Nieco pre nespokojnych manzelov.....

no teda...zaujimavy clanok...

ja ked si to zratam, spavam 6 hodin denne, takze zvysnych 18 hodin aktivne vyuzivam...denne sa venujem sama sebe (myslim tym "psychicku" ocistu - relax, net, pokec s kamoshmi, nejaky ten serial....) asi 2,5 hodiny, zvysok su "zamestnania"...v podstate mozem skopirovat kusok z uvedeneho clanku:

upratovačka, kuchárka, učiteľka v materskej škole, šoférka, počítačová operátorka, psychologička, uctovnicka (robim vsetky papiere muzovi SZCO), manazer (niekedy mam pocit, ze som hlava aj krk rodiny), kontrolor (stale na nieco dohliadam, zistujem splnenie "uloh"), sudca (minule som sa s muzom povadila, ked robil poriadky s malou, ze ma v izbicke neporiadok...ON!!! co ma 30 rokov a furt po nom upratujem....skoro som ho rozniesla v zuboch....on jej ma ist prikladom a jednoznacne v tomto smere nejde a este ju bude za to napominat!!!), dalej nakupca (rada nakupujem, ale niekedy mam toho plne zuby - zhanat nieco, drzat v hlave, co treba kupit)...
ono je toho niekedy aj viac, viem, ze kazde "zamestnanie" nerobim denne a 8,5 hodiny, ale celkom zaujimave ciselko vyjde, ak uvazujeme o "odpracovanych" hodinach...ak ratam, ze pracujem 16,5 hodiny denne a zaratala by som si hodinovu mzdu 100 Sk (nemam prehlad, aka je priemerna hodinova mzda v SR), tak to je na den 1650 Sk, na mesiac to vychadza takmer 50 000 SK a to musim makat sviatok, piatok, vsetko jedno, dovolenka tak 2 tyzdne za rok a praca aj pocas PN....no ked mi potom pride na ucet rodicovsky prispevok, tak mam "dobry" pocit.... nie som feministka, karieristka, extra emancipovana a namyslena zenska, ale je to dost nefer, ked tie peniaze padnu na dieta a domacnost a na mna sa nedostane mam, co potrebujem, ale som zavisla od manzela a to mi na nalade nepridava...viem, ze mi je odmenou usmev dietatka a dcerka samotna, ale niekedy, ked som umakana po celom dni a uz si nevladzem uzit tie svoje chvile, lebo by som najradsej prespala cely den, som nespokojna

Ivet, až na to že nie som účtovníčka a mám syna, z duše mi hovoríš.....

MM, nie som uctovnicka, na vyske sme mali ucto, ale po skonceni skoly sme sa zobrali, manzel zacal podnikat a automaticky vsetky papierovacky prischli mne, napriek tomu, ze som nemala prax a vystudovali sme rovnaku skolu, cize vedomosti rovnake, akurat on bol na to lenivy....kym sme boli bezdetni, stihala som mu to robit popri mojom zamestnani, teraz ked mame dcerku je to mierne "o hubu", ale musela som stihnut...
teraz v blizkej dobe nastupujem na nove miesto, nepredpokladam, ze by si ucto zobral na svoj krk, takze budem mat na plny uvazok dieta, domacnost, svoje zamestnanie a aj jeho firmu po administrativnej stranke - uz sa "teshim" ked sme to minule tak trochu rozoberali, ze aj ja potrebujem trochu casu pre seba, aby som sa stihla aspon nadychnut, tak mi zahlasil, ze ved ked bude mala v skolke, tak budem mat o starost menej!!! a aj domacich prac nebude tolko, lebo nebudeme doma...nejak mu to nedomyslelo, ze budem utahana z vlastnej prace nehovoriac o tom, ze po navrate domov sa dcerke budem musiet venovat kym nepojde spat a zvysok domacich prac mi zostane - prach bude existovat nadalej, oblecenie sa bude musiet prat, zehlit, okna umyvat, ranajky, vecera sa neurobi sama
ja milujem domace prace, velmi rada zehlim, nie som nejaka leniva mrla, ale ked vidim, ze je to na ukor mojho volneho casu a nikto to neoceni, nepochvali, tak to ma vie zrat a zbavi ma to veskerej chute nieco robit....potom som namosurena, urazliva, hocico ma vytoci a velakrat nahucim na malu, co uz som taka natikovana, ze veci riesim inak, nez by som chcela a mala

