Ak ten syn stretnutia odmieta, zatial to nechat tak. nasilim nic neziska ani Petrova terajsia zena, ani peter sam.
17 je uz dost rokov, ale zaroven puberta a citlivy vek. da sa tu viac pokazit ako napravit. mali by mu este kusok nechat cas. a zaroven dat nejak vediet, ze napriek odluceniu im na nim zalezi (ale neviem ako). do buducna to v nom napriek vsetkemu zanecha pocit, ze k otcovi ma cestu vzdy otvorenu.
Vlastna krv sa nezaprie- raz v zivote si urcite k sebe cestu najdu, nato moze kazdy zobrat jed....nic vsak netreba silit. Prilezitosti pridu same.
ivet
Aké to asi je - nemôcť vidieť, aspoň vidieť svoje vlastné dieťa. A ako to asi Peter bude synovi vysvetľovať a dokazovať, že on záujem mal... že chcel... Myslím, že je to pekný kusisko bolesti a strachu, čo Peter nosí so sebou. Ale pretože snaha z jeho strany bola, netlačila by som na neho. Možno je rada na synovi aby spravil krok...
Čo takto myslieť na jeho syna a "pozývať" ho na návštevu v myšlienkach (modliť sa za syna). Alebo sa len tak rozprávať (tvoja priateľka s Petrom) aké by to bolo pekné, keby syn prišiel na návštevu, ako by chceli vedieť kto je, čo robí, čo ho zaujíma, aké má plány do života...
A Peter by mohol napísať list o tom, ako to bolo. Ľahšie sa o ťažkých veciach píše ako rozpráva. A list synovi odovzdať, keď prejaví záujem. Možno by sa aj Petrovi uľavilo, keď sa vypíše..
Mne je Peter veľmi sympatický a ak je niekto dobrý chlap, muž a otec, netlačila by som ho do dokonalosti (vysporiadať sa s minulosťou).
A ešte detail, ale názov blogu sa mi zdá úplne od veci. Otec syna predsa neodvrhol. To matka znemožnila synovi mať otca a on sa len stiahol, keď videl, že kvôli jeho záujmu je dieťaťu ubližované. Joj, ako ma rozčuľujú tupé matky!
Je to velmi smutne, ked vynikajuci otec nemoze byt otcom vlastnemu dietatu, kolke sme len tu na NM, ktore by sme boli stastne keby sa otcovia nasich deti, aspon spolovice podobali Petrovi. Kolkokrat by sme prijali aby nasim detom aspon zavolali aby detuchy vedeli ze maju aj druheho rodica. A tu jeden milujuci otec sa radsej vzda toho co miluje, len aby mu nebolo ublizovane. Chce sa mi plakat z tolkej nespravodlivosti.
Prajem Petrovi aby mal sancu raz synovi vysvetlit, co sa vlastne stalo. Prajem mu aby sa mu dostalo pochopenia od syna, ktoreho sa z lasky k nemu musel vzdat. (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Ja si myslim...ze Petrov starsi syn ma chudak nahucane kadeake kaleraby do hlavy od malinka...necudujem sa Petrovi ze to vzdal...myslim ze si to poriadne odtrpel..a nechal to na cas...zbytocne v nom podla mna tvoja kamaratka jatra stare rany...aj ked to robi s dobrym umyslom..ja si myslim..ze sa mozno bratia raz stretnu v poste pre teba 
...mozno raz ten starsi chlapec vsetko pochopi...ale mozno nie..mozno mu raz vsetko vyrozprava nejaka tretia osoba a on sam si urobi uzaver....Petrov citovy vstah s prvym synom ochabol..tym ze sa s nim nemohol stretavat a prezivat jeho detstvo a vsetky starosti a radosti...preto si podla mna teraz tak velmi vychutnava svoje druhe dieta...
ja by som to vsetko nechala plavat...cas to vsetko vyriesi
Ja tvoju priatelku chapem. Tiez to vidim tak, ze by bolo spravne aspon sa pokusit najst si k synovi cestu. Samozrejme netlacit. Iba skusat.Tvoja priatelka ma dobre
Ďakujem za reakcie.
