Najhorsie co som dcerke v amoku povedala bolo:"Tak nepouzivas rozumcek???"
Aj ked som unavena, frustrovana, vyzervovana, velmi si davam pozor na to, co hovorim, lebo slova su zbrabou, ktoru nevidno a mne bolo tymto sposobom ublizene od cloveka, ktory ma mal chranit a take veci velmi bolia.
Ak tvoja manzelka/pratnerka, krici agresivnym sposobom, ktory nie je v ich rodine zvykom, tak je to vazne. Odporucala by som jej psychologa.
Nie je normalne, kricat na dieta, ze ho vyhodis z okna.

Z tohto čo píšeš nie je normálne kričať takým spôsobom na dieťa, aj ked aj ja som počula ako matka drží dieťa nad oknom a vrieska, ak neprestaneš revať vyhodím ťa z okna. Toto je choré správanie a tvoja manželka volá o pomoc.
Mne sa nepáči, že ste si ako keby rozdelili deti, dokonca môže byť veľmi niekde v podvedomí nahnevaná na svoje deti, prvé že jej ukradlo manžela a druhé, že to spôsobilo.
podľa mňa dieťaťu nevadí, že jeho súrodenec v noci zaplače. Aj ja som mala dvojročný rozdiel medzi deťmi. Mne by veľmi vadilo, že ma muž nechá samu a spáva v inej izbe. Skúste znovu zosúladiť chod vašej domácnosti ako jednotného celku, bez vymedzovania.
Možno tvoja manželka v rámci prechádzky pôjde s deťmi von a malú da do škôlky a ty môžeš v noci vstať k malej a byť so svojou manželkou.
Mne sa veľmi páči, že ti to prekáža a chceš to riešiť, určite sa Vám to podarí, začnite o tom hovoriť, nie len vtedy ked vybuchne, ale tak obyčajne, skúste to prebrať, pochopiť a rozdeliť si úlohy, možno trochu inak. To všetko je ako jeden začarovaný kruh a všetko sa môže diať iba cez podvedomie, ale je to tam. Možno nebude potrebná ani poradňa, ale nič nie je zlé na tom, ak sa manželia idú poradiť do manželskej poradne, horšie je sa tváriť, že ved aj v iných rodinach sa to deje.
Držím palce a daj vedieť

nanictata, mne velmi pomoze, ked mozem na chvilu z toho vsetkeho vypadnut. nemysliet chvilu na pracu, na dietko, na to, ze nemam takmer ziadne sukromie. vase deti zvladnu, ked ich date na cely den starym rodicom. vyrazte si na celodenny vylet alebo ak sa zienke ziada spolocnost, tak na koncert s priatelmi.

z vlastnej skusenosti viem, ze ked prevetram hlavu, akurat obcas mrknem z balkona, co robi dietko von a ked vidim, ze dupe v mlake a vari nejaku bahennu gebuzinu, musim si ho pri prichode domov odchytit vo dverach, aby sa vyzlieklo uz v chodbe. ak by som oddychnuta nebola, stala by som dve hodky v okne, ci na neho zlava nebezi zurivy pes a zprava uchylak. volala ho napit sa, vyzliect mikinu, podat bublifuk ... proste hystercila by som.

drzim palce, chce to zdvihnut hlavu od prace a deti a trosku sa zahladiet na nebo.

A nie ej manželka vycerpana? Ak býva s deťmi dennodenne doma a okrem toho musí navarit, oprať, ozehlit a pod. Tak jej to ide asi neskutocne na nervy a potrebuje vypnut. Skus sa o deti raz za cas postarat ty a manzelka nech si ide za svojim napr. na kávu s kamoskami. ALebo deti nech Vám postrážia starí rodicia a chodte sa vyventilovať obidvaja. Nám velmi pomáha sauna a aquapark Manzelka potrebuje trosku pauzu aspon a na jedno poobedie. Sama mám deti a tiez niekedy som uplne vytocená najmä ak detom idú zubky. Manžel uz presne vie, kedy má ma odbremeniť.... A potom som v pohode

Ja si tiež myslim, že tvoja manzelka je unavena. Nielen fyzicky, ale najma psychicky. Mozno prave v praci v rodinnej firme, ktorá ti vadí hlada sebarealizáciu. Možno, ak nemate financny problem, by stalo za to skusit nejaku opatrovatelku, alebo sukromne jasle a manželka by sa mohla venovať na niekolko hodin denne praci. Ja som to takto urobila, lebo po 15 mesiacoch na materskej som mala pocit, že sa už zblaznim. Aj napriek tomu, že som mala tým pádom menej času na domacnosť / a to MM mi nepomahal ani zdaleka tak ako ty manzelke/ mi to stalo za to. Ak ti este mozem poradit, nespavajte oddelene. Snažte sa co najviac byt spolu, dajte deti babke aspon na chvilku, urobte si romanticky vecer, chodte na veceru, do kina. Mne toto velmi chybalo, pretože pri starostlivosti o nasu dceru sme zabudli, ze sme nielen rodicia, ale hlavne partneri, milenci, manželia. Výsledok? uz par mesiacov spolu nežijeme a sme rozvedení...Rieš to čim skor a necakaj, že to prejde.Držim palce

Ucitelka,

v prispevku Lakomy manzel pises ze mas syna z prveho manzelstva a ze mas problem
zaplatit synovi tabor,takze predpokladam ze mu nerastu zubky ako pises a radis
Nanictatovi "Sama mam deti a tiez niekedy som uplne vytocena najma ak detom idu
zubky"
Mam ja pocit,ze mam v tom hokej?Alebo ze by to bolo z dnesnej sibacky?