O hlave, krku a teórii tigra

V časoch, keď tento film kraľoval kinám, ma nejak neupútal.
Keď Kefara na sociálnej sieti písala o tom, aký je to super film, nedalo mi - googlila som.
A tak - herecké obsadenie ma presvedčilo.
Však môže Bartoška a Balzerová či Janžurová natočiť blbý film?
No môže, ale zvyčajne to nerobia.
O to väčšia radosť, keď zanedlho film bežal v TV- no nenahraj ho! A dobre som urobila.
 
Nuž, my ženy sme skutočne všelijaké. Najviac vo mne rezonuje názor, že chceme chlapov domestikovať a kontrolovať.
Je to skutočne tak?
Závisí šťastie a bezpečnosť chlapov od "našej ostrahy".
Najprv som si povedala, že to snáď preháňajú. Ako, poznám ženy, ktoré kontrolujú pohyb, manažujú diár, šatník, komentujú správanie, radia a riadia nielen domácnosť, ale aj správanie a myšlienkymanžela. No ale však ja taká ale nie som!
A potom som sa zamyslela, že koľkokrát som povedala - "nie túto košeľu", "radšej si vezmi sako ako sveter", "v tej bunde ti ešte nie je zima?". Koľko krát som si pomyslela - "musím variť viac zeleniny, tuším priberá", "ak tento týždeň nespraví xy, musím mu to pripomenúť, lebo na to zabudol", "snáď vie, že má vyzdvihnúť deti", "musím mu pripomenúť termín u zubára, doktora, kaderníčky".
Kde sa to v nás berie? Tá potreba manažovať život svoj, detí a občas aj manžela?
Správame sa fakt tak okato panovačne, či to len skrývame pred okolím či až sebou?
 
No a na záver - napadá mi stará myšlienka.
Hlavou rodiny je chlap. Nuž ale kto tou hlavou otáča? Občas je teda dôležité byť krk. Úsmev

Diskusie Naničmama.sk: 

no veru, mňa pri tom filme mrazilo, či aj ja nie som taká. Či tiež nechcem riadiť úplne všetko.. Či tiež nechcem, aby vždy bolo len podľa toho, ako ja chcem. Pre mňa to bol veľmi poučný film.

 

Mmch, teraz v telke beží tiež na podobný princíp reklama. Vôbec netuším, na čo to je, len ma veľmi zarazilo, ako mama ide cez cely dom a len komanduje - neber to, toto si daj, toto si zober... Fakt neviem, čo propaguje, ale z takéhoto správania, respektíve vykreslenia ženy sa mi robí nevoľno.

Aj keď teda, nielen muži, aj deti si veľmi rýchlo navyknú a sem tam im to aj vyhovuje. To, že nemusia myslieť a niekto všetko vyrieši za nich.

No veď to Daška, to. Že ako mamy, máme zodpovednosť za budúce generácia.

Ako keď padla veta pred pohrebom, že chlapi na také nemusia myslieť, že na to sú ženy .... že sa síce vzpierajú časom, ale potom zistia, že je to pre nich "lepšie" Prekvapenie .... Veľmi zaujímavý film. Asi by sme si ho mali každá povinne pustiť.

A zaujímavé, že niektoré mimické črty - pani Janžurová, keď sa pozrela ako zareaguje jej vnučka na "vzburu" manžela ohľadom voľného dňa pri nakladaní uhoriek, že nemusela nič povedať, ale každý cítil, vedel čo sa deje medzi ženami Vyplazený jazyk ... proste strašne silne mi to niečo pripomenulo. Niečo čo asi každá jedna dôverne pozná. Hambím sa

TV inak nepozerám, tak reklama neviem ktorá to je.

V prvom momente som si myslela, ze sama to netyka, chlapa mam sikovneho, spolahliveho ... akurat na oblecenie sa ma obcas pyta, ked vynimocne ide na vyjazd. Az na posledne obdobie, ked sme spolu s velkymi detmi, mali vsetci pocit, ze vieme lepsie co je pre neho dobre ... Asi nie .... Hambím sa

Ono chce hodne sebapoznania a uvedomenia si, ze sa snazime vychovavat nielen deti ale obcas aj manzela. Zvlastne, ja nemam nejak pocit, ze by to robil manzel mne.

