Kríza stredného veku 😀. Vitaj. 🤣
V rozprávkach to tak býva, že: A žili spolu šťastne a žijú tak až dodnes ak nepomreli. A keď nie je šťastne, nemusí byť naveky?
Čo by som robila?
Spýtala sa, či on je spokojný so životom, aký žijete.
A jednoduchá matematika : on spokojný, ty nespokojná. Kompromis neexistuje. Vytvorí len 2 nespokojných ľudí.
Takže sprav si tak, aby si ty bola spokojná.
Píšeš, že pre rodinu by si zomrela. Kto je rodina? Ty, on a deti? Či ty a deti? Tu by som hľadala odpovede. Dá sa žiť spolu a predsa každý zvlášť. Dá sa žiť oddelene a predsa vo vzťahu spolu.
Pomohla som? 😀
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte som žena s dvoma krásnymi deťmi a manželom . Milujem svoju rodinu dala by som za ňu život. Ale s manželom prežívame momentálne kritické obdobie... sme spolu v podstate od nepamäti 20 rokov z toho skoro 11 manželia. Problém nastal pred asi 2 rokmi z prestávkami.
Manžel bol odjakživa velmi zábavný spoločenský typ velmi obľúbený v spoločnosti a to som na ňom mala rada vedel ma rozosmiať keď sa dialo čokoľvek. Ale časom prišla zmena teda on v podstate zostal pre okolie zostal rovnaký ale v mojich očiach nie.je to úžasný človek stará sa o nás myslím po materiálnej stránke mame vsetko co potrebujeme nežijeme ale v prepychu, deti ho milujú , vždy bývali medzi nami rozdiely vo výchove ja som skôr zasadová ta co chce aby boli deti slušne vychovane nepresedeli celý den pred TV chodim 4x tyzdennne na kruzky riesim ulohy a pod a on ten co im velmi veľa toho dovolí aj napriek mojimzákazom prave pre to ho deti miluju a ja mam pocit ze preto mna deti vnimaju ako tu direktivnu matku. Ale o tom som až tak nechcela .
Manzel sa začal odomna vzdalovat.... keď chodil do novej prace mal toho veľa ako to už býva tak si stále viac častejšie začal chodiť oddýchnuť do krčmy na dva tri pivka atď. Nevravím ze chodildomov namol ale v dosť dobrej naladicke . Potom keď bol náhodou s deťmi doma na OCR chodil si zasa oddýchnuť od deti ... proste stále samé výhovorky. Niekoľko krát sa stalo ze ani z prace neprišiel za nami ale bežal hneď do krčmy až potom za nami.... a takto to pokračovalo až do dnes stále to bolo a je o tom istom alkohol... jedno dva pivka denne po dennej po nočnej atď asi tak v priemere 20 krat do mesiaca mne sa to stále viac a viac hnusilo... priznám sa ze aj manžel sa mi začal protivit.... pretože vidím na ňom ze ide radšej za inými akoby sa mal porozprávať somnou .... on teda tvrdí že to nieje pravda ze ma ľúbi ale ak by ma ľúbil naozaj tak by to vedel obmedziť ci sa mýlim?
Nepomáhajú hádky kľudne rozoberanie problematiky ani návrh poradne ... to hneď zamietol pod koberec.... proste zamnou ide len keď ma vypite a ja to neznášam niekedy menej inokedy viac neznasam keď sa ma v tedy dotýka mam prosto averziu neviem to ovplyvniť... co robit ? Viete ono to je po všetkých smeroch iné ani manželské intímnosti niesu to co bývali... je to možné že to je raz za mesiac niekedy ani to? Ja to prosto nechápem . Chyba mi to ale neviem sa ku tomu prinútiť keď z neho ťahá.. potom sa nehnevám nerozpravame sa on trosku seka dobrotu a ned ako sa začnem zasa rozprávať sme na tom istom .... začínam uvažovať o odluceni stále som z toho zmätená neviem kam ísť nikoho tu nemám a s dvoma deťmi? To mi príde nereálne a nechcem ich traumatizovat .
Na jednej strane ho milujem a na druhej mi to strasne ublizuje citim sa vyhoreta a zacina sa to aj na mne prejavovat nervozita stres frustracia,mam pocit ci by mi nebolo lepsie samej ...Nemám sa s kým ani porozprávať pretože ako to už býva každý má svoje rodiny a trápenia....co by ste prosím robili na mojom mieste? Budem vdacna za každý nazor. Ďakujem