reklama

Neverny priatel

adusinka , 30. 03. 2008 - 06:14

reklama

S priatelom sme uz dlhsiu dobu, pred dvomi mesiacmi som otehotnela ale on vaha, ci mame spolu zit, pretoze sa na dieta este neciti,ze to nezvladne vraj....Stretavame sa tak raz do tyzdna, vtedy mam pocit, ze sa umudril...ale potom cely tyzden nic....A najhorsie na tom je, ze ma podviedol s nejakou babou asi pred dvomi tyzdnami.Povedal mi, ze to bol len sex, aby som mu odpustila. Ale nic, nerobi preto, aby ma netrapil a odpustila som mu. Som mimo z toho, ze odmieta dieta, ze ma podviedol....Nechapem ho. Preco sa tak sprava....


reklama


reklama

lilly, Ne, 30. 03. 2008 - 11:04

adusinka, na to, aby ti tu niekto vedel dat nejaku radu, si uviedla prilis malo informacii.
mozeme si s tebou len nanajvys ponadavat na nemozneho nezodpovedneho chlapa. ale to ti nepomoze. iba ak spociatku, ze si trochu ulavis od najhorsieho sklamania a zialu. ty vsak potrebujes svoju situaciu riesit.
preto sa dufam nenahnevas, ked sa ta par otazok spytam (budu trochu chaoticke, pisem ako ma napadaju):
1. kolko mas rokov?
2. chces si to babo nechat alebo si uz aj uvazovala nad interupciou? (toto nie je nabadanie, len otazka)
3. ked uz vies, ze tvoj priatel sa na dieta neciti, zrejme nebude najlepsie riesenie, ak ho do manzelstva, ci spolocneho zitia a vychovy dotiahnes. chces to aj tak? chces to aj napriek tomu, ze nema zabrany ta podviest?
4. ako dlho sa s priatelom poznate? kolko ma rokov on? ma pracu, ktora v pripade, ze sa vezmete, bude stacit pokryt potreby rodiny? poznas jeho rodinu a pomerz v nej?
5. ake su tvoje vztahy s rodicmi?
6. vedia o tvojom priatelovi? a vedia, ze si tehotna?
7. pracujes a citis sa na to, ze tvoj prijem bude stacit na zaopatrenie dietatka, ak ostanes sama a hned po materskej sa vratis do prace? mas komu nechat polrocne babatko, ak by si sla do prace?
8. ako TY vidis vas vztah? urcite priatela lubis, ale napriek tomu: citis, ze to ma perspektivu? alebo je to medzi vami take nijake (mozno uz dlhsiu dobu)?

Viac otazok ma teraz v rychlosti nenapada (prihara mi obedVyplazený jazyk ). ale urcite pridu dalsie, ak sa ozves a odpovies. neber to ako vypocuvanie, prosim. niekedy totiz, ak je clovek nuteny zodpovedat si otazky, ktore by ho sameho nenapadli, zrazu sam uvidi riesenie, ktore mu inak unikalo. Úsmev
ale ak ti je to neprijemne, daj vediet.

bettty, Po, 31. 03. 2008 - 11:11

Ahoj Adusinka.
Ja osobne by som sa na takého chlapa vykašľala. No je to tvoje rozhodnutie. Len, aby sa ti nestalo, že nebudeš vychovávať jedno ale dve deti. Pretože chlapi sú niekedy naozaj ako malé deti. Je to hnus, keď príde žena k mužovi s tým, že čaká jeho dieťa a on ju odmietne. Hovorí sa, že chlapi sú silnejší ako ženy no zisťujem, že ide o fyzickú silu. V tej psychickej sile sme mi o veľmi veľa krokov vpredu. Málo ktorý chlap je taký ochotný, že pomôže doma žene či s upratovaním, nákupmi alebo ďeťmi.
PS: Mal by ťa teraz nosiť na rukách veď čakáš jeho dieťa a nie sa flákať kade tade a pretiahnúť prvú ženskú čo mu príde pod ruku. Ja viem asi sa moc rozčuľujem. Nehnevaj sa. Zlomené srdce Zlomené srdce

nielen žienka domáca, Po, 31. 03. 2008 - 13:04

Poviem moju skusenost.

Mala som 5 rokov vztah; ked nahodou prisla rec na to, co keby som otehotnela, reakcie boli typu "ok, zvladli by sme to"; otehotnela som a chlapec to nezvladol. Posielal ma na interupciu, tak ja na oplatku jeho do certa. Potom som uz len pocula, ze po nasom rozchode chytil druhy dych a vala sa kade-tade na verejnosti s dievcencami, ktore uz videla vyzlecene cela Nitra a podobne. Ani neviem, na co mi to ti ludia vraveli, bola som znechutena a hoci zo zaciatku som este dufala, ze sa unormalni a pride na kolenach odprosovat a ja ho velkoryso prijmem, po tychto reciach som sa zaprisahala, ze uz v zivote s nim nestratim ani slovo. Cele tehotenstvo som to dodrzala, lenze do porodnice za mnou prisla jeho mama pripravit mu podu!!! S jeho maminou vychadzam dobre; prisla, pokecali sme, poplakali si a poprosila ma, nech ho nevyhodim, ked pride. Tak som jej vyhovela - nalomena, dojata, plna ochoty odpustit (po tom zazraku - narodeni Jakubka). Prisiel, plna huba reci, kajania, slubov. Tak som teda pristupila na to, ze ho bude vidat a uvidime, ci ma nas vztah nejaku buducnost. Sama som tomu neverila, ale rodicia aj cele okolie do mna hucalo: "Urob to kvoli synovi, nemas peniaze, dieta potrebuje muzsky vzor, skus aspon raz prekonat hrdost...". Tak som to skusila a videla som, ze chrapun chrapunom ostane. Ked kupil jedny papucky, ocakaval, ze budem skakat meter dvadsat, ze okrem povinnej tisicky kupil aj nieco navyse. Ked som potrebovala,aby postrazil maleho, lebo som chodila na vysoku skolu, nemal samozrejme cas (podotykam - v tom case bol nezamestnany a len sedel doma na zadku a zil s penazi svojej mamy!). Proste skoda reci.