Ivet, zlatko, za tú účtovničku sorry- viem čo to je mama to robí už tridsať rokov aj na dôchodku, ja len, že máš úplnú pravdu ak ťa to štve. Na úkor svojho voľného času a pohodlia musíme byť závislé na chlapoch a ešte byť vďačné. V puberte som čítala, že sa treba ísť vykričať do lesa ( chúdence zvieratá v tom lese)

MM - nemas sa za co "sorrovat", ja som len chcela nacrtnut, ze to uctovnictvo vediem viac - menej ako samouk - amater, je to pre mna o to tazsie, nez keby som mala prax za sebou, proste som sa musela do toho dostat a makat...
jaj, zvieratka by pri mne ohluchli ja mam pocit, ze som vecne s niecim nespokojna, ale zas si potom poviem, ze keby som ticho cushala, bolo by to daleko horsie....len uz ma ani to hundranie a robenie poriadkov s muzom nebavi, mam pocit, ze mam vsetkeho plne zuby a rada by som zila daleko inak...uz asi nevladzem to vsetko tahat a do buducna nevidim nejake ulahcenie ak aj zacnem pracovat, urcite nezarobim taku sumicku, aby som si mohla cvaknut na velke upratovanie nejaku pomocnicku a ja by som to ani nikomu nevedela dat urobit, ja som spokojna, ked si poupratujem len sama...
zas vydatne platena robota je vzdy na ukor niecoho - vacsinou rodiny a na to tiez nie som - pre mna je dcerka to prve...
muz mi nevyhadzuje na oci, ze je zivitel a vela vydavkov si rozhodujem sama, len to jeho obcasne hundranie "kolko si toho pominala..." ma vie dostat do vyvrtky neoplieskavam prachy na hluposti a seba uz vobec nehyckam, aj ked by som asi mala zacat....az potom by videl, co je to minat prachy, chichichi

toto by si mal precitat moj muz .. .... minule som sa mu snazila vysvetlit ze mam toho naozaj dost co robit doma a ze keby mi aspon to dakujem obcas povedal by ma potesilo...... na to mi on povedal ze si mam zvykat ze ma nebude predsa nikto hyckat a stale chvalit... hmm tak podla neho si to asi nezasluzim .... co uz

Babuľky a čo to tak obrátiť! Poďme im mi ďakovať, za všetko čo sa im "podarí" v domácnosti urobiť. Aj za to "máličko". Možno im to potom dôjde!

Bože lienka, veď si budú myslieť, že sa nám niečo porobilo, no ja určite ďakovať nebudem!!!

ako dobre, že sa mi tu všetky máme a navzájom sa držíme

ja by som mojmu drahemu s radostou podakovala, keby za sebou vyhodil odpadky do kosa a nenechaval ich na kuchynskej linke , stole a pod. Ked som sa s nim uz niekolky krat pre tom pohadala, ze nie som jeho sluzka, tak mi povedal, ze sa nemoze zohynat do kosa, lebo ho po celom dni v robote bolia krize
.. a co tie moje ??? este ze deti vedie (aj ten 2r), kde ten kos je a bez slova za sebou odpadky vyhadzuje..