Filipka - uznávam, že ten názov je od veci, ale nevedela som to v skratke nejako primeranejšie vystihnúť
Tyjamy - presne o to ide, že od mala počúval na svojho bio otca len samé negatíva a tým, že sa s ním nestretával, tak nemá dôvod pochybovať o tom, že jeho otec sa na neho vykašlal a všetko čo mu narozprávala matka je pravda. Peter svojej prvej manželke za všetky tie roky niekoľko krát zavolal, že sa chce stretnúť so synom, tá to stále odmietala s tým, že teraz nie, ešte je malý, potom vraj nebol na stretnutie s otcom dosť pripravený 
, stále niečo, a teraz je už z neho dospelý človek, ktorý má vlastný názor
Má Peter stále len čakať? Dokedy? Kým bude mať jeho syn 20, 30? 40 rokov ?
No ja poznam muza, je to moj byvaly priatel. Bol na tom podobne ako Petrov prvy syn. Matka sa rozviedla, ostali je na krku nie jedno ale styri deti. Moj ex-priatel mal vtedy dva roky. Odvtedy pocul na otca len nadavky, nesmel sa s nim stretavat. Doma sa na neho spominalo kazdy den a kazdy den pribudali nove slova nenavisti. Chlapec tym dost trpel, velmi po otcovi tuzil, jeho matka ostala sama, vraj sa obetuje detom. Nuz obetovala sa, vlievala do nich nenavist voci otcovi, ktory mal decka rad a chcel byt s nimi, no nemohol. Ale dosledok toho vsetkeho bol ze chlapec dospel, a otca vyhladal sam, dnes sa stretavaju kazdy tyzden, su spolu v tel. kontakte, jednoducho si vynahradzaju stratene roky a jeho matka to jednoducho musi akceptovat. Takze chlapec si k otcovi sam nasiel cestu. Myslim ze toto je jeden z tych stastnejsich koncov.
to je super. ano, je len na nas ako si zhodnotíme veci a ked pochopíme že nemusí byť pravda všetko čo nám chce niekto narozprávať, aj ked je to naša mama, a že mame pravo presvedčiť sa sami ako to naozaj je a ked pochopíme že si máme právo toto všetko vyskúšať, tak sa nam lahšie pojde životom. ešte je dobré naučiť sa aj to že cesta za uspechmi ked je posiata aj neuspechmi, tak len to nas posuva vpred.
už ked len ja mojim babam šikulkam na kurzoch poviem že je len na nich či si vyparaju košíček ked urobili chybičku, alebo idu dalej, aj na tom sa učia. či si to vyparaju, alebo nie...
ak ano, znova sa učia techniku a znova si to opakuju a ked nie, tak zistia na ohlasoch druhých ludí ako sa zariadia pri dalšom výtvoríku. ale ja to vždy nechávam na nich v tej chvíli
Ja si myslim..ze by bolo mozno dobre najst si nejakeho sprostredkovatela...ja neviem...ono je to velmi tazke..a viem..ze to myslis velmi dobre..lenze nevies do akej miery toho chlapca mama stale ovplyvnuje..a on je teraz v haklivom veku...co tak skusit sa poradit s nejakym psychologom..vies aby ste zvolili tu najprijatelnejsiu cestu....ked raz ten chlapec zisti pravdu..akeho ma dobreho tatina....vynahradia si vsetky tie stratene roky...strasne vam drzim palce
krv neni voda. petrov "pštrosí systém" nezmení to, že jeho prvé dieťa vzniklo z neho. ak sa peter nespamata, jeho druhy syn bude mať problemy. jeho duša vie že je druhy, ale jeho vedomie že je prvy...
nevie čo mu chýba a začne hladať. takže ak sa začne dieťa chovať bud hyperaktívne, alebo hocijak inak, a vo fyzickom svete bude vydávaný za " zlé " dieťa, tak bude vlastne trestané za to, že v nevedomí zastupuje niekoho v petrovom rodinnom systéme. trpí jeho prvé dieťa a tak isto aj druhé a nech mi nikto nevraví že peter netrpí...
petrova bývalá žena sa nevedela inak pomstiť, iba cez dieťa a peter to dopustil. toto su fakty. neni tu nikto zly a ani dobry. su to iba fakty
dalšie fakty su, že ked sa budeme tvariť že niekto neexistuje a on existuje a budeme si navravať že nam to sposobil niekto iný, nikdy sa z toho nedostaneme. 17 rokov je dosť, ale oproti celemu životu je to v pomere menej a ak sa títo dvaja daju dokopy, tak ešte stale možu byť spolu dlhšie ako to obdobie, ktoré spolu neboli.