Ked pri tebe nestoji v case ked nosis v brusku jeho potomka, je to chumaj. A nevera je posledny kliniec, ktory by ti mal otvorit oci. Toto predsa nie je muz, ktory by mal vychovavat tvoje dietatko, vsak?! Je mi velmi smutno, ked citam tvoje riadky; pamatam sa, ako som sa citila - clovek, ktoremu doverujes, ani vo sne by ta nenapadlo, ze sa zachova tak hrozne, ako sa zachoval, dala by si za neho ruku do ohna... Ach jaj! Ako sme to mohli prehliadnut, ze su to taki nespolahlivci?!

Moja story ma happy end. Ked mal drobec 3 mesiace, zacala som sa viac kamosit s jednym starym kamosom a po dlhych-predlhych tyzdnoch kocikovania a vymienania si postojov na svet a tak Mrkám sme si dali prvu pusu a sme spolu doteraz. Byvame v RD a lepsieho ocina pre Jakubka si predstavit neviem. Biochuj nas uspesne igoruje a sem-tam mi napise mail, ako sa mam pripravit, ze ked bude Kubko starsi, tak pride a vsetko mu povie. Co mu povie, je mi zahadou. Váľam sa od smiechu po podlahe

Natinka, St, 02. 04. 2008 - 21:52

Ach jaj moja, vidim ze si natrafila na podobny exzemplar obrkretena ako ja. Nuz ale laske je slepa a my sme uz raz take. Dufam, ze aj moje nove spoluzitie s novym priatelom bude mat takyto krasny koniec. A.

dvojcata a ja, Po, 31. 03. 2008 - 14:16

Ahoj Adusinka,

Kovalinka ma uplnu pravdu. Chrapun, chrapunom zostane. Ja som prezila takmer to iste, ale s tym rozdielom, ze som cakala dvojcata a kopacky mi dal cez sms, len tak a viac so mnou nekomunikoval. Trapila som seba i okolie, nechapala, plakala , zufala si a hladala vinu v sebe... kym mi nezavolala dalsia jeho sponzorka, lebo on zije na ukor inych zien a nepochopila cleu pravdu a nemala otvorene oci. Asi ta jeho nevera ti tiez mala otvorit oci, lebo nahovarat si budes moct hocico, ze sa polepsi, ze to bol len skrat a podobne, ale vacsinoou je to len o tom, ze chrapun chrapunom zostane!!! Vykasli sa na debila, stretnes ineho co bude lubit teba a tvoje dietatko. Vidis i Konvalinka si nasla dobreho tatinka, ja tiez a uricte tu na nete je ich vela Úsmev
pa

bettty, Po, 31. 03. 2008 - 14:29

Nedá my nereagovať na Konvalinkyn príspevok. Ja mám tiež zlú skúsenosť s bývalým priateľom. Začala som s ním chodiť v mojich 17 rokoch potom ako pretiahol moju sesternicu, ktorá mu vliezla do postele. Dozvedel sa to môj otec a doma bolo peklo. No a ja mladá slepo zaľubená a hlúpa tínedžerka som nepočúvala. Keď som zmaturovala, začal žiarliť. Je pravda, že aj predtým žiarlil no nedával to až tak najavo. No keď som skončila školu a chcela ísť niekam na brigádu nastalo peklo. Bolo veľa otázok, scén a kriku. V 20 som dostala rozum a pochopila, že sa nezmení. Poslala som ho do čerta. Bola to riadna scéna. No a keďže sme pochádzali z jednej dediny často sme sa stretávali. Nemohol pochopiť, že je koniec. A tak jedného krásneho večera ma čakal pred mojím domom zo zbraňou v ruke. Vyhrážal sa, že sa zabijem dokonca, ju namieril na mňa. Pukli my nervy a začala som kričať, že je neschopný, že ho nechcem vidieť a je my jedno čo s ním bude. Odišiel s tým, že sa ide hodiť pod vlak. Na druhý deň prišiel krotký ako baránok, že tá zbraň bol zapaľovač a nemyslel to tak. Mne to bolo jedno. No a čo je dnes? Dnes má dieťa s mojou bývalou kamarátkou, ktorá ostala bez jeho pomoci. A on chodí navštevovať krčmy a diskotéky. Chválabohu, že ma vtedy osvietilo a dostala som rozum.
Takže Adusinka kašli na takého chlapa, časom sa najde taký čo ťa bude na rukách nosiť. Tak sa drž a keď budeš mať niečo nové daj vedieť.

tanka, Po, 31. 03. 2008 - 15:20

Adusinka, maminy majú pravdu. Je to chrapúň a taký aj chrapúňom ostane. A s takým veru šťastná nebudeš.
Zodpovedaj si otázky, čo ti položila lilly. Preber si ako to zvládneš sama, verím, že máš oporu vo svojich rodičoch a rodine a kamarádoch, a že ti pomôžu. Si v druhom mesiaci, máš ešte kopu času sa pripraviť na príchod bábatka, pozisťovať si čo a ako by sa dalo. Ale toho tvojho "priateľa" pošli radšej čo najskôr preč. On ti narobí len trápenie a problémy. Nesnaž sa ho pochopiť, len si tým komplikuješ život, robíš zbytočné vrásky. Čakáš bábenko Slnko a to je to najkrajšie čo sa ti mohlo prihodiť. Tak si tieto zázračné dni nenechaj kaziť takým idiotom Úsmev Ten pravý na teba niekde čaká, možno už za najbližším rohom. Úsmev

adusinka, Ut, 01. 04. 2008 - 08:04

Ahojte, vsetkym vam dakujem za rady a postrehy. Rada by som teda odpovedala na otazky od lilly. Oboja mame 28 rokov a nie sme teda nezrele deti. Pozname sa rok a pol a nad interupciou som nerozmyslala ani chvilu. No s byvanim je to horsie, pretoze u jeho rodicov by sme nemohli zit, maju len byt a ja byvam v podnajme, pretoze nie som z BA. A on mimo BA nechce ist zit. A zrejme by sme museli zit v podnajme, ale zasa nezaraba tak zle, ze by nam to nevyslo s peniazmi. Moja rodina pozna jeho, chodil k nam casto na vikendy, jeho rodina mna. K nim som sice casto nechodila, pretoze rodicia nemaju radi moc navstevy a chcu mat pokoj...Nevybudovala som si k nim ziaden vztah. Jeho matka povedala na jeho odmietanie dietata, ze je dospely, ma sa rozhodnut sam a prve co pozerala na nete boli alimenty, kolko by mi musel platit.
Moji rodicia mi pomozu to viem aj surodenci, to sa mozem na nich spolahnut a keby som sla do prace po polroku, myslim, ze by som ho mohla nechat matke.
No a nas vztah je taky aky je, raz oblacno, raz slnecno...Ale teraz som zistila, ze cely vztah sa len ja prisposobujem jeho potrebam, sportu, jeho rodicom...Jemu sa od rodicov nechce ist prec a im to aj vyhovuje...Ale stale chcem skusit aspon zitie s nim, ked to nevyjde tak nevyjde....A k tej nevere mi povedal, ze ho to mrzi a trapi a nech mu to vratim aj ja...Zvlastne...

