Treba si pripustit myslienku, ze nik nie je s tebou z donutenia, ale dobrovolne a ked bude chciet, opusti ta tak, ako si ty opustila toho rocneho frajera. Svet pojde dalej. Takze sa prestan umarat a trapit a bat co bude ked sa to stane a uzivaj si to co mate teraz. Bud tvoj priatel prehodnocuje co dalej, mozno aj on stretol niekoho pre koho sa mu zasa viac rozbuchalo srdce, mozno si dava dokopy dve a dve a mozno ma len uplne ine starosti, s ktorymi ta nechce zatazovat. Nemusis robit nic, aby vedel, ze ho milujes, staci mu to povedat. A ostatne nechat na neho. Netlacit na pilu a neuhanat ho, aby si sa mu "nezhnusila" tak, ako tebe byvaly partner.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
. Nevidím to ako zlý nápad, skôr naopak 
S mojim priateľom sa poznáme už minimálne 5 rokov, najprv sme boli len kamaráti ale to nám dlho nevydržalo. Vyvinulo sa to v krásny vzťah, ktorý po 2 a pol roku bez akéhokoľvek vážnejšieho problému narazil na krízu. Keby sa neobjavil istý muž (vtedy pre mňa Boh dnes najväčší kretén akého som kedy stretla)prežili by sme krízu ako každý iný pár. No ja som sa rozhodla riešiť to rozchodom (čo dodnes ľutujem najviac na svete) Takmer rok sme sa teda nevideli a ja som si začala s iným v domnení, že to tak bude najlepšie. Keď som však postupom času zistila, že to nebolo dobré riešenie, že sa k sebe nehodíme že s ním nedokážem existovať ani sekundu dlhšie že to bolo celé omyl bolo už neskoro. On bol zamilovaný a mne sa každým dňom viac a viac zhnusoval. Po dlhých prebdených nociach som sa napokon rozhodla pre rozchod , riešenie čím skôr tým lepšie sa mi zdalo najlepšie. Tak sme to ukončili. On to niesol ťažko, najprv sa mi to zdalo fér no potom to prehnal začali výčitky, ohovárania osočovania tak som prerušila kontakty s ním aj všetkými jeho známymi. Osud asi chcel a stretla som sa so svojim priateľom znovu. Po roku to bolo zvláštne stretnutie mala som pocit, akoby som rok spala bol milý rovnako príťažlivý možno ešte aj trochu viac. Samozrejme ako by ste čakali skončili sme spolu. Je tomu takmer pol roka čo tvoríme zas pár. Všetko bolo ideálne až do tohto víkendu. Oznámil mi, že príde na víkend jeho známa tak pôjdu von ako partia (aby ste boli v obraze tá jeho známa sa až moc dobre pozná z tým čo som s ním strávila ten necelý rok) Ako prvé ma zamrzelo že mňa nezavolali, ale kašlať na to mala som dosť práce hovorím si , aspoň si oddýchnem. No od toho víkendu je môj priateľ čudný. Nikdy mi nejako extra na verejnosti neprejavoval city, ale teraz je to na bode mrazu. Mám pocit, že mu povedala niečo čo ani nemusí byť pravda. Pýtala som sa ho či sa na mňa hnevá či som niečo urobila. Tvrdí síce že nie ale ja ten pocit nemám. Poznám ho viem keď sa niečo deje. A toto nie je úplne v poriadku. Vyhýba sa mi, mám dojem ako keby sa za mňa hanbí ako keby si uvedomil, že mu bolo bezo mňa lepšie alebo ja neviem. Som z toho celého zúfalá. Neviem, čo mám robiť. Nechcem ho stratiť ja som si uvedomila, že som v živote spravila veľa chýb veď som len človek. Napriek všetkému viem, že ho milujem, že je to ten s ktorým chcem byť celý život. Len neviem ako z tejto situácie vykorčuľovať, čo urobiť aby vedel že ho milujem že žijem len pre neho bez toho aby som ho do niečoho nútila. Nechcem sa mu vnucovať robiť niečo na silu... poradte mi prosím Vás, lebo nemám ani žiadnu kamošku čo by som sa jej vykecala a moja maminka by z toho zas robila tragédiu nechcem ju s tým zaťažovať. Ďakujem