tyjami, peter a jeho prvá žena nemali sprostredkovatela, ked splodili svoje prvé dieťa. nepotrebuju ho ani teraz. stačí len uvedomiť si petrovi že ak naozaj chce, tak sa k synovi dostane. je to jeho dieťa uplne rovnako, ako aj jeho matky. ženy si myslia že ked im sud pridelí dieťa, tak si to zamienaju s majetkom. ale neuvedomuju si aku chybu robia a ked nedavaju dieťa jeho druhemu rodičovi, že ho tak ho robia sirotou.
matka ma dieťa len zverené do vacsinovej opatery aby dieťa malo pevne body, pokial troška nepodrastie. ale neznamena to že ma matka pravo položiť na pliecka tak malého dieťaťa svoju nenávisť a zhadzovať sa pred vlastnym dieťaťom tým, že mu sama vybrala " zleho otca " ... lebo dieťa prišlo až potom... až ked ona prijala jeho semeno a pretvorila ho na živého malého človeka.
a ked by sa to neudialo teraz, tak jeho syn bude mať velke problemy so vztahmi a bude naražať a točiť sa dookola až sam pochopí že potierať predkov sa neopláca. kto sa vzdiali zo svojho stredu čo i len na jeden milimeter, tak sa presne ten jeden milimeter bude musieť vracať.
to platí pre oboch...
a ešte jedna vec... raz chlapec zistí že ho mama klamala o svojom otcovi a kto na svete mu vysvetlí že ho ochranovala pred niekým, koho mu sama za otca vybrala?
ribiska...beriem aj tvoj nazor...ale..mame malo informacii...v akom prostredi zije Petrov prvy syn...ci ma nejakeho nevlastneho otca..aky maju medzi sebou vstah..aky ten chlapec je..ci su s nim nejake problemy...toto vsetko si myslim ze by bolo dolezite zistit skor nez sa do niecoho pustia...je to velky zasah do jeho zivota..hlavne ak je chlapec krmeny kadeakymi nezmyslami..to aspon predpokladam...preto som za to...ze by som sa najskor poradila s odbornikom....
chapem čo tým chceš povedať, ale je to jedno v akom prostredí žije a čím je krmeny... teda akymi informaciami.. je to jedno, lebo sa dieťa mohlo narodiť aj postihnute... či take alebo onake. to je už sekundarne info. zakladne primárne info je, že dieťa je jeho a to sa neda zmeniť. ale aky sposob oni zvolia je naozaj len v ich rukách. je jedno kedy začnú, hlavne že začnú 
...moj manzel sa rozisiel so svojim otcom, ked mal 12 rokov...sam a dobrovolne. Nikdy sa nikto nedozvedel, co sa medzi nimi vtedy stalo (100% vieme vylucit obtazovanie). Dovtedy fungovali medzi sebou normalne. Syn zil u matky a navstevoval otca, alebo otec ich. Posledne prazdniny stravil u otca a odvtedy s nim prestal komunikovat.
...ne/stretli sa az na otcovom pohrebe, kde bol ako jeho jediny syn. Jeho otec zhorel a ostala nam po nom penazenka, v ktorej su obhorene peniaze a obchytana opatrovana adresa jeho mamy.
...chcem tym povedat, ze to bolo iba a vylucne o nich dvoch...
po tomto co si napisala sa mi trocha zmenil pohlad na tvojho muza...ale uz odstupujem od tejto temy...lebo by som ti mozno napisala nieco..co by ti nepadlo dobre...zacina to byt trocha zahadne...
...preco?...
...nie je to zahadne, je to realita a zivot sa zit musi...
...kludne mozes menit pohlad na mojho muza...ale o tom tento blog nie je. Uz to tu odznelo, ze si musia k sebe najst cestu sami, ale ja som zazila, ze si k sebe cestu nenasli a aj to je alternativa a nikto na tom nic nezmeni.
...a kedze hlavny dotaz bol, ako vzajomnemu porozumeniu medzi otcom a synom napomoct. Uznavam, ze som mala odpovedat:
Nepisem teoreticky, poznam taku situaciu, zazila som to, ale neviem poradit.
Ja neviem. Raz to caka urcite aj nas, ked sa deti budu pytat na svojho biologickeho otca. Nehodlam im povedat nic ine len pravdu. Nebranila som mu v stretavani, nemal zaujem, ako zije netusim, vyzivne treba vtlkat. to ze si myslim ze ja som bola naivna , ze som nezbadala, aky je to clovek. Detm som vybrala bio otca i toho skutocneho ktory ich teraz vychovava a miluje. Necitim k nemu uz nenavist, presla ma, necitim k nemu nic. Co budu k nemu raz citit deti, ktore zaprel a nechcel, neviem. Nech si urobia svoj vlastny nazor, ja im branit nebudem.