Snad sa dozijem

Asi mame naozaj vsetky rovnaky udel - cest vynimkam - Vy - muzi! Ale ja som to vzdala- pochopila som, ze mojho muza proste take zakladne veci nenapadaju. Nie, ze by bol lenivy, alebo by to nezvladol, jeho to prosto nenapadne!! Ze je plny smetny kos? Je - a co. Vynesie ho? Ano. Sam od seba? NIE. Ale ked mu to poviem, tak to urobi. Tak som sa naucila, normalne ho dirigovat. Nenapadne - "zlatko, ten kos je plny, mozes ho vyniest?" "Zlatko, neupratal si si po sebe na stole, budes este jest, alebo to mam za Teba upratat?" - ale zato systematicky. Nehovorim, ze to funguje vzdy, ale lepsie, ako byt stale ofucana - lebo tak to u nas vzdy skoncilo. Ked som sa po vydaji stahovala k mojmu muzovi do bytu, tak mi dala mama - mudra to zena - len jednu radu. Aby som mojho muza nevynechavala z domacich prac, lebo ak sa raz nauci, ze doma je upratane aj bez jeho pricinenia, tak ho to nikdy nenaucim. A tak som si to vzala k srdcu a bolo fajn. Az kym som nesla na matersku. Vtedy sa to vsetko otocilo, pretoze som bola cely den doma - a bude zena pozerat doma na neporiadok? Bude! Len sa to tiez musi naucit. A ja som to vtedy nevedela. Takze som poctivo upratovala a varila, aby bolo cisto a navarene, ked pride "zivitel rodiny" z prace. A stala sa z toho samozrejmost a rutina, ktora sa nezmenila, aj ked som nastupila do prace a pribudli mi 8 hodinove povinnosti aj niekde inde. Lenze to muz nepochopi!! Teda aspon sam od seba nie. Treba mu to POVEDAT! A pozor - nie v naznakoch!! Priamo, po lopatisticky, aby to jasne pochopil. Pretoze domyslat si nevie! A tak som mu to na rovinu povedala - pekne od srdca. Zdalo sa, ze aj pochopil, ale len na chvilu a kedze mal pevnejsie nervy pri pohlade na horu neumyteho riadu ako ja, zasa to sklzlo do dennodennej rutiny - co si sama nespravis, to nemas. Tak som sa teda naucila 2 veci - riadne poziadat o pomoc v domacnosti (oni predsa vedia vysavat - aj ked urcite nie tak dokonale, ako my - aj koselu si ozehlia v stave nudze) a nebrat tak tragicky, ze nemam napriklad umyte okna alebo nedelny obed nie je tak uplne nedelny. Drzim nam vsetkym palce, aby sme to s nasimi polovickami vydrzali aj bez ocenenia - ved je zle s nimi, ale berte - ovela horsie bez nich. Aspon teda mne bez toho mojho. A ked chcete naozaj aspon raz za cas nejake ocenenie, tak to urobte ako ja - upeciem babovku a poslem kusok susedom - velmi mili starsi ludia. A ti ju nevedia vynachvalit, ked sa niekedy stretneme. Vtedy len moja polovicka rozmysla a spomina si - "je fakt uzasna." A nielen ta babovka :-}

Siza , ty si číslo... no hovoríš našou rečou a dobre hovoríííš...
tak vitaj :-}

Siza, maš pravdu!!! Oni "aspoň niektorí" vedia, len ich treba "navigovať"! Siza hoď o sebe pár slov do rubriky "kto je kto"
pls...

Toto je 100% pravda Siza, naše zlatíčka to potrebujú povedať zrozumiteľne!!! Sú to proste muži - to Adamovo rebro ich chýba niekde inde xixixi

Ivet, nielen tomu Tvojmu VŠETKÝM!!! Napr. dnes, drahý prišiel o 18 hod z práce, ja som už mala uvarené: polievku, druhé jedlo a počas papania sa nežne spýtal: "a kde mám kávu?" Infarktová situácia!!! "Miláčik, Ty si si ju neobjednal! apropo nie si v reštike-milujem Tvoje nežné poznámky! a kávu si prosím aj ja!!! Len sa na a pozrel, to som už bola na odchode! A nežným hláskom zašveholil: Prosím Ťa, urob kávu ja sa zatiaľ pôjdem ospršiť!!! Bože, chlapci! Vy ste nemohúcne čudá!!!!!

Baby, chcete sa zasmiat? Ja som vcera tomu mojmu talosovi povedala o tomto clanku a statistike.. ked sa zacal usmievat uz pocas mojho "preslovu", tak som vedela, ze nabehne na rad nejaka "super poznamka" a zrazu to prislo: "no vidis zlato, tak sme to vsetci statisticky zhodnotili a mas to teda aj potvrdene, ze som taky ako su ostatni... a NIC s tym neurobis" a mal z toho strasnu srandu

Ale ono je to predsa fajn, ze su vsetci ti nasi "chlapi" rovnaki, no nie? Aspon si nemame co zavidiet. V byvalej praci sme kazde rano zacinali debatou o nasich polovickach. Zakazdym prisla niektora ina, aby sa vyzalovala, co ten "jej" zasa vcera vyviedol. Tak sa vyrozpravala, zanadavala, uvolnila, my ostatne sme sa len pousmiali a v duchu si povedali, ze nie sme na tom najhorsie a dalsi den sa mohol pekne zacat. No a na druhy den prisla ina - a tak sme sa pekne striedali, samonasierali, obcas poriadne narehotali a navzajom sa povzbudzovali. Ale ani jedna z nas by toho svojho za ineho nemenila. Ale niekedy je toho naozaj vela a nervy pretecu. No povedzte - ako mam naucit svoje deti, aby si zo stola po jedle upratali - (staci ak si upracu po sebe, po mne nemusia), ked ten moj to tam s kludnym svedomim necha? Ved aj on je rodic a mal by ist prikladom, nie? A tak - vychovavam a do nemoty upozornujem nielen ratolesti, ale aj polovicku, ze zo stola sa to samo neodprace a ze mame aj umyvacku riadu (- to je ten posledny zabudovany spotrebic pri dverach do spajze - , keby nahodou zabudli) a verte alebo neverte - som asi o 50% uspesnejsia u mojich deti. Comu to pripisat - mladost-pochabost? Alebo krize stredneho veku? Alebo nebodaj zacinajucej senilite? Ale aby som Vas nastvala - jeden taky dokonaly existuje (nanestastie nie ten moj). Jedna byvala kolegyna ma manzela, ktory ju obskakuje, vari, nedovoli nosit nakupne tasky... Nas ostatne to dokazalo dokonale otravit. Ale len na chvilu - kym sme jej zavideli - ona je totiz fajn a zasluzi si takeho chlapa. My nestastne nedocenene len mozeme premyslat, co tak strasneho sme v minulom zivote vykonali, ze nas teraz niekto tresta nasimi drahymi polovickami. (ona musela byt urcite svata Terezka )

No ja mám muža šikovného,pracovitého, pedantného, on keď niečo uprace tak viem, že je to na l00 percent,nikdy nenechá za sebou na stole tanier a po jeho odchode kuchyňa žiari čistotou, ale jasné musí byť aj to ale, nevarí, nevaril a nikdy ani nebude, a samozrejme jedlo chce pod nos, keď niečo zafrflem, že čo som ja slúžka ,že to všetko musím iba ja, tak on mi povie lebo iba Ty to vieš tak dobre a my Ťa máme za to veľmi radi, tak nezabijete ho ?

Tak dievčatá poviem vám máte mi čo závidieť. Ako som už spomínala, som druhý krát vydatá a mám manžela o hodne mladšieho ako ja. Zo začiatku to nebolo hneď ideálne, bola som 13 rokov sama, deti už mimo domova,tak som mala svoj vlastný zabehaný systém a zrazu v byte chlap!!! On bol tiež sám,ešte neženatý a býval u rodičoch na dôchodku, takže mal doma všetko O.K. Tiež keď nebolo hneď všetko podľa mojich predstáv, uzatvárala som sa do seba, urazila som sa alebo nafučala, ale nepovedala som nič a to bola veľká chyba, na ktorú som postupom času našťastie prišla. Chlapovi treba naozaj všetko povedať a to pekne po lopate. A čo je najdôležitejšie - a to odporúčam z vlastných skúseností - treba chlapa za niečo aj keď za maličkosť z jeho vlastnej iniciatívy POCHVÁLIŤ. Zmenu v jeho chovaní uvidíte hneď. Od malička mám alergiu na všetky čistiace prostriedky, pri styku s nimi mi doslova zlieza koža okolo nechtov a keď sa ma na to spýtal a ja som mu to povedala z čoho to mám od vtedy riady neumývam. Dnes, ešte ani poriadne nevyslovím čo chcem a už to mám spravené. Naučili sme sa jeden druhého tolerovať, vychádzať si v ústrety bez zbytočných stresov, ctiť sa navzájom. Ak nastane nejaký problém treba ho spolu prediskutovať. Oni vážne nevedia čítať naše myšlienky a niekedy doslova NECHÁPU. Treba ich do toho pekne pomaličky a potichúčky dokopať a dať im pocit, že je to z ich hlavy a máte doma spokojného mužíčka. Takže na záver jedna dobrá rada - poťahajte sem tam manželovi popod nos medové motúziky - aj keď niekedy so sebazaprením, ale čo by sme my ženy pre spokojnosť chodu v domácnosti neurobili však? A tak si ma dnes mužíček chová ako princezničku a ja som nesmierne šťastná, spokojná a za jeho lásku, ústretovosť a dobrotu jeho srdca ho ľúbim zo dňa na deň viac a viac.... :-}

no tak aby som na toho mojho len nekydala, dnes ma nechal vyspat...sice som s malou rano o siestej vstavala ja - do deviatej som to prekomovala na gauci, potom chytil sluzbu on, aj jej dal druhe ranajky - teda uz desiatu a ja som do jedenastej drichmala zamuchlana v paplone na gauci snivalo sa mi cely cas o nejakom "princovi na koni", co ma miloval az za hrob a ked som uz mala zistit, kto to bol, tak mi mala skocila na brucho, ze nech kukam Shreka tak zas neviem, na koho to mam hadzat zamilovane pohlady na pesej, xixixixi
nebojte - ja som verna osoba, to len zartujem

no predsa na Shreka.... aj tak je príťažlivejší a veselší ako veľa chlapov na svete

Nechcem sa vam miesat do kseftu, ale niekedy si myslim, ze prave zeny nevedia co chcu. Mam priatelku ktoru skutocne mam rad, snazim sa aby mala vsetko, pisem jej ako puk a aj tak na mna tak povedane kasle... Preco? Ze vraj som prilis idealny... :))) Toto je fakt velky paradox.... A upratat, poumyvat, zehlit, povysavat si viem aj sam a kazdy den vsetko po praci a este v noci napisem nejaku basnicku, nech sa mi babenka nenudi, ale casto sa pytam naco, ked odpoved od nej som uz dostal... Tak len tolko k aktualnej teme, damy. Ale mam ju rad a mam tu spravnu chlapsku tvrdohlavost, takze sa nevzdavam, pretoze si moju priatelku aj napriek vsetkemu velmi vazim.

Par dni dozadu mnou ako chladna ocel skalpelu preniklo vedomie, ze NA CHLAPA TREBA TAKTIKU. Posteklit jeho jesitne ego, urobit ho panom sveta a vesmiru. Urobit z neho dokonale stvorenie. Je mi z toho na grc. Do manzelstva som vstupovala s heslom VERNOST, UPRIMNOST, DOVERA. Protivilo sa mi pouzivanie kadejakych fint, z celej duse som opovrhovala neuprimnym podlizovanim a pod. Dnes po siedmich rokoch manzelstva som zistila, ze pokial si chcem udrzat rodinu a zdravy rozum v hlave, budem musiet siahnut tymto smerom. Lebo to FUNGUJE. Dlho mi potrva kym si zvyknem, dlho predlho. (Bola) som strasne sproste a naivne stvorenie.
A dalsia vec CHLAP SI NIKDY NIC NEDOMYSLI. TREBA IM VSETKO POVEDAT LOPATISTICKY.

Dnes fungujeme takto:
- prosim ta, mas pre mna ciste ponozky?
- samozrejme. A uz si si dnes pobozkal manzelku, ked od nej pytas ciste ponozky?
Cmuk. Ja dostanem pusu, on ponozky a pekny den sa moze zacat.

som v papradí

Amálka si jednička

som nabrusena ako karbobruska:(((((((