O pritazlivosti, vztahoch a biochemii

a prave pre tieto reakcie nasho tela nikto na svete nemoze za seba a svoju absolutnu vernost dat ruku do ohna. pretoze prebiehaju bez jeho vedomia a mimo jeho vole.
da sa to ovplyvnit rozumom, da sa to potlacit, nehovorim, ze nie. ale ten prvotny moment pritazlivosti sa objavi, ci chceme, ci nie. potom je uz len na nas, ako s tym nalozime, ked si uvedomime, ze niekto dalsi nas neodolatelne pritahuje.

Zuzana, zaujímavý článok . V podstate mi z neho vyplýva, že zamilovanosť je vlastne taký oblbovák, aby ľudstvo pokračovalo v reprodukcii. Ale jednej veci nerozumiem, ktoré hormóny (feromóny) pôsobia u homosexuálov /tam asi nepôsobia také, ktoré by viedli k reprodukcii/

Magic, áno, to mi je jasné. Ale Zuzana píše, že: specialna podskupina feromonov zabezpecuje pritazlivost k opacnemu pohlaviu. Ktoré teda konkrétne určia, že bude človek homosexuálny? Mohla by som googliť, ale takto je to pohodlnejšie .

Ďakujem.

Zuzka, myslím si, že príťažlivosť je prvý stupeň a je úplne bežný. Na základe nejakých kritérií (ktoré má každý iné), vyhodnotíme nejakú osobu ako pre nás príťažlivú. Často je toto vyhodnotenie vedomé a emocionálna zainteresovanosť pritom nie je podmienkou. Ak sa predsa len nejaká dostaví, triezvy rozum zostáva zachovaný. Proste si len uvedomíme, že ten a onen herec (spevák, kolega, sused... atď.) sa nám po fyzickej stránke síce páči, ale nič z toho nebude, lebo... XY úplne logických a racionálnych dôvodov. Bodka.
Príťažlivosť môžeme pociťovať k viacerým osobám súčasne.

Zamilovanosť je druhý stupeň. Je pri ňom nielen vedomie silnej fyzickej príťažlivosti, ale nevyhnutne aj veľmi veľká emocionálna zaintesovanosť. Triezvy rozum sa zväčša "vypína". O "objekte" svojho záujmu vieme hodiny snívať s otvorenými očami a plánovať rôzne stretnutia, rozhovory a romantické situácie.
Zamilovaný človek takmer vždy vníma len a výlučne klady osoby, ktorá je "objektom" jeho zamilovanosti. Ak si náhodou zamilovaný všimne (alebo ho na ne niekto upozorní) na "objekte" aj nejaké zápory, urýchlene pre ne nájde ospravedlnenie, alebo ich dokonca vníma ako klady - dokonale v rozpore z logikou a racionálnosťou.
Zamilovanosť takmer výlučne pociťujeme len k jednej osobe.

Láska je tretí stupeň. Fyzická príťažlivosť je prítomná, ale už nie v takej intenzite ako pri zamilovanosti. Emocionálna zainteresovanosť sa mení, pretože sa znovu "zapne" rozum, milovanú osobu vnímame reálne - aj s kladmi, aj so zápormi.
Znakom, že k niekomu cítime naozajstnú lásku, je údajne pravidlo troch S. Ak máme s niekým súcit, prirodzene mu prejavujeme starostlivosť a navyše máme o neho strach - je to láska.
Milovať sa dá viacero osôb naraz, pričom sa môže jednať o rôzne druhy lásky (napr. partnerská láska, rodičovská láska k deťom, súrodenecká láska, láska k svojim rodičom... atď.)

Zdravým rozumom sa teda môžeme riadiť takmer vždy, okrem obdobia zamilovanosti. Toto obdobie však zväčša netrvá dlho - najviac pár mesiacov. Takže ak vtedy nerobíme veľké životné rozhodnutia (ako napr. urýchlené sobáše, prípadne splodenie detí, alebo rozvody pre "novú a konečne tú pravú lásku"), dajú sa emócie "skorigovať" rozumovou úvahou.
Zvyčajne to nie je jednoduchý a nebolestivý proces - ale nie je to nemožné.

Reagujem, lebo si nemyslím, že sme riadení len chémiou. To, že mi niekto vonia, páči sa mi, priťahuje ma - to môže byť, no následne podľa mňa prichádza rozum - ale záleží u koho ako Teda za seba vravím, u mňa áno.
Príťažlivosť je prvý stupeň, bez nej asi ťažko začať akýkoľvek vzťah. Potom podľa mňa nastáva tá fáza, ktorá zaujíma teba - teda či to pustím ďalej alebo nie... kriminalnik, ženatý, vydatá, rodina alkoholická? - nakoľko sú tieto veci pre mňa nezlučiteľné s budúcim vzťahom, mojou predstavou o mojom živote...
Ak to pustím, rozbehne sa fáza zamilovanosti, z ktorej vymotať sa je už ťažšie.
"Da sa ovladat pritazlivost ktoru clovek citi? Je mozne sa rozhodnut/prikazat si nebyt pritahovany k jedincovi? Daju sa potlacit city, ktore clovek citi?
alebo sa da vedome rozhodnut, ze ok objekt pritazlivosti je nevhodny a nebudem sa angazovat a zmieim sa s bolestou ktoru citim, pretoze si racionalne nedovolim byt s clovekom, ktory ma pritahuje?"
Myslím, že príťažlivosť sa ovládať nedá, zamilovanosť áno, ak existuje rozumný dôvod, prečo to ďalej nepustiť - a ten musí na miske váh prevážiť. Bolesť zo straty blízkosti človeka, ktorý ma priťahuje, je dočasná - 1-2 mesiace?-ak sa v tom nebudem príliš prplať, ale škody, ktoré napácha v mojom živote nevhodný partner by boli možno trvalé.
Minule sa mi páčila LAMPA s Hríbom o príťažlivosti vs. dlhoročné vzťahy. A tam jeden mladý muž (ženatý, deti) to formuloval tiež tak, ako to vnímam ja-ženy sa mu páčia (mne muži ), dokonca aj príťažlivosť môže pociťovať a tam to vie zastaviť, pretože doma je mu dobre a rozhodol sa stavať si svoje šťastie s manželkou a deťmi. Vedome sa rozhodol a preto nevyhľadáva príležitosti na stretávanie sa a nejaké bližšie vzťahy s osobou, ktorá u neho spustila to, že sa ňou cíti dočasne priťahovaný. Nikde ju nevolá, nevytvára priestor na intimitu a príťažlivosť postupne ako prišla, tak odíde. Dá sa to-ale musí existovať silná motivácia tomu odolať.
Nezadaným, hľadajúcim - nesúhlasím s tým, že človek si nemá možnosť vybrať vhodného partnera, lebo veď zamilovanosť nepustí., Len nie sme dosť trpezliví - treba počkať a príde človek, ktorý nás bude priťahovať, aj sa zamilujeme a ešte aj bude mať podobný hodnotový rebríček a názory na život... Problém je náš strach, že nič lepšie nepríde.