Cudujem sa vsetkym chlapom, ze nebojuju za svoje deti, nechaju to plavat, ved ked vyrastie, tak potom. Lenze vacsinou uz ziadne potom nie je. Obhajuju sa posielanim vyzivneho, ale to je ich povinnost zo zakona, nie ich dobra vola.
Tak neviem , raz to budeme riesit aj my. Ribiiskine nazory som nevedela dlho spracovat, ale ked ma presla nenavist, pochopila som ze ma pravdu. Ja som im toho otca vybrala, ja som sa rozhodla ich porodit a mat a vychovavat a som hrda, ze som im nasla i skutocneho otca
ked sa stretneme, tak ked nas bude minimalne tolko, kolko nas bolo teraz na kurze, tak ti ukažem mini konštelaciu, kde sa môžeš pozrieť na to, ako zareaguju zastupci tvojich detí, ak nebudeš akceptovať ich otca...
ale aby som ťa nenaťahovala, tak ti to hned napíšem... okamžite idu k otcovi...
a matka to nechape...
ak k ich otcovi cítiš nenávisť, to je sekundarny pocit, primárny je, že on je nepopieratelne ich otec. či platí, alebo neplatí...
ak budeš vravieť že k nemu necítiš nič, tak je to zase len sekundárna vec, lebo je to tvoja obrana a vlastne sa na to nechceš pozerať...
primárna vec je to, že on je ich otec a tvoj manžel ich vychováva.
to že ho ty nazývaš " ich lepším otcom " a možno by si to aj chcela vymeniť, to sa už nedá... to je to sekundárne...
a toto ti všetko sťažuje zdravotný stav. je to preto, lebo tvoja duša si ťahá " barličky " a záclonky len preto, lebo sa ti život nedeje tak, ako by si ty očakávala...
a očakávania máme také aké máme, lebo sme sa narodili do "sekundárneho" sveta
to znamena: pre dnešneho človeka je dobré ked má vela penazí, ked má kde bývať, ked má dobré auto, ked je ženatý a má peknú ženu a zdravé deti...
zlé sekundárne veci sú: zahybajuci manžel, alimenty neplatiaci byvaly, deti čo nepracuju, deti čo piju, alebo su nebodaj na drogach... rozvody...
akosi sme sa naučili deliť veci na dobre a zle a zabudli sme vnímať tú velkú silu nad nami...
a teba poznačila aj vaša rodinná tragedia. nie len teba, ale aj tvojich rodičov a starych rodičov.
ešte by bolo dobré zistiť v rodine, či sa tam už v minulosti niečo také nestalo a teraz ty si zastupila jeho miesto a tvoj " párový-vzťahový" orgán ladviny to nezvláda...
ano, ťažko sa chápu moje názory, pretože si nedávam servítku na ústa ako to robili ludia, s ktorými ste sa do teraz stretávali. ja neklamem a nezaobalujem. beriem človeka oproti mne ako seberovného a nie ako " blbého" že niečo nechápe. ja to poviem tak ako to len ja viem. a tie reakcie su preto take ake su, lebo ja spomínam primárne veci a tie so sekundárnymi, na ktoré sme zvyknutí a žije podla nich väčšina nekorešpondujú...
ale viem aj to že to zaberá a pomáha to vykolajiť tých ludí z ich pevne zabehaných kolají a po nejakom im potrebnom čase im to pomôže zmeniť uhol pohladu a vymaniť sa zo začarovaného kruhu...
ved ak by to nepotrebovali, tak by sa so mnou isto nestretli 
troška múdra z konštelácií ...
Přijímání života takového, jaký nám byl dán
Chtěl bych začít tím, že řeknu něco o Řádu Lásky mezi rodiči a dětmi z perspektivy dítěte. Tohle pozorování je tak základní a jasné, že váhám, zda se o tom zmínit, ale právě na toto se často zapomíná.