sisika, Ut, 01. 04. 2008 - 08:18

adusinka...
čo sa týka toho vrátenia, myslim že je to z jeho strany alibizmus, aby si mu to nemohla vykrikovať, lebo by mal aj on "zbraň" na teba...keby k tomu aj došlo nikdy sa nepriznať..aby nemal navrch...chlapi su svine, aj ked s tym nemam osobnu skusenosť..naštastie...
on podla mna nepozna hodnoty a nevie čo chce...neviem ako by som riešila...ale stále nechápem prečo sa k tej nevere priznal...
prepač...ale zase mi to príde ako alibisticke, a možno čakal že ho definitívne pošleš k vode a nebol by to on ktorý by to ukončil..fakt neviem..Smútok

tanka, Ut, 01. 04. 2008 - 08:22

súhlasím s tebou, zobrala si mi slová z úst

AgnèsL., Pi, 04. 04. 2008 - 14:27

Nie "zvláštne" a nie "možno čakal", ale (podľa mňa) celkom jasný zámer - spôsob, ako sa na poslednú chvíľu vyvliecť z chomúta... Prečo by sa inak priznával? On byť otcom skrátka nechce a robí všetko preto, aby ani nemusel.

bettty, Ut, 01. 04. 2008 - 08:18

Ahoj Adusinka.
Po prečítaní mailu som zistila, že aj keď má tvoj priateľ 28 rokov pripadá my ako mamin maznáčik, ktorý jej pri každej príležitosti chce vliezť pod sukňu a tam sa schovať pred problémamy. Nieje náhodou jedináčik???
Vykašli sa na neho, radšej nech ti platí na dieťa. Pretože by sa mohlo stať, že tvoja budúca svokrička by ho tak zmanipulovala, že nakoniec by ste skončili bývať u nich a ona by sa začala starať o výchovu tvojho dieťaťa no a ty by si bola odstavená.
A k tej nevere: jeho trapenia a to že ho to mrzí to ti môže byť prd platné (prepáč za výraz) mal nad tým premýšľať skôr ako to spravil. Chlap, ktorý podvedie tehotnú priateľku je u mňa UBOŽIAK.
PS: Drž sa a pevné nervy.

Natinka, St, 02. 04. 2008 - 21:56

tak ma napada dievcence, kedy su chlapi vyhlaseni za dospelych ked este v taktomto veku nie su schopny byt zodpovedni za svoje ciny a nevedia sa postarat o rodinu a niekedy ani o seba???? je na to nejaky priemerny vek? dockame sa rozumu u nich?

Unbelami (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 10:06

Tak ma napada Ailatan, ked su zeny vyhlasene za dospele, preco neporozmyslaju s kym sulozia? Mozno by bolo dobre najprv spoznat partnera a potom s nim zdielat lože. A kedy sa dockate rozumu u muzov? Ked nebudete davat nerozumne otazky a sprtat sa v temach typu "zivotnost chrusta".

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 10:31

Unbi
Neber to osobne. Ailant to urcite myslela len na tu cast muzskeho plemena, ktore je evidentne aj v neskorsom veku nedospele Chichocem sa Chichocem sa Chichocem sa .

Pises : "Preco zeny nerozmyslaju s kym sulozia ?"

Neviem, nemozem pisat za vsetky. Ja som rozmyslala. A v tej dobe to bol skutocne partner, ktoreho som milovala. Verila som mu atd....
No a ? Pokaslalo sa to na celej ciare. Som uplne bez viny ? Urcite nie. Je on nezodpovedny ked sa o nas nezaujima ? - ano. Chova sa ako nedospele decko ? - ano. Chova sa rozumne ? - nie.

Asi to tak malo byt. Ale aspon som zistila, ze si viem poradit aj bez takeho akoze "chlapa". Bohuzial Unbi, ludia su vselijaky. A niekedy ti na spoznanie cloveka nestaci ani cely zivot (to na margo toho preco zeny neuvazuju s kym idu do postele).

Unbelami (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 10:59

Neberiem Polarka Úsmev. Ta veta (o tom sulozeni) bola trochu vycucnuta z dlheho textu, na ktory nemam chut pisat. Vies, skor som reflektoval na zazitok zo sukromia, kde mlada holka ani ho nepozna, len citi chcenie a sup ho na neho. Nasledky zatial nie su jasne, zatial len meskajuca menstruacia a daky vytok. Uvidime, co jej jej šup do zivota prinesie Chichocem sa.

Jop, sa vsetci hrame na krajsieho, ked sa spoznavame Pohoda.

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 11:43

Ano aj take sa stava. V takom pripade nemaju obaja rozum Pohoda
No z toho co tu citam tak dievcata mali viacrocne vztahy a nebol to len "zatah" na jednu noc ci daka prechodna znamost Vyplazený jazyk .

Natinka, Po, 07. 04. 2008 - 09:53

Obávam sa, že keď očistíš ženské pokolenie od radodajok a slečien čo lovia boháčov, ostanú ti už len ženy, čo chcú mať rodiny a detičky. A tie nechodia do barov a neotehotnejú po jednej noci. Ak mám zdravý vzťah a spolu niečo plánujeme, prečo keď príde k tej situácii, čo sme chceli, tak muži zrazu spanikária a cúvnu? Prípadne nechajú ženu a dieťa napospas a idú si za druhou... nepochopím toto nikdy a nabudúce si odpusti tvoje hlúpe komentáre o súložení. a porozmýšľaj nad tým nad pivo
maj sa

filipka, Ut, 08. 04. 2008 - 11:52

Ailatan, to čo napísal Unbelami bolo dosť trefné. Ale tento blog skôr vnímam akože si žienky potrebujú ponadávať na samčekov, tak nech si ženičky ponadávajú. Ja sa nezapojím. Ale keď sa jeden z tých chlapov ozval, na ktorých tu včeobecne nadávate, tak mu tiež nechaj priestor nech sa vyjadrí. O tom, kto napísal múdrosť a kto hlúposť sa dá veľmi dlho diskutovať.
Tiež ti prajem pekný deň. Pa.Úsmev