Uz len to samotne uvedomenie si toho, je hodne vela podla mna.

Nuž, priznávam dobrovoľne, že dcéru som sa snažila "riadiť" asi dosť dlho,pretože ja som predsa vedela, čo je pre ňu najlepšie :D. Samozrejme, že prišla do veku, kedy si chcela veci riešiť po svojom a mne nejaký čas trvalo, kým som pochopila, že si vie svoje veci vyriešiť aj inak, síce niekedy komplikovanejšie, ale hlavne sa sama dopracovala tam, kam chcela. Ja som zistila, že vlastne aj pre mňa je to jednoduchšie, keď nemusím rozmýšľať nad tým, čo by ako mala spraviť. Momentálne je na vysokej v inom meste a poradcu robím len vtedy, keď sa opýta a aj tak niekedy urobí inak :D. Manželovi občas poradím, ako aj on mne, ale ani jeden nie sme z tých, čo by sa nechali riadiť. Skôr by som to nazvala, že sa zosúlaďujeme ;-)

veru tak, odkedy som prestala riadiť celé svoje okolia a uznala, že nemusí byť vždy len po mojom, život mám oveľa jednoduchší. Možno síce okolie nedospeje k riešenie z môjho pohľadu efektívne, nie je to to najoptimálnejšie, ale je to ich cesta. A pre nich je tá najlepšia.

Len teda, aby som toto pochopila, musel prísť úder zhora - a keď som nepochopila na prvý krát, tak bolo pritvrdené. A potom to už šlo.... Odvtedy si to užívam

Veľmi podarený film. Nedávno som videla s deťmi Špunti na vode s podobným "problémom". Mňa sa dosť dlho snažili usmerňovať rodičia, ale aj tak som si robila po svojom a najviac ma "tešilo" to, o čom ani nevedeli. Lebo, keď som si predstavila ich riešenie a že to svoje by som si musela obhajovať, tak ma to ani nebavilo. Proste, niekedy robím veci ani nie podľa rozumu, ale nejako intuitívne. takže sa snažím neusmerňovať, aj keď je to ťažké. Hlavne, keď som unavená, snažím sa aby všetko šlapalo optimálne s minimálnymi stratami mojej energie, hlavne nech je ticho a kľud, ale pri troch chlapcoch, ťažko... vtedy "usmerňujem".  vlastne, nemám potrebu nejako manžela manipulovať, je normálny, stačí mu jasne povedať, čo treba alebo čo chcem, on povie tiež, čo chce a nejako sa dopracujeme k riešeniu, ktoré vyhovuje všetkým. Mama ma občas zaskočí, že som nepovedala manželovi, že má dať deťom raňajky alebo spraviť čaj - každodenné blbosti... ma to tak zarazí, veď hádam keď mu takéto veci nepripomeniem, nenechá decká bez raňajok? A chalani tiež, keď sú hladní, nech si pýtajú alebo zoberú jesť. 

Dnes som akurát rozmýšľala nad tým, že v práci stretávam každý deň nejakého blba, a je to dobre, lebo potom si aspoň viem vážiť, akého skvelého chlapa mám doma, aj keď aj on mi občas lezie na nervy Mrkám

Práve sa mi vrátil BUMERANG... Fakt sa snažím neusmerňovať. Dnes ráno som som mladšiemu poradilo, že tričko s krátkym rukávom a tenké gate nie sú vhodné do dažďa pri 10 °C, nech si dajú triko s dlhým rukávom a softshelku, mikinu nie. Viete, čo vymyslel starší? Triko s dlhým rukávom, rifle, dokonca usúdil, že aj tielko príde vhod. Ale potom prišli na rad softshelky, ktoré som im zložila z vrchnej police. A preto, že pršalo, tak starší vymyslel, že treba bundu proti dažďu, takú šušťákovú a nie len, že on si ju obliekol na softshelku, ale donútil aj mladšieho. Vraj počul, ako som hovorila "softshelku A bundu", nie len softhelku-bundu. A potom neusmerňuj, keď spraví takúto somarinu.

Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev ... nooo, ja sa zvycajne uz len pytam, ci im nie je zima alebo teplo takym pocudovanym sposobom v zmysle "a tebe zima nie je? Mne by bolo." Váľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlaheVáľam sa od smiechu po podlahe

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.