Když rodiče dají život, činí tak v hlubokém souladu s jejich lidstvím, a dávají sebe dítěti coby rodiče přesně tak, jak jsou. Nemohou nic přidat k tomu, jací jsou, a ani ubrat. Táta a máma dovrší svou vzájemnou lásku tím, že dají svému dítěti cele to, co sami jsou. Čili, první Řád lásky je, že děti přijímají život tak, jak je jim dán. Dítě nemůže vynechat nic z toho, co mu bylo dáno, a ani si přát, aby se něco bylo událo jinak.
Dítě JE svými rodiči. Aby láska uspěla, požaduje, aby dítě uznalo své rodiče tak, jak jsou, beze strachu a představ, že by mělo mít jiné rodiče. Vždyť přece – jiní rodiče by měli jiné dítě. Naši rodiče jsou pro nás ti jediní možní. Představovat si, že by to mohlo být jinak, je iluze.
Přijetí svých rodičů, tak jak jsou, je velmi hluboký a pronikavý moment. Vyjadřuje náš souhlas se životem a osudem přesně tak, jak je nám předložen našimi rodiči; i s těmi omezeními, které to s sebou nese. A s možnostmi, které jsou nám dány. Se zápletkami, utrpením, neštěstím a vinou v naší rodině, nebo štěstím a dobrým osudem, tak, jak to přichází.
Toto přijetí našich rodičů, tak jak jsou, je posvátným aktem. Vyjadřuje naši připravenost vzdát se falešných přehnaných nebo naopak nedostatečných očekávání, vidět to, jaký je opravdu život, který nám rodiče dali. Tohle posvátné přijetí rodičů je přesahuje a tak se přijetím rodičů musíme dívat daleko za ně. Musíme skrze ně dohlédnout tak daleko, odkud život přišel až k nám, a musíme se poklonit před zázrakem života. Když přijmeme své rodiče tak, jak jsou, uznáváme zázrak života a připojujeme se k němu.
Můžete si vyzkoušet, jak působí takovéto přijetí na vaši duši tím, že si sebe
Ahoj Ribisska, ako som uz napisala, vazim si tvoje nazory a teraz i to ako ich pises, lebo tym mi davas najavo, ze som silna, ze nie som slaba, ze zvladnem pravdu.
Neviem ako nazyvat svojho manzela vo vztahu k detom, nez tak ze ho volam ich skutocnym takym realnym otcom, ktory je tu aby vychovaval, chapal a lubil.
Neviem co by som mala citit k otcovi mojich deti. vztah medzi nami skoncil, lutovat ho nechcem, obdivovat nemam za co, tak vo mne je voci nemu prazdno.
To ma zaujalo, ze sa na to nechcem pozriet. Predtym som citila nenavist, chcela sa pomstit, cas presiel i tvoje nazory mi otvorili oci. Ano , je ich otec a ja to nezmenim, jednoducho je to fakt. Ja som vravim ze je to darca spermii i ked teraz po testoch DNA chapem, ze nedobrovolny, ale v podstate mi to je jedno, lebo toto je uz len jeho a jeho problem.
Raz pride ta chvila, ked budeme s manzelom riesit ako dvojcata prisli na svet, kto je ten sploditel, odkial pochadza ich DNA, ale verim, ze dobrou vychovov im dame dostatocny zaklad a pocit sebavedomia a sebadovery natolko,aby to zvladli.Aby zvladli situaciu, ze ich biologicky otec ich nechcel ako sa vyjadril, ze to nie je ani ich ani moja vina, ale len jeho problem, ze utiekol od zodpovednosti voci nim. Som rada, ze som pred nimi na neho nenadavala, nevstepila nenavist do ich dusiciek, ze mam dokaz, ze som ho vyzyvala aby ich navstivil, aby sa im venoval, ze som mala dost rozumu vdaka manzelovi a nebola histericka. Je pravda, ze mam obavu z toho ako to bude, z bolesti, lebo urcite ho budu chciet spoznat, strach ze by sa v nom sklamali,ze opat budu iba odmietnute. On je taky clovek, z coho nema prospech, toho nezaujima.