Polárka (bez overenia), Ut, 08. 04. 2008 - 15:45

Filipka dovolim si nesuhlasit. Dievcata nepisali vseobecne. Pisali o konkretnych chlapoch, resp. skupine chlapov, ktori sa nevedia zodpovedne postavit voci svojej rodine. Nebolo to urcite myslene na cele muzske pokolenie.
A mas pravdu kazdemu sa musi nechat prietor aby sa vyjadril. No myslim si, ze obcas si treba priznat farbu ked trepnem daco mimo. A toto sa aj mne zdalo viac menej mimo.

adusinka, Ut, 01. 04. 2008 - 11:03

No musel sa priznat, pretoze som nahodou zistila, ze cez ten vikend bol na nejakej chate a ze tam boli aj baby a tak....Jedinacik nie je, ma brata, ale ten sa odstahoval sa a byva s manzelkou a castou rodicov nenavstevuje a v podstate som pochopila, preco casto nenavstevuje rodicov a jeho manzelka sa so svokrovcami nemusi. A neobavam sa, ze by sme u jeho rodicov skoncili zit a svokra by mi "zobrala dieta" a odstavila ma, na to je prilis pohodlna a zamerana na seba....Ale pravdou je, ze su tam okolnosti kvoli ktorym sa k nemu spravaju ako ku jedinacikovi, ale o tom nechcem teraz rozpravat.

Alia, Ut, 01. 04. 2008 - 12:57

Ahojte ...no ja len tolko - toto je zrovna téma ktorá je pre mňa velmi citlivá záležitosť, ja som neveru totižto prekonala....nehovorím že som to odpustila, alebo zabudla...len som sa zo dňa na deň naučila ráno vstávať a existovať a môj muž mi zatial dokázal že si to zaslúžil...TO NECHCEM OBHAJOVAť NEVERU!!!! Tým som chcela len povedať že keby nebol už mojim mužom - tak by som to nikdy nedokázala "rozchodiť" ....hneď by som sa s ním rozišla a kašlala na neho...
Takáto strata dôvery velmi silno poznačí vzťah, myslím že navždy!!!

mika, Št, 03. 04. 2008 - 11:49

Pekne si to pomenovala Alia,ze si sa s tym naucila zit. Ja tiez prezivam nieco podobne aj ked je to uz skoro tristvrte roka po tom...,vsetko je vlastne v najlepsiom poriadku, manzel mi tiez zatial dokazuje ze ja - nasa rodina, sme prenho to najdolezitejsie. Uz neplacem, uz sa aj smejem, ale stale to vo mne je, taka neistota z buducnosti, smutok z toho co sa stalo, kopec nezodpovedanych otazok...neviem ci niekedy pride den ked si na to nespomeniem

Alia, Št, 03. 04. 2008 - 14:12

Ja som po tom podraze prežila pol roka ktorého si fakt nepamätám, nemôžem si vybaviť ani jeden konkrétny deň, len slzy, nemohla som jesť ani spať - fakt asi je pravda že neverník by si to mal nechať pre seba aby jeho výčitky svedomia boli jeho trestom -lenže ak má niekdo potrebu očistiť sa na úkor druhého....ja som si tak po roku povedala, že ja za to nemôžem - to on...tak prečo som z toho hotová a na dne....
Teraz je tomu už skoro tri roky - a musím ti povedať že je to viac menej už otupené....nie že by som sa od lásky rozplývala, to obdobie je už preč, teraz milujem tak triezvo, bez naivít a už aj bez hnevu a strachu o to čo bude....asi je to tým, že keby to zopakoval, tak nemám strach ísť ďalej radšej sama ako s niekym kdo si ma neváži!
A neboj, to peklo prejde a zasa sa bude dať na neho dívať bez hnusu a odporu - a chlap si tiež musí uvedomiť že nezačína u teba od znova, ale od mínusu ...držím palce - viem že je to ťažké, ale hlavne vedz že je silné rozhodnutie dať novú šancu, lebo nikdy nevieš či si ju dotyčný ozaj zaslúži....
Ten môj sa zatial drží Vyplazený jazyk

mika, Št, 03. 04. 2008 - 15:55

Ja by som prave naopak strasne chcela vsetko vediet, co k nej citil, o com si stale sms-kovali, v com bola lepsia odo mna, co ho na nej tak pritahovalo, ze bol ochotny riskovat znicenie nasej rodiny, preco ostal s nami. Stale na to myslim, v hlave sa mi to premieta. Navonok hrame vzorny pár, nikto to nevie z mojej ani jeho rodiny, ani znamych,vedia to len moje dve naj kamosky. Na mna jeho nevera zaposobila tak zvlastne, paradoxne - viac som si ho zacala vazit, lebo ked som si uvedomila ze by som mala zit bez neho resp. s niekym inym, to si ani neviem predstavit. Citim ze som na nom zavisla. Dufam ze to casom prejde - nie uplne, ale aspon do normalu. Lepsie sa mi s tym zije ked viem ze aj ine pary to prekonali a su spolu Úsmev.
Tebe sa sam priznal a vsetko ti povedal??

Alia, Št, 03. 04. 2008 - 22:13

Ja som s tých "kráv" ktoré sa v tom rýpali až do totálnych detailov....a ver mi nieje to nanič dobré - len na to aby si sa v tom topila ešte dlhšie a hlbšie a detailnejšie!
A vážiť si ho??? Ty si v prvom rade váž sama seba!!!! Musíš samu si seba samú vážiť natolko - aby si ťa mal za čo vážiť aj on!
To znamená - muži sú ako psy - ak si žena neváži samú seba, vycítia to - a nemajú dôvod vážiť si ju oni. Ak mu to odpustíš lahko povie si - že na druhý krát to možno nezistíš, to vieš - prvý krát je to najťahšie - potom to je z prípadu na prípad lahšie!!!

