odlúčenie

anjelik,
ty aj tvoj priatel ste dve svojpravne bytosti. ci vas vztah vydrzi alebo nie, ti nikto neodpovie. to zalezi na vas dvoch.
moj muz byval pracovne velmi casto prec, deti boli male a ak by som bedakala a bala sa, urcite by som nepomohla ani sebe ani jemu. a uz vobec nie nasmu vztahu. lebo to nie je o zavislosti, naviazanosti na seba, ale o rovnocennom partnerstve. taka naviazanost by ma obmedzovala, prekazala by mi.
mas svoj zivot, vezmi ho do svojich ruk. ak musi ist tvoj priatel sluzobne prec, urob si svoj program. najdi si nieco, comu sa budes venovat namiesto bedakania, ze ti je smutno. mozes ist niekam sportovat, alebo sa venovat niecomu inemu zmysluplnemu, pohladaj si kamosky, mozno to bude vhodny cas na hladanie zamestnania. moznosti su, len treba chciet.
Eva

Súhlasím s tým, čo píše Evka, navyše 3 mesiace ubehnú ako voda.

presne tak, netreba myslieť na to, že je preč, treba si nájsť program a niečím sa zaoberať,

Anjelik, podľa tvojich predchádzajúcich príspevkov si myslím, že najdôležitejšie pre teba je konečne nájsť niečo, čo ti vyplní voľný čas. Odlúčenie vám môže pomôcť, keďže si písala aj to, že priateľ je nejaký nerozhodný, čo sa týka vzťahu. Hlavne by som ho na tvojom mieste príliš nezadúšala svojou nedočkavosťou. Keď je človek celý deň v práci, ubieha mu čas inak ako tomu, čo sedí doma a zožiera sa a ráta dni, kedy ten druhý príde. Využi tento čas pre seba, nájdi si koníčka, skús sa vzdelávať v oblasti, ktorá ťa zaujíma, študuj si na nete alebo zájdi do knižnice. Celkom zaujímavá a ľahko čiatteľná je napríklad literatúra o mužoch a ženách, o ich rozdieloch, o nazeraní na svet, o vzťahoch, čo ich narúša, čo ich zlepšuje...V knižnici majú takýchto knižiek na desiatky, tvoj čas bude vyplnený, nebudeš taká osamelá a ešte aj nadobudneš nové vedomosti. Maj sa pekne

neboj sa ak ťa ľúbi, tak sa nemáš čoho obávať, ale aj ja by som mala strach z odlúčenia

anjelik, predpokladám, že to bude prvé odlúčenie, ktoré ťa čaká. Rozumiem tomu, nevieš, čo ťa čaká, je to pre teba nová situácia. Zažívala som niečo podobné. Len ja som v tom čase stratila otca a pri odchode môjho priateľa niekde na dlhšie preč som mala pocit, že mi zase niekto blízky odchádza. V začiatkoch som to dosť zle znášala. Presne ako píšeš: večer som nemala koho držať za ruku, ráno som vstávala sama... Časom sa to utriaslo. A k tej tvojej obave, či to váš vzťah vydrží. Zrejme máš strach, aby si tam tvoj priateľ nenašiel niekoho iného. K tomu ti napíšem len toľko. Ak by to chcel urobiť, nemusí ísť na tri mesiace preč. Nemusí ísť ani na tri dni. Urobí to kedy bude chcieť. Aj tebe rovno pod nosom. AK BY CHCEl! Nemysli na také veci. Ako píšu dievčatá. Urob si program. Zájdi tam, kde si už dlho nebola, alebo kde si dlho ísť chcela. A tri mesiace ubehnú ako voda .

(brokenheart)