Rodinne konstelacie by boli super, len netusim co vsetko by som sa na nich mohla dozvediet a z toho mam strach. Je toho na mna nejak vela a v piatok pred kurzom som sa zrutila psychicky. Potrebujem trosku nabrat sil . Dakujem
raz som stála v konšteláciách, kde chalan bol vychovávaný aj v detskom domove, lebo jeho mama študovala, otec bol " neznamy " , babka nevladna ležala a tak chlapec ako male 2 ročne dieťa dali do domova. ja som tam bola vybraná, ako teta z domova...
ked som si už myslela, že konštelacie skončili a bhagat ich uzavrie, tak zrazu som potrebovala isť za tym chlapcom a aj on za mnou....
mala som mu povedať: ja sa môžem o teba starať, ale ona je tvoja mama...
ja som to povedala a ten chlapec povedal: to je škoda...
neboj sa konštelacii... ale chod do nich len vtedy, ak sa naozaj na to budeš cítiť... treba na to velku odvahu vliezť do niečoho, čo ti môže odhaliť čosi, čo sa v rodinách tajilo až sa na to zabudlo... ale ked sa ludom v ich živote žačne čosi nezvyčajne diať, tak bud tu odvahu nazbieraju a idu a tam sa to vykolajenie vrati do kolají, alebo sa budu ešte generacie po nich motkať v hmle a budu mať strach zistiť niečo, čo si nesu, ale nevidia to, lebo nevedia čo vlastne maju vidieť.
ja neposudzujem či niekto zvladne pravdu, alebo nezvladne. ja len vyslovím čo ja vidím a kde ta paralela je a viem ti popísať, kde ideš mimo systém a prechádzaš do obsahu...
takže kde sa viac dávaš do sekundárneho sveta, ako do primárneho a tým ideš podla 20% a nie podla 80%... ked sa stretneme, všetko ti vysvetlím... odhrnieme záclonky, zaostríme zrak
a nemusíš sa báť 
a ked ti môžem len na začiatok poradiť, neposudzuj a neodsudzuj... velmi vela sa ti uľaví a aj pochopíš že ked si vo chvili ked chceš na niekoho niečo povedať a kusneš do jazyka, tak za chvilku si povieš... jaj, ako dobre že som bola ticho... to ťa velmi posunie vpred... motkáš koššíčky? motkááááš??? 
Keď sa dve matky hádali o dieťa, múdry kráľ Šalamún rozhodol rozpoliť dieťa a dať každej polovicu. Tá skutočná matka sa radšej dieťaťa vzdala, len aby mu zachránila život...nie je to trocha podobné? Otec radšej chránil syna /psychické zdravie?/...no Božie mlyny melú pomaly,ale isto. Petrovi i synovi by ale predsa mala pomôcť nejaká šťastná náhoda či rozumná rada psychológa, asi najskôr, niekoho, kto by tomu rozumel...čas, kedy deti sú šťastné so svojimi rodičmi,je naúžasnejší pre ich dospelosť,keďže výchovu vzorom nič nenahradí..To je môj názor.Modlitba pomôže...
Vinciffuk - si mi priam z prsta vyffukla toho Salamuna. Je to presne.
Som rada, pomôže každá dobrá rada, Hojahoj,buď s nami Bože môj,rodičov a deti stráž, Otče náš...
ribisska...velmi sa mi pacia tvoje nazory a vsetko co tu pises je uzasne...zamyslam sa aj nad svojim zivotom..a nad vsetkym co sa dialo a deje okolo mna ...ten vecny chaos vo vsetkom...rodinne vstahy...vsetko to nejak dava zmysel.....z toho co pises...zivot a vstahy a vsetko co sa deje...je ako keby sme boli napojeni na nejake pocitace a niekto sa s nami hra...a urcuje pravidla...niekto medzi nebom a zemou...
Ribisska - celkom nerozumiem, čo si tým chcela povedať.
Alebo sa spýtam rovno : má sa Peter stretnúť so synom "nasilu", alebo ako sa s ním skontaktovať, ked jeho syn stretnutie odmieta? Čo je asi aj pochopiteľné, ved celý život počúval, že sa na neho vykašlal.
Neviem aký to má význam, ale niektorá ste sa na to hore pýtala - jeho exmanželka sa už nevydala, žije sama, ale má priateľa.
keby peter nemal na " mozgu " záves strachu že ako ho syn prijme a ten záves strachu by zahodil, tak by pochopili že on ma take iste pravo na svoje dieťa ako jeho matka. to že ho znechutilo jej spravanie je len pštrosí systém.. nechcem sa trápiť a nechcem to vidieť...
ale to su všetko povedačky...