dvojcata a ja, Ut, 01. 04. 2008 - 14:13

Ahoj,

kazdy sa musime rozhodnut sam, ja len na margo toho ze to chces s nim skusit. Si teraz tehotna a to je to najtahsie obdobie, lebo vseko sa meni, hormony lomcuju atd a zaroven to najkrajsie obdobie, ked budes chodit na ultrazvuky a prechadzat sa po obchodocha a snorit po peknych vecickach... ked toto nepochopil hned a v jeho veku sa potrebuje s inymi realizovat na chatach.. uz sa nezmeni a ty budes potom vysvetlovat svojmu dietatu, ze preco uz nebyba s vami ten chlap co mu hovoril otec. Ja by som asi od neho odisla a ma teda na to este 7 mesiacov aby ti dokazal, ze stoji o teba , o babatko a spolocny zivot a o to vsetko co k tomu patri. Drzim ti palce

Polárka (bez overenia), Ut, 01. 04. 2008 - 14:31

Ahoj Adusinka

Pred par mesiacmi som riesila nieco podobne. My sme sa sice tak dlho nepoznali no na babo sme sa celkom tesili. Zlom nastal, ked si uvedomil, ze mat dieta je zodpovednost. K tomu este moja "super-skoro-svokra". A problem bol na svete. Tak velmi som chcela aby moj syncek mal rodinu, ze som sa (ako ty) neustale prisposobovala potrebam mojho uz expartnera. Snazila som sa ospravedlnit jeho chovanie voci mne/nam. Vzdy som odpustila. Vzdy sa mal kam vratit a zacal to krasne vyuzivat. O malickeho stratil zaujem. Kedze nie je z BA ale Prahy obmedzil navstevy na 1 mesacne. Posledne dva mesiace neprisiel vobec.

A co ja a moje brusko ???? Poviem ti - je nam bez neho lepsie. Nech si zije svoj zivot. Nebudem nikoho nasilim nutit aby sa hral na otca ked to tak neciti. Nedokazala by som zit s takym sebcom akym je moj ex. Nie, nech si ide po svojom. My s bruskom mame rodinu (maminu, ocina a surodencov), o ktoru sa da opriet. A samozrejme mame okolo seba velmi vela dobrych ludi co nam neustale pomahaju.

Teraz som omnoho stastnejsia ked sa nam nepletie do zivota. Pred tym som preplakala celych 5 mesaicov tehotenstva. Hlavne ked nedosiel ako slubil, nenapisal ci nezavolal (jednoducho sme mu za to nestali). Trapilo ma, ze ma ku nam taky laxny vztah. Obvinovala som sa z toho.
No asi to bolo nutne. Uvedomila som si, ze to nie je clovek s ktorym chcem stravit zivot. A uz vobec by to nebol dobry vzor pre "Brusko" Veľký úsmev .

Mila Adusinka nech sa rozhodnes akokolvek drzim palceky a nesmut Zlomené srdce Slnko Kvietok Slnko Zlomené srdce

dvojcata a ja, Ut, 01. 04. 2008 - 14:50

Polarka,

ja som si presla tym cim ty, strasne ti drzim palce, aby ste to ty i cela tvoja rodina a babatko zvladli. Viem ze to bude narocne, ale ak som tozvladla ja so zlym zdravotnym stavom, dvojcatami a sama, tak ty uricte ano Úsmev Daj o sebe prosim ta vediet
DRZIM PALCE VSETKYM SKLAMANYM A OPUSTENYM TEHOTNYM ALEBO UZ MAMINAM. VERTE, ZE BUDE DOBRE, ZE STRAZNY ANJEL VAM POSLE DO ZIVOT TOHO KTO SI VAS A VASE DETI ZASLUZI A KAZDEMU CHRAPUNOVI SA VRATI VSETKO AJ S UROKAMI Úsmev

Polárka (bez overenia), Ut, 01. 04. 2008 - 15:12

Bozkávam dakujeme Zlomené srdce !!!
a prajeme vela stastia a pohody do novej "teplakovej" etapy zivota Chichocem sa Slnko Zlomené srdce !

lilly, St, 02. 04. 2008 - 11:04

adusinka, ak to s nim chces skusit, tak to skus. nebudes si aspon v buducnosti zbytocne malovat krasnymi farbami to zvycajne "co keby...". budes presne vediet na com s nim si (alebo si bola, ak to nevydrzi a opusti vas).
pamataj si jedno: vztah s hocijakym chlapom na tomto svete ti vydrzi, ak sa budes prisposobovat a vychadzat mu v ustrety. ale budes to ty, kto ten vztah bude tahat (a ked si na to sama, je to drina) a budes to ty, kto sa bude trapit, ked si uvedomi, ze tvoje vlastne potreby su pre vas vztah bezpredmetne (z jeho pohladu). nakoniec skoncis v bludnom kruhu komplexov a vahania, ci ma on pravdu, ze chces po nom vela, ked ti ma tiez vyjst v ustrety alebo je to vlastne tvoje svate pravo ako rovnocenneho partnera. a z neho sa ide tazko von, lebo: ked je slnecno, mas pocit, ze sa to spravi pri troche dobrej vole a ked je oblacno, citis, ze nieco je zle, ale za pana nevies ako to napravit, lebo zas pride trochu slnecna a ty mas pocit, ze to vlastne nie je ani take zle... a tak v tom pobludis aj roky.
nakoniec zistis, ze sa v takom vztahu da existovat, ale iba tak, ze si kazdy de facto zijete vlastny zivot, mate vlastne zaujmy, ktore toho druheho nezaujimaju... a cele manzelstvo, ci partnerstvo bude ako obchodna zmluva ohladne udrziavania zivotneho standardu kvoli zabezpeceniu deti.
a do toho nejaka ta nevera, mozno aj o oboch stran, lebo sa obaja bude citit v tom vztahu prazdni a nenaplneni...
ak teda do toho s nim pojdes a skusis to, tak len pod podmienkou, ze od zaciatku stanovis pravidla spoluzitia. jemne, zensky, bez zbytocneho natlaku (kompromis musi samozrejme byt), ale trvaj na nich. ako ked ucis male dieta, co smie a co nie. ked ustupis az za hranice, ktore ti vazne nie su po chuti, budes ho len tazko nutit vracat to spat. a ak na ne nepristupi... mas predsa rodinu, ktora sa zda ti pomoze. daj mu to najavo, ze na nom tvoj svet nevisi. mam pocit, ze len na to caka - kedy sa zbavi zodpovednosti a este s "cistym" stitom vycuva. zialbohu. teraz sa ti prave toto pocuva asi najtazsie... no su muzi, voci ktorym ked sa ukazes makka, tak ta zozeru aj s topankami. a nenechaju ani snurky.

filipka, St, 02. 04. 2008 - 12:22

lilly, krásne napísané. Súhlas.Áno Kvietok

adusinka, St, 02. 04. 2008 - 12:44

Lillly, bohuzial mas pravdu.....Plačem Pretoze teraz som si uvedomila, ze cely vztah sa prisposobujem len ja, vzdy bol prednejsi jeho sport, jeho rodicia, jeho zaluby...tolerovala som mu, ked mu vyvolavali jeho byvale. Na dovolenku sme sli tam, kam on chcel...Cely cas to bolo len z mojej strany az som zacala mat pocit, ze mi ten vztah viac berie ako dava. A mam pocit, ze tu neveru nelutuje....Ked mu nenapisem sms, alebo nezavolam, tak sa on prvy neozve, vobec ho nezaujima ako sa citim ja a ci je vsetko OK. Ked ho poprosim o stretko, vzdy si najde vyhovorku, stretneme sa len vtedy, ke on chce, alebo blbo povedane tlacia hormony....A mas Lilly pravdu, on chce, aby som to ukoncila ja a on sa elegantne zbavil zodpovednosti....viem, je uboziak, sebec a chudak...Plačem

bettty, St, 02. 04. 2008 - 12:54

Ahoj.
Je to úbohe keď sa mu musíš ty doprosovať. Vykašli sa na neho. Je to naozaj zbabelec, ktorý ani nevie čo je zodpovednosť. Keď budeš niekedy niečo potrebovať ozvy sa. Ja viem nepoznáme sa osobne, vlastne len cez internet ale keď môžem pomôžem. Keď nám chlapi nepomáhajú musíme si pomôcť sami. Áno Áno Áno

Natinka, St, 02. 04. 2008 - 21:48

Ahoj. Nejdem ta nahovarat na extremne riesenia, len ti napisem moj pribeh.Ked som mala 18 umrel mi ocko, s mamou som si nerozumela, tak som sa po mnohychnedorozumeniach nastahovala na ubytovnu. Zoznamila som sa s o 9 rokov starsim muzom. Po necelom roku chodenia a mojej slepej zalubenosti som otehotnela. Pred tym rozpraval ako sa raz vezmeme a ze je cas aby sa usadil. Ked som prisla so spravou ze som tehotna, onemel, odisiel a zabuchol za sebou dvere. Druhy den sme riesili co dalej a on mi povedal ze mam ist na potrat. Mala som 20 bola som sama, vystrasena, bez rodiny, bez penazi a nevedela som co dalej. Nakoniec na natlak jeho rodiny bola svatba. Uz vtedy som pochopila ze je so mnou zle. Spraval sa ku mne ako keby som ho do niecoho nanutila, nevenoval sa, viac-menej ma trestal za to, ze sa MUSEL ozenit. Po roku a pol pomaly upadajuceho manzelstva prisiel opity, vynutil si sex a otehotnela som druhy krat. Vtedy som uz vedela ze sa chytam do pasce. ale kedze som bola na materskej, nemala som peniaze, pomoc, tak som na potrat nesla aj ked som chcela ist. Manzel mi povedal ze mi na to peniaze neda. Takto sa narodili moji dvaja krasni synovia, nechceni ale zdravi, krasny, mudri, sikovni. Ked mali 3,5 a 1,5 moj drahy si zbalil kufre, perinu, sedacku, zavaraci hrniec a odisiel k mamicke s tym, ze nam to neklape. Ked sa chcel po mesiaci vratit, povedala som nie a nelutujem toho dodnes, aj ked som niekedy nemala korunu navyse, ked som nevedela kam s detmi, ked som mala ist do nemocnice, na vsetko sama... nechcem ti hovorit, ze si mas babo zobrat, ale nech ti je ponaucenim z mojho pribehu, ze ked sa chlap zenit nechce a berie to tak ako ty pises, tak dopadnes ako ja. jedneho dna odide a ty ostanes sama. neviem ako si to na tom so zdravim, ale uvedom si, ze ked si das babo zobrat, uz viac nemusis otehotniet. na druhej strane, zase s nim byt sama. no nezavidim ti. ale este na zaver, ked som mala 25 ochorela som na rokovinu krcka maternice...vtedy mi lekar povedal, ze dobre ze uz mam deti, lebo uz viac mi neodporuca....takze vsetko zle je na nieco dobre... mas to tazke, porpzmyslaj dobre...ale lepsie poplakat si mesiac ako cely zivot...
a ked podvedie raz - podvedia aj druhy a to predsa nechces...
drzim palce, prepac za chaoticky pribeh, ale nemam cas ti pisat romany so spravnym pravopisom Úsmev len som ti chcela dufam ze aj trochu pomohla..
drzim palce.pa
AilatanÁno

nielen žienka domáca, Št, 03. 04. 2008 - 10:00

Najlepsie je vychovavat dietatko s milovanym a milujucim manzelom. Ale ked to nejde, urcite ti bude lepsie samej s babatkom ako s chlapom nespolahlivcom-nevernikom Keby toho mojho nemilujem ako kona, uz davno by som mu pobalila kufre Váľam sa od smiechu po podlahe a to je dobry, mily, starostlivy, spolahlivy... Ked dvaja ludia spolu ziju a maju vyvhovavat dieta, stretaju sa s roznymi konfliktami, prekazkami, nehovoriac o tej pociatocnej unave, ktora sprevadza maminku v prvych mesiacoch. Pochybujem, ze budes mat nekonecnu trpezlivost s clovekom, ktoreho si po jeho zbabelych cinoch uz predsa nevazis. Ja myslim, ze bez neho si usetris kooooopec nervov. Kvietok

Polárka (bez overenia), Št, 03. 04. 2008 - 10:56

Ja mozem s dievcatami iba suhlasit. Sama som preplakala 5 mesiacov tehotenstva len kvoli jednemu sebeckemu obridiotovi ! Niekedy si poviem, ze by bolo lepsie keby hned na zaciatku tehu zdupkal. Aspon by som mala od neho svaty pokoj a nemusela sa skoro cele tehotenstvo trapit a obvinovat !

Ale co. Co bolo bolo. To nefunkcne treba hodit za hlavu a viac sa k tomu nevracat. Cakas babatko. A to je velky zazrak. Drzim palceky nech uz sa rozhodnes ako chcesZlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce .

Ozaj dievcata. Ako tak citam - kludne mozeme zalozit klub zien ktore vo svojom zivote stretli nejaky ten "chlapsky zazrak" Chichocem sa Chichocem sa. A ked by prisla nova adeptka mohli by sme jej ukazat, ze nie je sama. A hlavne, ze zivot ide dalej aj bez takych akoze "chlapov" Vyplazený jazyk

Natinka, Št, 03. 04. 2008 - 20:44

neviem aku mas skusenost, ale ja tak fungujem uz 14 rokov. a poviem ti radsej byt sama ako mat na krku este aj chlapa co je velkym deckom a este behas aj okolo neho. pokial ti nema posilou, tak radsej sama. viem si bez problemov natankovat, vymenit kolo na aute, vymalovat byt, obijala som stare kachlicky v kupelni, prestahovala s kamoskami byt... a co mam z toho, ze je tooolko hclapov na svete?? trt...som sebestacna a viem sa zaobist aj bez nich...nie uplne vo vsetkom ale vzdy sa nasli ochotni chlapi od susedov, v servise aj v obchode co daco pomohli preniest, zdvihnut....takze tak...nezabudajte ze my zeny sme skvele stvorenie a bez nas by chlapi pomreli Chichocem sa som si ista ze hej...minimalne na to, ze by umreli od hladu, spinavych trenirok a na unavu od onanovania Veľký úsmev

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 08:41

Moja skusenost v skratke :
Mali sme sa brat, lenze ja som otehotnela. Moj drahy sa zacal postupne menit. Tak som si to zo svadbou rozmyslela. Postupne som zlozila snubak. Cim dalej tym viac sa zacal chovat ako sebecky idiot, navyse povzbudzovany a podporovany svojou mamickou. Ktora mu davala vsemozne rady. Obvinoval ma zo vsetkeho zleho v nasom vztahu. No a ja krava som tomu po case uverila. Plakala som noc co noc celych 5 mesiacov v kuse. Zrejme mu to robilo dobre ked zo mna robil trosku.
(Robil to napriek tomu aj ked vedel aky je moj zdravotny stav a ten nie je zrovna najlepsi - nalez na mozgu, a liecba antidepresivami) To mu vobec nebranilo v tom aby bol ku mne arogantny a odporny dokonca sa mi vyhrazal v 4 mesiaci fackami aj ked pod srdcom nosim aj jeho dieta.

ALE k niecomu to bolo. Nepotrebujem ho. Nechcem ho ako otca pre MOJHO synceka. Taky priklad naozaj moje dietatko nepotrebuje. Nebudem a nechcem sa viac trapit pre lakomeho idiota, ktoreho najcitlivejsim miestom je jeho penazenka. Naco ? Nie je to nutne. Teraz sme bez neho a je nam fajn. A ak neuzna otcovstvo - nevadi. On trati nie ja.

Toz to je vsetko. Uf zas som toho popisala.
Inak uplne s tebou suhlasim Tlieskam Áno Tlieskam Áno .

AgnèsL., Pi, 04. 04. 2008 - 14:48

Ahoj Polárka. Chodím sem na stránku vyše roka a zisťujem, že sa už celkom slušne orientujem v tvojom "životnom príbehu". Mrkám Prešla si úžasným vývojom, zmenami v myslení a názoroch. Ja osobne som veľmi spokojná, že si si nakoniec našla správnu cestu - teda, podľa môjho názoru správnu. Chichocem sa Pokiaľ ti v tom nejako pomohli baby na tejto stránke, tak im za to ďakujem aj ja... Kvietok

Polárka (bez overenia), Pi, 04. 04. 2008 - 15:46

To ja by som sa mala podakovat Hambím sa
Takze DAKUJEM vsetkym dievcatam co mi poradili a pomohli Zlomené srdce
Bez vas by to bolo omnoho tazsie Slnko Zlomené srdce Slnko

odkaz pre Adusinku
Ked som to bez toho sebca zvladla ja (aj ked som len na zaciatku), tak to zvladnes tiez, neboj Zlomené srdce Kvietok Zlomené srdce

Natinka, Pi, 11. 04. 2008 - 16:42

Skvelé Polárka, som pyšná na takéto ženy, čo si síce odplačú, ale potom začnú bojovať a vedia ako napraviť to, čo s prepáčením pohnojil niekto druhý. Mala si to podobna ťažké ako ja, takže viem ako si sa cítila. Mám z teba dobrý pocit, konečnie niekto, kto nefňuká, ale berie život za pačesy... drž sa...a vystískaj za mňa synčeka, teda brusko...Zlomené srdce

Childuska, Pi, 04. 04. 2008 - 21:23

ahoj, vies ja ti napisem o sebe a mojom prvom tehotenstve. babo bolo naplanovane, vzali sme sa, ale.... celych devat mesiacov som bola sama. s bruskom. nedockala som sa jeho spolocnosti na pravidelnych prehliadkach, dokonca ani na jednom jedinom sone nebol so mnou.... mucilo ma to, pretoze som tuzila po jeho nehe, po jeho pozornosti a po tom, aby si ma vazil.... ale nestalo sa nic. ked sa maly narodil, ozral sa s kamosmi ako prasa, cely vikend nalozeny v alkohole - a to byvame pri mojich rodicoch. to by sa dalo prepacit, o ano on to oslavoval, ze ma syna. prvy mesiac mi este ako tak pomahal, no potom uz nic.
podarilo sa nam nakupit este jedno brusko, a co sa stalo? NIC. tehotenstvo tiez take smutne a opustene... tesila som sa na babo, aj napriek strachu z jeho zdravia, ale tesila. SAMA.
a takyto ostal ten vztah dodnes. je mi v nom chladno a oziaba ma. Plačem