fakt je že jeho prve dieťa je jeho prve dieťa a je z jeho " vejac " a to sa už nikdy nezmení. darmo bude 100000000 ludí niečo rozprávať, peter to kludne môže risknuť a isť za nim každy deň
ved aj ked chlapi chodia za frajerkami, alebo za svojimi buducimi frajerkami, tak sa nedaju dokopy hned, ale nejaky čas to trva. a tak isto to môže on urobiť aj so svojim synom. aj keby sa jeho syn na začiatok nechcel stretnuť, peter môže byť trpezlivy a ked 17 rokov nechodil, tak dalších 17 rokov ma pravo sa kontaktovať so svojim synom a vôbec nič nestratí. a verím že sa to poddá. záleží len na tom aky ciel si peter dá a ako sa ho bude držať a ako naozaj tuži byť so svojim prvam dieťaťom
prve je prva a to mení cely život človeku .. a nie len žene, ale aj mužovi...
držím palce a peter nech sa drží toho, že ma rovnake prava ako matka. držím palce
neda mi este nieco pridat...tam vyssie si pisala ze tvoj muz sa v 12-stich rokoch dobrovolne prestal stretavat s otcom...a nikto nevie preco...a dokonca bol jedinacik...a potom mu bol na pohrebe...pripada mi to take zvlastne...co sa medzi nimi odohralo...mozno je tym tvoj muz vnutri poznaceny...mozno ma vycitky...alebo citil krivdu...a to je taky blok...ktory bol medzi nim a jeho otcom...a boji sa...ze aj medzi nim a jeho synom je nejaky blok...a bude neuspesny a bude trpiet este viac.....aj tak som za psychologa...myslim..ze ho tvoj muz potrebuje....zda sa ze nosi v sebe krivdu a bolest...este z minulosti....
Tyjamy, ale to si sa tuším trochu poplietla.
Tú históriu o svojom manželovi písala Crystall, nie Len ja - autorka blogu.
Jediný syn neznamená automaticky jedináčik - tak sa to hovorí aj vtedy, keď má muž jedného syna a potom dcéru/dcéry.
A, okrem toho, Len ja píše o manželovi svojej priateľky - nie o svojom...
Ano.. mas pravdu...poplietla som to...radsej to necham tak.....drzim im palce...aby im to vyslo a rodina sa rozrastla...!!
Ahojte dievčatá.
Dnes od Vás nechcem radu, ale zaujíma ma Váš názor. Už dlhšie to tu chcem napísať, takže čo si myslíte o manželovi mojej najsamlepšej priateľky.
Volá sa Peter,je teraz druhýkrát ženatý, má krásneho 6 ročného syna, o ktorého sa príkladne stará. Od mala sa mu venuje na 200%, bráva ho všade zo sebou, je pre neho vždy na 1. mieste, ak Adam (syn) niečo chce, nič mu nevie odoprieť, trávia spolu všetok voľný čas. Zároveň je milujúci manžel, doma varí, upratuje, nakupuje. Tak kde je problém?
Z prvého manželstva (brali sa, ked otehotneli), má 17 ročného syna, ktorého nevidel od jeho 2 rokov. Rozvádzali sa ked mal starší syn len pár mesiacov, rozvodové konanie sa ťahalo neskutočne dlho, chcel ho mať zvereného do opatery, s čím bol problém, lebo dieťa sa takmer vždy prisúdi matke. Ak chcel navštevovať syna v súdom určený čas, tak sa matka zatajovala doma, neotvárala, ak mu kúpil nejaké hračky, tak mu ich neodovzdala. Ak sa náhodne stretli na ulici, tak s ním absolútne nekomunikovala, malého ťahala preč. Až raz pri jednom takomto náhodnom stretnutí už asi dvojročného syna fyzicky napadla, ked chcel ísť za otcom. Vtedy sa v Petrovi niečo zlomilo a na nasledujúcom súdnom pojednávaní sa VZDAL VŠETKÝCH PRÁV na svojho syna, nenavštevuje ho, nezaujíma sa o neho, pravidelne síce platí výživné a po rozvode, aj ked bol na tom finančne dosť zle, im prenechal vlastný byt, ale tým to končí.
Moja priateľka je dosť citlivá duša, ja tomu síce nerozumiem, ale radím jej nevrtať sa v minulosti a hľadieť na to, aký je Peter teraz a ako sa správa k nim. Chce ho presvedčiť, aby sa stretol a spoznal svojho staršieho syna (Adam ani nevie, že má brata) - ale neviem, čomu by to prospelo, ved v 17tich rokoch je to už dospelý človek a zatiaľ sám stretnutie odmieta.
Čo si o tom myslíte vy?