Natinka, Po, 07. 04. 2008 - 09:45

strašné ak príde obdobie, na ktoré sa káždá žena teší, má to byť najkrajšie v jej živote, veď dáva život novému človeku a je na to všetko sama. zažila som to, mňa bývaly ani nepohladkal po bruchu, dokonca keď som prišla od lekára, ani sa nespýtal ako som dopadla. to prázdno v srdci a duši, čo som mala, by sa dalo krájať. keď sa mala nakupovať výbavička a všetko to chutné pre deti, brúsila som s tým kotlom veľkým sama po odchodoch, cestovala v MHD s rizikovým tehotenstvom, aby som mala čo obliecť bábätku keď príde. a on sedel na rybách alebo u mamičky a cestou domov smer na pivo... dievčatá, ani neviete ako som túžila po takom mužovi, čo zoberie kočiarik a ide sa prejsť s bábom. on to nespravil ani raz. podľa neho je to babská robota... sedávala som sama na detskom ihrisku a kým sa deti hrali, tak som sa zhrýzala samotou. dnes majú chlapci 13 a 11 a stále mám tu samotu v srdci. stále si pamätám tu bolesť, čo som mala vtedy v duši a myslím, že tam aj zostane. vyberajte si dobre komu porodíte dieťatko. aj keď - niektorí sa strašne zmenia ak už vás majú "na papieri", tak ako sa zmenil môj manžel. celý život túžim po mužovi, ktorý by ma rozmaznával a robil pre mňa všetko len aby som bola spokojná a sťastná. zatiaľ som takého nestretla.... ale snáď raz...aj keď to krásne čo má bať s príchodom bábätka do rodiny už asi nezažijem...Plačem

Ariesa, Pi, 04. 04. 2008 - 22:57

hm ja to baby vezmem z ineho konca. ked som otehotnela nebrali sme sa, aj ked sme planovali neskor - cize hned sme sli na matriku aby mal drobec ocinovo priezvisko. po roku a pol vsak bio od nas odisiel. nemame biochrapuna, ani obridiota. bol skvell. mala som depky, a rozne ine otrasne stavy. a teraz uz takmer po roku sa stale trapim tym istym. viem ze je dobry ako partner - tehotenstvo sme si uzili, aj porod, pobyt v nemocnici-chodil kazdy den napriek tomu ze sa ucil a mal skuskove obdobie v skole. aj vikendy boli fajn a vsetek cas co s nami bol. stale sa o nas stara ked moze a to je dovod ze sa v tom zacarovanom kruhu stale motam. je mily ku mne, skvely oco. a ja neviem ako z toho von. ako sa konecne odosobnit. necakat na neho. bola som velmi nahnevana, ze to s nami vzdal. dobre to uz nebude, ked sme boli spolu boli sme dvaja egoisti, nemozem mu zazlievat ze sa nechce vratit, lenze nemozem si dovolit stale takto cakat kedy pride. je mi krasne a tazko zaroven ked sledujem ako sa hraju. dakedy si aj zelam chlapa na ktoreho sa da vykaslat. takeho co za to nestoji.(brokenheart)

filipka, So, 05. 04. 2008 - 22:01

Ariesa, nechaj to plynúť. Nevieš sa od neho odpútať a chcela by si na neho myslieť bezpocitovo (jooj, ako to poznám). Možno máte prejsť nejaký kus cesty každý sám aby ste pochopili "niečo" (neviem čo) a život vás dá dohromady neskôr. Ak ti na chlapovi záleží, tak sa nesnaž cítiť, že ti je úplne voľný. Priznaj si ten pocit: áno, na toho zasrana stále myslím a nie je mi ukradnutý. Nebiť citovo zaangažovaný pri otcovi svojho dieťaťa je v tvojom prípade asi nemožné. To by ste sa museli prestať stýkať, alebo by sa musel objaviť nový chlap (alebo by sa ten starý musel začať správať ako riadny debil). Teraz to proste len nechaj plynúť. Veľa šťastia.Kvietok Objímam

Ariesa, Ne, 06. 04. 2008 - 14:49

joj, dakujem filipka. ja to viem. tlacim si to do hlavy den co den. nieco sem tam uz prezujem, pri niecom este tvrdohlavo a beznadejne dupem nohami. viem ze to chce len cas, a zit. nedufat v blbosti no ani neodsudzovat. clovek si to moze opakovat do mrtva. raz to mozno pride. potom sa pochvalim Slnko

lilly, Ne, 06. 04. 2008 - 06:37

adusinka, nuz, ked je naozaj taky, tak mu proste povedz, ze fajn, nie si jediny chlap na svete. vela mamin aj s detmi sa znova vydalo a su stastne (aj tu na stranke je ich par). ked sa bojis zodpovednosti vychovavat vlastne dieta a obetovat svoj zivot a cas pre neho (vobec to nie je o obeti, ale on to tak urcite berie), tak si bez. ale to neznamena, ze si sa zbavil zodpovednosti zabezpecovat nas finance. tu zodpovednost mas zo zakona, nie z mojej vole a budes si ju plnit. pretoze si otec a rodicovska zodpovednost ta, ci chces alebo nie, raz dobehne.
inak v tomto skus kontaktovat Polarku. ma na krku podobny egoisticky, nedospelo nedozrety exemplar. moze ti poradit ako postupovat, ked zacne streckovat a odmietat otcovstvo. lebo z toho, co si naznacila ohladne jeho rodiny, cakala by som, ze zmobilizuju vsetky sily, aby ho "ochranili".
Maj na pamati, ze aj keby si ho doslova poslala do haja, vobec si sa tym nevzdala ziadneho naroku, co ako matka jeho dietata zo zakona mas. len si odmietla vlacit na krku este jedno uz dospele dieta.
ale dufam, ze sa ti podari sa s nim porozpravat v zhode a dat mu navrh, ze ho nebudes do nicoho nutit, pokial ti on na oplatku vyjde v ustrety ohladne nepriamej zodpovednosti za svojho potomka. nebude sice byvat s vami, jeho sloboda mu ostane, ale bude vas podporovat ako sa na otca patri. ty mu nebudes branit v stretavani sa s nim a ono bude nebude vzrastat s pocitom, ze je nechcene.

ariesa, vies co, ty to vlastne mas krasne. tatino sice nie je s vami, ale zaujima sa. aj to je pre dieta niekedy viac nez dost.
co k tebe ex citi, to vies asi sama najlepsie. takze je na tebe, ci risknes to cakanie na neho alebo nie. ale podla mna si kludne hladaj niekoho ineho. ak sa vydas, neznamena to, ze sa styky tvojho syna s pravym tatinom musia zrusit. len ich bude mat dvoch (dufam, ze oboch milujucich). a mozno prave vedomie, ze na nom nie si zavisla a dokonca by si sa znova vydala, tvojho ex nakopne k tomu, aby sa vratil cim prv nez mu utecies.
alebo mozes vahat co s vasim vztahom, kym sa on neozeni.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama