Moja, na toto je veľmi ťažká a nejednoznačná odpoveď.
Ja riešim sama v sebe teraz podobný problém až na to, že nie som vydatá a nemám dieťa. Dalo by sa povedať, že u mňa nie je o čom váhať, ale mám priateľa presne takého, ako je tvoj manžel. A opis sexu - sedí presne ! U nás sa to zlomilo, ani neviem ako. Predtým super, teraz doslova povinnosť, aby bol pokoj. A ja, chcem mu byť verná, ale takto sa dlho nedá vydržať, veď to vieš....
A teraz skúsim poradiť : Čítala si rozprávky ? V jednom type rozprávok nesie tátošík Janíčka na chrbte a nájdu zlaté jablčko (pero z vtáka ohniváka, zlatý vlas, proste hocičo....) a janičko sa pýta : "Vziať či nevziať ? " A tátošík hovorí : Ak vezmeš, zle bude, ak nevezmeš bude ešte horšie... "
Ná a teraz si vyberaj ! Jedno "zlé" jedno " ešte horšie". Lebo: vezmmime si alternatívu, že ostaneš s manželom. Čo bude potom ? Dve možnosti : 1. zvykneš si na to, že no sex no fun a že vaše manželstvo je také aké je, ale hlavne že je.... alebo po 2. súdiac podľa tvojej povahy sa nachvíľu budeš ovládať, a vaše manželstvo pojde dalej a potom si nájdeš inú "spriaznenú dušu " a vraciame sa na začiatok dilemy. Prípadne to môžeš ešte riešiť tak že si stále budeš hľadať spriaznené duše a keď tieto prejavia záujem stabilného života, necháš ich tak "kvôli manželstvu ".....Such poor life 
Teraz alternatíva odchodu : 1. odídeš , rozvedieš sa, bábo vezmeš so sebou, budeš žiť s týmto novým a ako si hovorila, ste obaja živelné typy a budete si hrnce hádzať o hlavu. Ty sa budeš pri každej kríze zožierať že si si zničila "idylické " manželstvo a po určitom , bližšie nešpecifikovanom čase sa tento nový vzťah rozpadne. Potom sa buď vrátiš k manželovi, ktorý bude na koni, alebo ostaneš sama.
2. odídeš od manžela s bábom, za novým, a obaja zatnete zuby. Ty si nebudeš robiť výčitky a obaja budete venovať maximálne sily na vybudovanie pevného vzťahu, budete krotiť svoj temperament a po čase to aj tak zapadne do stereotypu a ty budeš po pár rokoch stáť a pýtať sa : " to sú všetky manželstvá na jedno kopyto ? "
Potom sú tam ešte možnostné ňuansy ako že tvoj nový priateľ je chronický rozbíjač manželstiev a počká len na papier o rozvode a zdúchne , alebo že vás prejde zaláskovanie a budete len kukať na toho druhého že ty tu čo chceš.... Prosto možností je toľko , že percento že vám to vyjde a ty, nový priateľ a bábo budete šťastní je totálne mizivá....
Zober si papier a o každom partnerovi napíš, čo na ňom momentálne miluješ. A keď chceš napíš si, aj čo neznášaš. Na oboch. A potom sa pozri na tie slová a urči si priority. Ak zistíš, že si s manželom len z ľútosti tak sa s ním rozveď.Ak zistíš že priateľa vlastne ani nepoznáš, si doňho slepo zaľúbená tak si daj s rozvodom načas a počkaj kým ti vychladne hlava.Prípadne môžeš napísať list manželovi, a zaviesť takú hru, nech ti aj on odpíše. Možno budeš prekvapená, že aj on je nespokojný s týmto stavom. Zaľúbení ludia sú tak trochu egoisticky zahľadení do seba.....
Nech sa rozhodneš akokoľvek, neľutuj to potom. Zahoď to, čo bolo za seba a bojuj buď na jednom alebo na druhom poli.
Ona a on a on ... Ach, tie trojuholníky ...
veľmi pekne napísané - súhlasím 
Afterburner
jeden veeeeľký súhlas 
veľký súhlas a ešte jedno, s manželom ste sa brali po desiatich mesiacoch, veľa ste sa rozprávali atď. Teraz si s tým novým koľko? Nemyslíš, že si ešte stále vo fáze, keď pracuje všetko možné, len nie rozum? Neurob tú istú chybu znovu. Zamilovanosť u človeka trvá približne rok. Rozvedieš sa, prejde rok, prejde zamilovanosť a potom čo?
miselka...nemas to jednoduche.....iba jedno viem isto...ak je niekto s niekym iba z lutosti...neni to spravne...pretoze je to divadlo...ktore sa neda hrat nekonecne...a raz sa mozes zosypat..tak psychicky...si este velmi mlada na to..aby si takto zila...lenze...ty uz to mas o to zlozitejsie..ze mate dieta...a preto sa ti tazko radi...najradsej by som ti povedala riad sa srdcom.....myslim..ze by to chcelo otvorene sa s manzelom porozpravat o vasom manzelstve...o vasich citoch ..otvorene si povedat...co citite..ci ste obaja stastni...spokojni...a ci vam vyhovuje tento sposob zivota...a co dalej..?..mozno ani tvoj manzel neni tak spokojny..ako si myslis...skus navrhnut rozchod...da sa aj priatelsky rozist..dieta to nemusi velmi pocitovat..pokial budete rozumni...a ak ti nevyjde ani ten druhy vstah...tak ani ten muz nebude pre teba ten pravy...zaruku nemas v ziadnom vstahu...potom by som si dala dlhsiu pauzu...mozno aj ty musis zapracovat sama na sebe....mozno sa potrebujes v zivote par krat potknut...aby si sa nasla...
...a na to zalaskovanie si daj pozor...cez tie ruzove okuliare vidis len to..co vidiet chces....laska je niekedy slepa...
nie, nemas ist za hlasom svojho srdca. tvoje srdce momentalne nie je dobry radca, hra sa na tri opicky a hudie si len svoje. to aj sama vies.
to, co mas skusat a v com by si mala mat za 50 rokov pocit, ze ti usiel vlak, je prebudit v sebe spat lasku k manzelovi, zatriast nebom i zemou (lebo toto sa v podstate odhodlavas urobit pre toho druheho, aby si s nim mohla byt), aby ste manzelstvo v sexe dostali tam, kde ste ho mali pred svadbou (ak je to pre teba najdolezitejsia podmienka spokojneho manzelskeho zivota).
ak vidis na ulici dvoch starcekov, ako sa stale drzia za ruky a mas pocit ako je to krasne, ver, ze doma on pozera telku a ona strikuje vnucatam a sem tam prehodia slovo ohladne prave beziaceho programu.
momentalne mas vsetko. clovek ma vzdy tendenciu byt nespokojny (v tom je progres), ale nie vzdy tym spravnym smerom. nasmeruj svoju nespokojnost na opravu manzelstva.
ak nevies nasmerovat manzela k zvadzaniu, zacni ty (a necakaj, ze po prvom raze uz je povedane, ze a teraz cakam,z e na opltaku zase ty nabuduce). uvedom si, ze urcite to nebude take suprove ako s milencom, lebo tam ste teraz v bode, v ktorom si bola s manzelom pred svadbou, takze si zakaz sklamanie a znechutenei, ze "to aj tak nema zmysel" hned po prvom pokuse, ktory ta uplne neuspokoji. a nevzdaj to po prvych troch pokusoch so slovami "urobila som pre to vsetko, to je dokaz, ze to nefunguje". to mozes povedat po stoprvom nezdare. a neskusaj stale tie iste postupy. hladaj, snaz sa, vyuzi fantaziu, ktoru pouzivas (by si z lasky pouzila) pri milencovi. chces predsa spat ten stary dobry zivot, ktoremu chyba uz len tak malo a mas ho na dlani, nie? naco komplikovat vsetkym okolo zivot? co ak ta caka druhy tazky porod a ochladnutie sexu aj v druhom manzelstve, zase sadnes k internetu? on nemusi tolerovat to, co tvoj muz. moze si ta drzat ovela na kratsie, az si poplaces za slobodou a utecenym vlakom.
sadni k pocitacu, vezmi mobil do ruky, zmaz vstku postu a smsky, aby sa to neprevalilo, ked nemusi a zacni premyslat, co si dnes oblecies na prvu lekciu z dvesto predplatenych v kurze "prebudime manzelsky sex".
magik...akceptujem tvoj nazor...ja sem pisem vatsinou len vtedy svoj pohlad..ked som si niecim podobnym presla....tentokrat sa to jedna iba.... byt niekolko rokov .....v mojom pripade ....v dvoch manzelstvach iba z lutosti...a dva krat som to dokazala ukoncit len ked som bola na pokraji zrutenia sa...vernost je pre mna samozrejma...iba tolko na vysvetlenie mojho nazoru..... ...ale ty si si zrejme presla niecim inym.....preto kolko bab tolko nazorov...dve rovnake nie sme..
tyjamy, mrzi ma to, ale citala som iba spoved miselky, tvoj komentar a komentar AB som preskocila (malo casu). takze, ak sa mi podarilo opakovat, co ste uz povedali, resp. to vyznelo nejak ako narazka na teba, nebolo to tak myslene.
Magic, si skutočná čarodejnica? Odpovedala si aj mne, ďakujem.
súhlasím s magic...a myslím si, že ani manželská poradňa by nebola na škodu, aj keď by tam išla sama bez manžela...možno by jej poradili nejaké osvedčené postupy, ako prebudiť tú iskru v manželstve. Tiež si myslím, že by bola škoda zahodiť všetky tie istoty a pozitívne veci, ktoré v manželstve má - čo by mnohé z nás za to dali! Kedysi som čítala rozhovor s jedným psychológom kde hovoril, že vždy ho fascinuje proces, v ktorom sa z tých úžasných a skvelých milencov po čase stávajú rovnako tuctoví a obyčajní manželia, akých mala dotyčná predtým /ak nie horší/
Magic,
Mišelka,
prosím, neuraz sa, pre to čo ti napíšem, myslím to všetko dobre a úprimne - mám manžela, ktorý bol zrejme kedysi v podobnej situácii ako je dnes ten tvoj - tá jeho sa vtedy pustila "za hlasom srdca" (dobre pre mňa - kto ho vie, koho by som si našla, keby sa ten môj nebol "uvoľnil"). Odišla od muža, ktorý ju vedel finančne zabezpečiť, vedel ju odbremeniť do materských povinností, na tie časy sa mali ozaj "nadštandardne" - keď som ten ich príbeh spoznávala, tak som sa len čudovala, prečo odišla - bol to typický príklad na to staré príslovie - bolo koze dobre, išla na ľad tancovať. Prečo odíde baba od chlapa, pri ktorom má všetko okrem trošky "vzrúša"? Dnes, po viac ako 20 rokoch si to viem aspoň predstaviť - aké mala pocity, čo jej tak asi mohlo vadiť, prečo sa začala "obzerať inde" - ten rozdiel medzi ňou a mnou je v tom, že ona zjavne nenašla (možno ani nehľadala) motiváciu zabojovať, zapracovať na vzťahu a ja som to spravila.
Podľa mňa energia, ktorú budeš musieť vraziť do jedného či druhého riešenia je rovnaká - takže prioritu si budeš musieť stanoviť inak ako na báze "čo ma bude stáť viac síl" a určite by to nemalo byť "veštenie z gule" na tému, ktorý z tých vzťahov má do budúcnosti väčšiu šancu urobiť ťa dlhodobo (tzv. do smrti) šťastnou - lebo na to žiadny vzorec, žiadna záruka neexistuje. Tú hnaciu silu, ten impulz musíš hľadať inde - skús sa zamyslieť kde tak asi ...
adus,
pisali sme naraz , suhlasim s tebou
Eva 
Adus
suhlasim s magic.
miselka, pocas citania tvojho prispevku mi stale chodilo na um - bolo koze dobre, isla na lad tancovat.
Laska, zalubenost, sex, to su skvele veci, ale manzelstvo je aj o zodpovednosti, spolahlivosti, vernosti. Tvoj manzel ti toto dava, ty jemu nie. Z mojho pohladu je tvoje spravanie egoisticke, postoj k manzelstvu nezodpovedny.
Ten tvoj internetovy priatel ta pozna rok, uzivate si len "pozitiva", "romantiku", ale toto vsetko je na ukor tvojej rodiny a tvojho syna. Aky by bol realny spolocny zivot, sa neda ani predpokladat.
Odo mna si slova pochopenia ani lutosti neprecitas, teba nie je treba lutovat. Ak si v tazkej situacii, dostala si sa do nej len ty sama.
Eva
Nielen naraz, ale vlastne temer to isté
Mišelka, nezávidím ti. Nech sa rozhodneš tak alebo tak, to rozhodnutie ťa bude dlho strašiť. Hlavne otázka, čo by bolo keby... Ale nemala by si dlho váhať, na dvoch stoličkách sa sedieť nedá. Nakoniec môžeš ublížiť viac ako si mala pôvodne v pláne, a to aj sebe.
Mišelka,
si ešte mladá ale už asi vieš,že v živote sme raz hore,raz dole,však?A to sa tíka všetkého,aj lásky,aj sexu,aj peňazí...úplne všetkého.Neverím,že keď odídeš od manžela,budeš mať s terajším priateľom lepší život.Aj tam jedného dňa všetka tvoja vášeň vyprchá a potom čo,zase budeš hľadať iného?Už ti to dievčatá napísali,ale aj ja sa k tomu názoru prikláňam - manželstvo je o vzájomnej dôvere,priateľstve,úcte a tolerancii,istote - ale aj o sexe a láske samozrejme.A ty to teraz všetko máš,len to nevidíš.
Na každom vzťahu sa musí pracovať stále,keby sme všetky hneď zutekali za prvým chlapom čo sa za nami otočí...koľko rodín by vôbec existovalo?Nehnevaj sa,ale celý tvoj príbeh mi pripomína tie americké limonádové filmy kedy už na začiatku všetci diváci vedia ako skončí.
Vieš ako sa hovorí,že je čas brať a čas dávať?Myslím,že si teraz na ťahu ty,aby si začala vracať svojmu manželovi,čo si doteraz dostala.
Zažila som podobný príbeh ako Adus, bývalá manželka môjho manžela si tiež z dobroty žačala s priateľom, lebo manžel jej nebol až taký dobrý v sexe, kým jej na to neprišiel. Ona si predstavovala ich spoločné spolunažívanie tak, že ona bude mať priateľa, aj on nech si niekoho nájde. S tým nesúhlasil a podal na rozvod. Asi po roku sme sa my dvaja zoznámili a žačali sa stretávať a postupne sme dospeli k tomu, že sa chceme vziať, s čím ona nerátala. Rozišla sa s priateľom a nemohla sa zmieriť/ myslím, že doteraz/ s tým, že ako si vôbec dovolil sa oženiť a byť skutočne šťastný /aspoň dúfam 
/. Nakoniec odišla bývať na koniec republiky, lebo nemohla zniesť to poníženie, ktoré sa jej vrátilo. Môžem potvrdiť, že náš vzťah je pekný aj v sexe si veľmi rozumieme, takže nemala dôvod, ale dobre, že bola nespokojná, lebo ináč by sme my dvaja neboli spolu. Môj manžel sa smeje, keď vidíme jej bývalého priateľa, ja hovorím, že je to dobrý človek 
, lebo ináč by sme my dvaja spolu neboli. Takže ja si myslím, že skutočne by si mala zabojovať o svojho manžela a začať od seba, skončiť ten vzťah a zamerať sa na zlepšenie vzťahu s manželom, lebo to môžeš s živote veľmi, veľmi oľutovať a samozrejme mysli na Vaše dieťa, ktorému určite bude lepšie so svojím otcom, ktorý sa o ňho pekne stará a nie s cudzím ujom. 
Mišelka, včera som omylom prepla na iný kanál, ako som chcela. Muž sedel v reštike a pripravoval si monológ pre manželku. Našiel si druhú, už to ťahá s ňou rok. Je veľmi zaľúbený, miluje ju. A zamyslel sa, prečo miloval svoju ženu, čo ho pri nej držalo, nosila červený kabát, ktorý chcela rok - čo rok vyhodiť, ale nikdy to nespravila, pri varení knedlíkov si spievala vždy tú istú pesničku.. Ešte stále bol odhodlaný na rozchod. Zrazu prišla jeho manželka, sadla si a rozplakala sa. Jeho napadlo, že asi všetko vie, podala mu papier, na ktorom bola jej diagnóza. V tom momente ho rozchod prešiel, napísal milenke, že končí a on sa do svojej manželky zamiloval, silnejšie, ako kedy pred tým. Nemyslím si, že to bolo z ľútosti, vtedy sa mu otvorili oči.
Mišenka, ty teraz prežívaš eufóriu, si šťastná, máš to, čo si nikdy nemala, ale verím tomu, že keď opustíš manžela, po rokoch budeš banovať a keď uvidíš červený kabát, ako muž hore, tak ťa zabolí pri srdci. Ale teba z iného dôvodu..
Denisa
Mišelka mám pocit, že si do manželstva skočila skôr, ako si bola naozaj pripravená. Hlavná úloha manželstva nie je vo vášni a sexe, ale v porozumení, "teple domova" ako Ty píšeš, a dôvere. Tvoj muž Ti evidentne plne dôveruje a Ty jeho dôveru zrádzaš... Dostala si sa do fázy "čo ak existuje ešte niečo lepšie", hľadala si motýliky v brušku a našla si ich u niekoho iného. Lenže ver, že tie motýliky uberú na intenzite, akonáhle prídeš so svojim milencom do reálneho života. Nezabúdaj, že sa už nerozhoduješ len za seba, ale aj za svoje dieťa, a ono má otca v Tvojom manželovi a podľa toho, čo píšeš, sa zhostil svojej úlohy perfektne. Krízu "v posteli" som zažila aj ja, ale neotočila som sa iným smerom, aby som našla čo hľadám, pracovala som na tom s manželom, a netrvalo to týždeň, ani mesiac, a častokrát som sa cítila veľmi "ponížene" (v mojom ponímaní by prevažne muž mal byť zvodcom, a keď už nie, mal by sa hneď "chytiť"), ale nakoniec sme to spolu zvládli, prebudila som v ňom vášeň a zažívame nielen sex, ale aj milovanie. A ver mi, že chutí oveľa lepšie bez výčitiek, že podvádzam... Skús všetku svoju energiu sústrediť na manželstvo, a neplytvaj ňou v mileneckých vzťahoch, pretože tie nie sú o realite a nepodržia Ťa, keď bude najhoršie. A Tvoj syn? Buď pre neho vzorom, neuč ho, že najlepšia cesta z problému je útek, pretože už teraz mu dávaš základy do života, aj keď si ich vedome pamätať nebude, v podvedomí ostávajú...
Držím Ti palce, aby si našla, čo hľadáš tam, kde to máš nájsť. Doma...
Magic ..
Mala som možnosť sledovať jeden takýto podobný príbeh. Pekná, šikovná žena s usporiadanou rodinou, finančne zabezpečená, šikovné dieťa a manžel dobrák. A pocit, že od života môže dostať viac, to čo má, je málo.. Stretla muža, očaril ju, zaľúbenie a presvedčenie, že to je ten pravý, ktorý jej dá presne to, čo jej v živote chýba. Taký bežný scenár. Váhanie, rozhodovanie.. Bola u mňa na návšteve, rozžiarené oči, rozochvený hlas: "tento muž je úplne iný.."
Len som jej prikývla, áno určite je iný, každý človek je jedinečný. Urazila sa, že ja to nechápem. Ale chápem, len sa na to pozerám triezvym pohľadom. Zaľúbiť sa môže každý. To je fakt. Len jednu vec som jej poradila, nech nekoná s horúcou hlavou. Ale konala. Neskončilo to dobre. Odišla za hlasom svojho srdca a za krajšou budúcnosťou, ktorá teraz nie je taká krásna ako si vysnívala.
Totiž mať rodinné zázemie, ktoré si dvaja ľudia budovali roky, je úžasné. Nový vzťah je nový začiatok, aj to najšialenejšie zaľúbenie časom vychladne. Všetko treba začať úplne odznova, treba si zvykať na nového človeka po svojom boku, jeho reakcie, správanie a postoje v úplne bežných a normálnych životných situáciách. Toto sa nedá odhadnúť v čase mileneckého vzťahu.
Mišelka, si ešte veľmi mladá a možno ešte nevieš celkom dobre oceniť tú istotu, ktorú doma máš. Určite by som nemenila to čo máš teraz, za niečo s pochybným výsledkom. Ja len toľko.
Ahoj Miselka, ja si myslim ze sex je pre manzelsky zivot velmi dolezity.ale sam o sebe fungovat nebude.musi byt medzi vami laska, priatelstvo, dovera atd. nieco asi este dalsie je u vas narusene a z toho vyplyva nechut na sex.taktiez vela partnerov ma nevhodnych sexualnych partnerov, to znamena ze jeden to vyzaduje viac ako ten druhy a z toho su zase dalsie komplikacie.manzlestvo nie je len o sexe, ale sex v manzelstve je ako ziva voda pre vztah a cim dlhsie sa proste nic nedeje, tam to proste nemoze nikdy fungovat.ale co sa tyka tvojho noveho objektu lasky - ako vies ze nedopadnes rovnako? no ja na tovjom mieste by som sa snazila okorenit si svoj vztah s manzelom predtym ako zacnem rucat mosty.mozno mate viac spolocneho nez si momentalne myslis, mozno aj on ma strach mozno je nesmely mozno sa vytratilo caro medzi vami,skus to zachranit predtym nez skusis nieco nove.za pokus to aspon soji nie?
novacka
Miška to bola telenovela nemohla som sa dočkať konca
ale poznáš porekadlo keď je koze dobre ide na ľad tancovať.Ťažko Ti je radiť aj tak si spravíš po svojom
ale takého muža by ti nie jedna závidela.Ja osobne by som si manželstvo z takým ako je tvoj neničila a takú peknú bokovku budeš mať načo spomínať a doma to ľahšie
prekonáš. Ja som rozvedená tak na takéto veci mám iní pohľad. Sex nie je všetko veď máš bokovku.Ale manžela ktorí Ti dopraje a ťa pochopí to tak ľahko nenájdeš.Dvakrát meraj a ráz strihaj.Pekný deň. (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)
Tak vás zdravím :)
Ďakujem za všetky odpovede, v podstate v každej je niečo pravdy.
Viem, že mám teraz ružové okuliare, čo sa týka tohto nového vzťahu, ale práve že sa snažím ich krotiť, snažím sa pozerať na to aj rozumom a vidím pár vecí, ktoré by v tomto vzťahu neboli tak jednoduché, ako ich mám teraz v manželstve ... Ja si to práve uvedomujem, a ani to neviem, či je dobre, alebo zle, možno je to aj dobre, pretože by som musela v ňom stáť viac na vlastných nohách ako v tomto manželstve, tu som doslova rozmaznávaná, nič nemusím robiť, o nič sa starať, zdá sa mi, že som zlenivela ... A to nie je môj štýl, ja som akčná osôbka, potrebujem niečo robiť, cítim sa strašne nevyužitá a taká zaspatá, zadupaná alebo ako to povedať. Jednoducho manžel sa stará, ale až moc, aj keď o tom asi ani nevie, ale pripadám si akoby zbytočná (okrem toho teda, že robím "pestúnku", aj keď to je hlúpo povedané, lebo je to moje dieťa a milujem ho :)), ale pred manželstvom som sa o seba starala 3 roky sama (odišla som z domu v 17-tich), a vadí mi tá závislosť na manželovi, ale keď mu poviem, že chcem ísť aspoň niekam na brigádu, len pre ten pocit, že niečo robím, a že viem zarobiť nejaké peniaze, tak mi povie "a načo, len ty buď pekne doma". A vôbec nepočúva, čo mu hovorím, prečo tam chcem ísť! On ma totiž nepočúva nikdy ... A áno, skúšala som sa s ním o tom baviť, bez výsledku. On si totiž nejaké problémy v domácnosti akoby nepripúšťal, zatvára pred tým oči.
Raz som dokonca od neho aj s malým odišla k mame, chcela som, aby sme boli každý sám a mali priestor uvažovať o tom, kde je chyba a čo sa s tým dá robiť, nemyslím len sex, ale to celkové odcudzenie. Myslíte, že o tom uvažoval? Každý deň prišiel k mojej mame (za malým) a tváril sa akoby sa nič nedialo, po týždni keď mal voľno si zobral malého domov, a ja som sa pohádala s mamou a vrátila som sa tiež, aj keď priznám že nerada. A on to zaklincoval tým, že "Tak už si dúfam doTRUCOVALA". A pritom som mu povedala, prečo som odišla. Že chcem, aby sme boli chvíľku každý sám a rozmýšľali o našom vzťahu. Ale nezmenilo sa nič. A uvaril mi večeru.
A toto je tá vec, že si myslím, že v tom novom vzťahu by som sa musela viac "obracať" :), nie že len finančne, ale aj celkovo, o viac vecí sa starať sama, a to ja mám práve rada Aj keď po čase by mi možno práve to vadilo! Pretože si netrúfam odhadnúť, v akej by to bolo miere ...
Ale je viac ako možné, že ako človeka by ma to niekam posunulo ... Len neviem, za akú cenu.
A teraz k tomu bodu "oživiť manželský sex".
Poprvé - nie, mojou prioritou v manželstve nie je sex, keby bol, tak by som už odišla dávno, nie? Bola som bez "toho" v manželstve 2 a pol roka a prvý raz som muža podviedla až po tej dobe, teda po 2 a pol roku. Čiže medzi 21. a 23. rokom svojho života som nemala sex ŽIADNY, to asi na tak mladú babenku, ktorá je práve v období, že by si to mala vychutnávať, dosť, nie? A to verte, že "to" mám rada, a moc ... 
A v mene manželstva som bola bez toho, aj keď príležitosti boli. Ale to sa predsa nedá stále .
A oživiť ... Áno, o by bolo riešenie, keby sme sa vedeli dostať do takého bodu, že by nám to aj v tomto fungovalo, tak by to bolo naozaj fajn.
Problém je v tom, že ja už manžela v tomto smere naozaj nechcem. Nepriťahuje ma, nevzrušuje ma ako chlap. Niekedy sa pokúšam to prekonať, keď leží na posteli a len tak pozerá na telku, tak si k nemu ľahnem, objímem ho, aj on mňa, ale po pár minútach sa začnem cítiť doslova NEPRÍJEMNE a radšej idem niečo robiť ... A keď sa mu niekedy podarí sa ma dotknúť na nejakom intímnejšom mieste (napr. prsia), tak mi je to doslova protivné, dám mu ruku preč zahrabem sa pod paplón ... Takže o nejakom zvádzaní z mojej strany nemôže byť ani reč . Jednoducho som si k nemu nechtiac vypestovala nejaký odpor, je to isto aj mnou, aj tou "abstinenciou", ale v neposlednom rade aj tým, akým spôsbom to niekedy na mňa "skúšal". (Príklad : raz sme ležali na gauči a už-už to vyzeralo, že k niečomu dôjde, v tom začal malý plakať, a môj milý muž zahlásil : "Nieee, ja chcem tr.....ť". No a to bol definitívny koniec nášho sexuálneho života, až doteraz. Vtedy som normálne fyzicky cítila, že už to nechcem ani skúšať. Zvládnem od neho maximálne pusu, aj to len takú letmú, ak sa snaží o niečo viac, tak mi je to naozaj nepríjemné a mám chuť utiecť.
Myslíte si, že aj s týmto sa dá niečo robiť? Že sa dá ti pocity si nejako "zakázať"? Že mu mám skúsiť teda "podržať" a potom sa ísť možno aj vyvracať a dúfať, že to časom prejde a bude to lepšie?? Alebo že by pomohla nejaká poradňa teda? Ja vážne neviem, pretože som si istá, že určite len tak dnes alebo zajtra večer so svojim manželom sex NIE SOM SCHOPNÁ mať.
A okrem toho, už by tam bol asi (určite) pocit, že podvádzam priateľa, aj keď to znie ako postavené na hlavu ... Zvláštne, že po milovaní s priateľom som NIKDY výčitky nemala. Ja jednoducho jeho vnímam ako partnera, a manžela ako niekoho s kým žijem, zdieľam domácnosť, starám sa o dieťa, ale nie ako partnera. A ani to k nemu necítim .
Ešte stále som ochotná skúsiť na manželstve zapracovať, ale ak skutočne s tým nedokážem nič urobiť, tak v takomto stave žiť nechcem ... Hmm
Tá poradňa bude asi jediná možnosť, aj keby som tam šla sama ... Alebo psychológ? Ale asi si to ešte jednu šancu zaslúži, len to bude rozhodnutie definitívne na teraz, lebo môj priateľ už ma moje rozhodnutie čaká dosť dlho, stále je trpezlivý, ale aj jeho to určite časom prejde, o to viac keď zistí, že sa snažím zachrániť si manželstvo. A to vlastne po ňom ani nebudem môcť chcieť, aby ďalej čakal, ako sa to vyvinie. To by bolo odomňa poriadne nefér. Možno v očiach niektorých vyzerám ako nemravná večne nespokojná rozmaznaná malá žaba, čo nevie, čo so sebou, ale nie som "chrapúň", a aj keď som sa do tohto dostala naozaj sama (alebo spolu z manželom, tým, že sme to neriešili už dávno), ale verte, že ani mňa takýto stav nebaví.
A vraj ako americké limonádové filmy? .. No, toto je čistá realita - bohužel-bohudík
myslím,že už žiadnu radu nepotrebuješ,odpovedala si si aj sama...
mozno aj manzel je tak isto na 100% presvedceny o jej vernosti...ako ona pise o nom.....a tiez ma bokovku... ..mozno to vie tiez tak dobre zahrat...to vas nenapadlo..?..
....zivotne pribehy sa niekedy prekvapivo zamotaju...a kde je skutocna pravda..?...to vedia len oni dvaja...
Ja som ale naozaj presvedčená o jeho vernosti, viem prečo :) .. Či on o mojej, to je ťažšie povedať, niekedy má narážky, v rámci humoru, ale reálne to nerieši, nepýta sa, nečíta mi SMS-ky, aj keď vie, že mi chodia ... Nie je aj toto zvláštne? Že nechce vedieť pravdu? Je mu to jedno???
Ale poviem ti teraz úprimne, keby som zistila, že má bokovku, tak by ma to určite urazilo, či zabolelo to neviem, ale viem, že by som bola RADA. Bolo by to oslobodzujúce, pretože by som sa už nemusela báť, že mu ublížim a že len ja budem tá zlá. A mohli by sme si život riešiť každý po svojom ...
Lenže to sa nestane, on na to nemá povahu, a príliš si na to váži rodinu. Ja si ju vážim tiež, ale nie za cenu, že má niekto (všetci) pri tom svojim spôsobom trpieť. Vtedy asi treba hľadať iné riešenia.
Ja by som sa s mojim manželom najradšej rozišla v dobrom, aby sme ostali kamaráti, nechcela by som ho stratiť úplne, mám ho rada, a dosť, ale nie tým spôsobom, ako má mať žena rada muža.
Ale to s ním asi nebude jednoduché, ak to bude vôbec možné ... Poznám ho
toto som pisala skor..nez som si ta precitala....trvam na tom..co som uz hore napisala v tom prvom prispevku....myslim..ze je cas..posunut sa dalej a postavit sa na vlastne nohy...byt sebestacna....ale aj tak si myslim..ze mal bokovku...zelam ti dobre rozhodnutie..
A ak by mali obaja bokovky a vedeli by to oba tak dobre hrať. Len dokedy viem čo je nenávisť tiež som to cítila k mužovi len čo sa chytil kľučky a otvoril dvere už som mala po nálade už som sa pratala ku kamarátkam.Lenže ja som nebola tak dobre zabezpečená. Môj pil.Skús takto rok dva tri ak by sa dalo a príde čas že pribudnú ti aj roky a zistíš že robiť si čo chcem a mať prachy není tiež na zahodenie.Určite mňa viaceré odsúdite ale aj takáto je realita dnešného života. (brokenheart) (brokenheart)
s tou poradnou ,resp. psychologom je dobry napad, urcite by ti pomohol sa "preprogramovat" aspon v tom pocite zhnusenia zo sexu s manzelom. tak neskusaj hned zvadzanie (zdalo sa mi, ze o sex s nim zaujem mas, len on nie - teraz to vyzera zase inak). Btw. povedala si mu v tej chvili, ze vies, ze to malo byt vtipne, ale tebe sa to nepacilo a uplne to v tebe zabilo vsetko vzrusenie (ked vam maly zaplakal pocas predohry)?
mohol by ti poradit aj ako manzela presvedcit, aby ti dovolil realizovat sa, kedze ta manzel chce nasilu chovat v zlatej klietke (zda sa).
Skus ho presvedcit, ze chces chodit na nejaky kurz jazyka. Ak to odsuhlasi, neskor si priber kurz trebars uctovnictva alebo niecoho ineho, trochu smerom k praci. Neskor ho mozno takto postupne presvedcis, aby si sla pracovat a realizovat sa.
Len to ocividne chce mooooc trpezlivosti a nerozculovat sa, ze niekedy budes musiet urobit krok spat.
A tie smsky a postu fakt zmaz. aj keby ti boli velmi mile. ak chces nieco riesit a rozhodovat sa, nenechvaj pod sebou podpileny konar. mozes sa utrhnut zrovna v najnevhodnejsej chvili. (hypoteticky: zadari sa pokus o sex v ramci napravy maznelstva, zrovna otehotnies a zrovna na druhy den odhali muz tvoju dlhotrvajucu neveru. nez si uvedomis, ze ti to meska nie pre stres z rozvodu, budes musiet milenca upovedomit, ze si berie zenu nie s jednym cudzim dietatom, ale s druhym cudzim pod srdcom. bude este aj na to ochotny? alebo si vezmes na na seba este aj rozhodovanie, ci potrat alebo nie? alebo...?)
Velakrat si uz zelame, aby to konecne osud rozhodol za nas, ked nevieme kam z konopi. ale pritom mame vsetci vzdy taku tajnu predstavu, ze ako by to mal vlastne rozhodnut (podla nasich tajnych snov, samozrejme, ako inak ), ibaze ta sa prave takto malokedy podari. skor naopak. Tak bud opatrna a rozumna. (a este - never, ze uz sa ti dari rozumom skladat ruzove okuliare a vidiet realne problemy. tusis ich, no este nevnimas naozajstne. tiez som si to myslela. dokonca hovorila to, co ty. az ked ich az casom naozaj zlozis, vtedy pochopis, ze to bol sebaklam - vlastna skusenost zalaskovanej baby.)
Máš pravdu, vo všetkom, ďakujem za rady :)
Každá kríza sa dá zažehnať a snaha sa môže oplatiť...ak Ťa manžel nebije, netýra(fyzicky, psychicky...),nemá milenku, tak si myslím, žeby si zaslúžil, aby si sa posnažila-aby ste obaja zabojovali... pokiaľ...ale v prvom rade si musíš byť TY ISTÁ, ŽE CHCEŠ TEN VZŤAH(s manželom)ZACHRÁNIŤ...nuda, nenaplnené očakávania, odcudzenie a stereotip sa v konečnom dôsledku dostanú skôr, či neskôr do každého vzťahu...ale myslím si, že len kôly tomuto sa neoplatí vzťah len tak bez boja vzdať a zahodiť to pekné, čo si s manželom zažila...často stačí rozhovor, alebo tedy, viac krát rozhovor... pokiaľ sa vzdávame hneď na začiatku a pri prvej kríze, tak by sme nemuseli neskôr dostať druhú šancu my...ale to sú len moje pocity-ja verím, žeby som pre záchranu svojho vzťahu urobila maximum -ale to som ja...čo spravíš Ty, tak to musíš vedieť sama...každopádne Ti želám správne rozhodnutie
Mišelka,
mala by si hrať férovú hru - kvôli sebe samej.
Jedna vec je problémové obdobie v manželstve a druhá vec je nevera.
Riešiť by sa to malo asi takto: dám si čas a rozhodnem sa, či som schopná to ešte skúsiť s manželom alebo nie. A až keď zistím že NIE, tak mu to férovo oznámim a až POTOM (rozumej po rozchode) si vyhľadávam inú známosť.
Ako sa budeš cítiť, keď mu jedného dňa oznámiš, že ho už dlhšie podvádzaš? Myslíš, že mu to bude jedno?
Hm, a ešte jedna vec. Skús si samu seba predstaviť v jednej tichej, chladnej nemocničnej izbe. Veľmi sa bojíš, čaká Ťa niečo veľmi, veeľmi nepríjemné.
Kto Ťa psychicky podrží, bude s Tebou? Kto pochopí Tvoj strach, kto sa o Teba pobije?
Komu by si za to stála?
Úprimne, držím Ti palce, podobný príbeh zažívam vo svojej blízkosti...
Mila Miselka,
raz som citala uputavku na film, ktora hovorila "Ked budete mat moznost splnit si svoj tajny sen alebo zit monotonny zivot,ktory zijete teraz pre ktoru variantu sa rozhodnete? A keby ste sa rozhodli nasledovat svoju fantaziu a vybrat si svoj sen, prinieslo by Vam to po case uspokojenie, po akom tuzite?"
Presne toto sa mi vynorilo, ked som si citala tvoj pribeh.
Ja by som ti navrhla alternativne riesenie:
1. rozist sa s priatelom
2. rozviest sa s manzelom
3.skusit nejaky cas zivot osamote, aby si si vyjasnila, co chces (ak ta priatel naozaj miluje, vycka, kym si vyriesis situaciu)
4. najst si noveho partnera
Ak je tvoje manzelstvo v stave rozpadu, spravna vec je rozviest sa a kvoli dietatu zostat kamarati.
A nech akokolvek uvazujem nad tvojim priatelom, stale mi udiera do oci jeho nepragmatickost, zacat si vztah s vydatou zenou (kde sa daju predpokladat problemy, komplikacie a miziva sanca na uspech bez ublizenia inym zucastnenym osobam), takze by som velmi zvazila, ci by som sa chcela viazat s takymto clovekom.
Drzim palce
súhlas, chlapi väčšinou idu cestou najmenšieho odporu. Neradi si komplikujú život.
Mišelka, hovoríš, že manžel si ťa nevšíma, nezaújma sa o to čo hovoríš, si mu v podstate ako človek ľahostajná, vedz, že ja keby som sa milovala/sexovala s mojim manželom "raz" za dva roky bola by som pre neho menej ako kus nábytku. Nebol by so mnou. Ja sa čudujem, že ešte neodišiel. Tvrdíš, že máš rada milovanie, ale pritom Ti vlastný manžel, ktorého si si sama vybrala a vyvolila, nevonia a je Ti odpudivý, tak si protirečíš. Keby každá vydatá žena mala takto riešiť svoje chúťky, tak by sa žiadna nemilovala so svojim manželom viac ako dva roky, ale by snívala a lovila rôznych atraktívnejších /neokukaných/ chlapov. Áno, máte krízu, problém, ale tie treba riešiť a nie utekať za niečim lákavejším. To by si utekala celý život. Ver mi, že žiaden chlap nie je ideálny a vždy sa najde niečo, čo by Ti určite prekážalo, vadilo. Si dospelá, tak skús byť aj zodpovedná. Teraz konáš pod tlakom zalúbenosti, ale mala by si rovnaké zmýšlanie, keby tu ten nový objekt vôbec nebol? Alebo Ti to len parádne nahralo do kariet.
Nie som veľmi staršia od teba, aby som Ťa mohla poučovať, alebo rozprávať svoje príbehy, ale v tomto by som mala jasno. Koľké ženy len tajne snívajú o živote aký máš ty. V podstate máš všetko okrem vášne, vzrušenia a príťažlivosti. To je však niečo čo treba zobudiť, verím že to neumrelo. Aj keď trošku nasilu, ale určite by si mala manžela obšťastňovať. Ak sa ti tak velmi protiví, skús po tme. Alebo mu kúp voňavku, ktorá sa Ti páči a len zatvor oči. Určite sa ti to oplatí. Ty si tá, ktorá môže dať veci doporiadku, stojí to len trochu úsilia a sebazaprenia. / uvidíš, že nie nadlho/ Ak si normálna zdravá žena, tak neverím, že by to bolo pre teba až také strašné. Láska príde, len treba chcieť a snažiť sa. Nečakaj, že Ti niečo padne len tak do lona. Želám Ti, aby si v živote nemusela riešiť nič vážnejšie, ako sú tieto problémy z nudy.
zuzana...tak podobne som sa k tomuto aj ja vyjadrila...ak uz je nieco mrtve...nepomoze ziadne zvadzanie...ked jej je uz aj jeho dotyk neprijemny...to je jednoducho koniec..!...jedneho sa obavam...on neni podla mna tak tupy..ze by nevedel o jej bokovke...myslim..ze len vyckava..co bude dalej...moze jej to poriadne spocitat..ked sa s nim bude chciet rozist...on ju ma za mladu zabku..takemu chlapovi zahybat..je velmi odvazne a nebezpecne...ticha voda..brehy myje...myslim..ze ho ona trocha podcenuje...on jej dava..ale aj nieco chce......mnohe dievcata zo zlatych klietok na to doplatili....
..k tomuto co sa vyjadrujem tu... som prisla po precitani si este dalsich jej prispevkov..
uplny suhlas tyjamy.
ja som tiez za principialne riesenie situacie. A tiez som sa zamyslela nad tym "prehliadanim" situacie zo strany manzela.A tiez by som si nebola uplne ista jeho vernostou, jedine, ak by mal nejake organicke problemy alebo ochorenie.
Hráš veľmi nebezpečnú hru. Ja ako matka by som sa snažila za každú cenu zachrániť manželstvo (pokiaľ nie je ozajstný dôvod na rozchod). Si ešte príliš mladá a nevieš čo chceš. Ale jedno viem isto, nikdy nerob radikálne rozhodnutia pokiaľ si si neni na 100% istá, že to tak chceš. Nie je všetko zlato čo sa bliští. Ak chceš byť v živote šťastná začni od seba. Nemysli si, že to druhé musí byť lepšie. Teraz ma napadol úryvok z malého princa. Jeho ružička, o ktorú sa staral mu povedala, že je jediná a najkrajšia - na jeho planéte bola naozaj jediná. On neskôr uvidel na Zemi celý sad ruží a na prvý pohľad sa mu zdali byť také isté, ba i krajšie. Bol na ňu veľmi nahnevaný, že ho oklamala. Múdra líška mu však poradila, aby sa prešiel k ružiam ešte raz a poriane sa na ne pozrel. Malý princ ju poslúchol a zistil, ako sa mýlil. Všetky tie na prvý pohľad krásne ruže boli cudzie a on zatúžil po tej svojej, jedinej a najkrajšej.
Skús o tom popremýšľať a "pozri" sa opäť na svojho manžela. Stále to bude ten odpudivý chlap?
Mišenka,
súhlasím s fidorkou s tým, že radu nepotrebuješ, lebo si si sama už dala odpoveď vyššie. Čo sa týka popisu tvojej situácie, som riešením naklonená zuzane a tyjamy. Mne tam chýba niečo iné ale ako len sex-mne tam chýba nejaká akceptácia zo strany manžela teba ako samostatnej osobnosti. Ak sa aj prípadne rozhodneš "ostať doma", daj pozor na prílišné rozmaznávanie a robenie vecí za teba. Doteraz ti vyhovovalo síce, že on sa stará a ty sa "hrajkáš", ale z dlhodobého hľadiska ťa takto bude mať v hrsti a tvoja sloboda je len "akože". Môže to byť kameňom úrazu do budúcna, keď ti môže vyhadzovať na oči, že si nič... Mne to pripadá tak, že ťa berie trochu-ale asi aj tvojim pričinením-ako také veľké dieťa, ktoré sa vyhrá a príde domov, lebo-on to tak chce... Presne ako píše Zuzana-pre mňa by podstatnejšie ako abstińencia sexu bola abstinencia citu, nezáujem a prehliadanie situácie z jeho strany v štýle-nech ona kope nožičkami, mne je to jedno, aj tak bude ako chcem ja...
Možno ten tvoj ťa očaril práve preto, že ti dal pocit, že si jeho rovnocenná partnerka, nie dieťa, neviem..
Takže znova, ďakujem za ďalšie názory :)
Alexa - s tebou súhlasím, keď sa zamyslím, vyzerá to tak, že je niečo na tom, čo píšeš ("ona kope nožičkami ..."). A s tým že ma berie ako dieťa tak isto. Niekedy si pri ňom pripadám ako "soplanda", a inokedy ako starena. Nikdy nie ako "normálna žena"
Tina - nemyslím si, že ten druhý vzťah bude určite lepší, to teraz nikto nemôže vedieť, možno ani to by neklaplo a musela by som hľadať ďalej, len mi nevyhovuje to, čo je teraz, a nie preto, že by som nevedela od rozkoše čo so sebou, ale jednoducho mi to manželstvo v takom stave ako je teraz nevyhovuje, necítim sa v ňom dobre, riešiť som to skúšala, ale to nejde keď nie je snaha aspoň POCHOPIŤ problém z obidvoch strán. Napríklad aj dnes mi manžel urobil niečo, na čo ho už 2 roky upozorňujem, že mi je to nepríjemné, a keď som ho zahriakla, lebo už na to naozaj nemám nervy, tak začal robiť ublíženého a na mňa psie oči, a už som mala po nálade, nemám vôbec chuť sa na ten jeho výraz pozerať, mám chuť niekam utiecť.
Zuzana - tie 4 body, ktoré si rozpísala, to sa aj mne zdá ako ideálne a rozumné riešenie, jediný problém je v tom, že si ho nemôžem dovoliť, lebo mám dieťa ešte malé a neviem si predstaviť, že by som sama zarábala na bývanie, na škôlku, na neho, aj na seba ... Od manžela by som sa veľkých alimentov nedočkala, on totiž robí na dohodu, oficiálne zarába menej ako v skutočnosti (prémie atď.) a nepravidelne, a s mojim profesným životopisom nemôžem očakávať, že by som zohnala nejakú lukratívnu prácu ... A to nie je vypočítavosť, ale realita.
A ver, že aj môj priateľ mal zo začiatku veľký problém s tým, že som vydatá, nemysli si, že do toho len tak skočil, a nebral ohľad na nič ... Predtým nikdy nemal vzťah s vydatou ženou. Len sa to jednoducho stalo a potom už je ťažké sa tomu brániť ...
A u môjho manžela v ochorení alebo organickom probléme určite problém nie je Všetko mu funguje ako má :), len on jednoducho v mene zachovania rodiny je ochotný žiť bez sexu, ja nie, cítim sa príliš mladá na to, aby som v tomto smere už mala "finish". Dva a pol roka stačilo.
Jasom - nie, ani po tme, ani s voňavkou (tam problém tiež nie je), jednoducho si to momentálne neviem predstaviť NIJAKO. Nehovorím, že už som rozhodnutá, že s tým nebudem nič robiť, to by som sa nevypisovala v diskusii ... Ale toto cesta nie je, to viem :)
Katika - POTOM po rozchode vyhľadávať známosť JE určite dobré riešenie, ale pre mňa je už trochu na to neskoro, keď už ju mám
Ale ešte raz vám ďakujem za záujem a za váš čas, sledujem to a rozmýšľam, dúfam, že mi to aspoň trochu pomôže, nasmeruje ma k správnemu rozhodnutiu 
Mila Miselka,
snazim sa ta pochopit, tvoje zmyslanie a motivaciu. Vyzeras(aspon podla vyjadrovania) na dost inteligentnu osobu, ktora sa ocitla v neprijemnej a velmi komplikovanej situacii. No nech sa na to pozeram z akehokolvek uhlu, nebolestne riesenie nevidim.Zjavne si uvedomujes rizika a mozne nasledky. Si v najkrajsom veku a mladost..hmmm... tiez som mala 23..no a ako dozrievam(31)tak sa na mnohe veci pozeram inak..lenze to su skusenosti nabrate vekom a odzite na vlastnej kozi.
No, momentalne je vas vztah s manzelom ako hrniec s velmi horucou kasou. Bud pripravena, ze to raz moze zacat prskat (aj bez vonkajsych vplyvov), lebo ste spolu este kratko, plynutim casu sa budu problemy a napatie medzi vami iba stupnovat..
Ja súhlasím s Magic
Suhlasim s mamkami, ze najproblematickejsie je asi to, ze aj ked vs vekovy rozdiel nie je az taky velky, ale sposobuje rolu otec-dieta. On je za vsetko zodpovedny a ty si v pasci sice krasnej zlatej klietky, ale v pasci "akoze" slobody.
A nicnerobenie, alebo skor nemat moznost sa realizovat je psychicky znicujuca. Nicnerobenie ako vlastna volba pri moznosti sebarealizacie je zase ako balzam, aspon pre vacsinu ludi.
Na tvojom mieste by som sa najprv sustredila na seba samu. Teda ani nie na manzela, ani nie na priatela, ale na seba. Skusila by som jednak nejaky kurz, mozno tanec, mozno jazyk, kadeco, ale proste nieco co robis ty sama. Potom zrazu zistis ze si schopna osoba.
Lebo rozviest sa a zacat zit je prilis vela, treba ist na to postupne. A ked sa postupne budes osamostatnovat, tak zrazu zistis, ze sa ti vo vztahu manzelskom dobre dycha, citis volnost a radost. Aj to je moznost.
Moja rada: zacni riesit seba !!!!
p.s. to iste som riesila vo svojom zivote, jedine nedoslo k nevere, ale mala som aj problemy s dychanim.....psychicky pocit ze nevolne dycham
ahoj mišelka,určite nemáš lahku situáciu ale do rozvodu by som sa ešte nehrnula.každá babenka mala kus pravdy v tom čo ti napísala a vraveli to zo skuseností.aj ja trochu pochybujem o vernosti tvojho manžela,kedže mu nieje nič podozrivé alebo mu to nevadí...vela žien už v živote vyslovilo vetu: nikdy by som si to o nom nemyslela...a predsa.možno nieje až taký dobrý a chápavý ked ti nedovolí realizovať sa,vlastne nemáš slobodu,si hračka v jeho rukách aj ked sa nemôže hrať uplne tak ako by chcel,do tejto situácie ťa priviedol aj on,a rečami typu:chcem trtkať tiež nehovoria o vrucnej láske k tebe.takisto keby ťa miloval,chcel by riešiť vašu situáciu,videl by že niesi šťastná a prisutpil by na to ísť k odborníkovi po radu.čo keby si skusila povedať mu že takto to už dalej nepôjde,povedať mu všetko čo máš na srdci okrem-tvojej nevery!a odísť aj s malým napr.k rodičom,dajte si riadnu pauzu,a nielen vy dvaja ale aj ty s priatelom.viem že sa bojíš že ho stratíš ale ak mu vysvetlíš že potrebuješ čas sama na seba,mal by to pochopiť pokial mu na tebe záleží.musíš byť nejaký čas sama,usporiadať si myšlienky,zistiť či ti manžel ani po pár mesiacoch nebude chýbať.k manželovi by som sa určite nevrátila hned po prvej nezhode s matkou,nech aj on skusi byť sám.ale možno občas by som len tak "náhodou" v tej pauze prišla domov-tam kde teraz bývate,akože si si niečo zabudla vziať alebo tak,a ktovie či ťa tam niečo neprekvapí,či už milo alebo nemilo.samozrejme že ak bude malý chcieť,nechaj nech sa s tatkom stretáva ale bez teba.sex nieje najdôležitejší ale je dôležitý a si príliš mladá na to aby si si ho nemohla užívať bez výčitiek a bez odporu. a keby ste ostali s priatelom spolu,určite by som sa nehnala do dalšej svadby a druhého dieťatka aspon 3roky.my ženy/a nielen my/,niekedy chceme to čo nemáme a to čo máme si vážime až ked to už nieje...ja by som napr.potrebovala viac pomoci od manžela,aby som chvílu bola ako ty že sa nemusím o nič starať a strachovať sa ako zaplatím dalšie účty...ale človek sa časom všetkého nasýti,preto je asi dobrý taký zlatý stred.a ešte niečo,skuste si spolu pozrieť fotografie alebo videá z čias ked ste spolu chodili,ked ste sa brali,spomienky by mohli navnadiť na niečo príjemné.baby tu vraveli že v manželstve su dôležité iné veci,s tým suhlasím ale ostať v manželstve kde nebudeš šťastná ani po mnohých pokusoch,to je nezmysel,radšej si chodte každý svojou cestou.no bolo by fajn keby si mala oporu v niekom blízkom,v sestre či bratovi,alebo v matke,či dobrej kamarátke-dufam tie máš povolené.nieje dobré byť v tom sama.a ešte niečo,ktovie ako by manžel reagoval keby si sa fakt začala buriť tejto situácii a robila si po svojom,či by aj potom bol z neho taký kludas...lebo zatial si asi len ticho posluchala.ak sa mýlim,tak prepáč,velmi ti držím palce a daj nám vedieť ako to pokračuje.
:)
Všetky ste strašne zlaté, vidím, že sa naozaj snažíte pomôcť, to sa často nevidí, preto o vašich radách naozaj rozmýšľam, a na každej je kúsok pravdy ...
Kachita - presne tak! Nemožnosť sa realizovať JE psychicky zničujúca, aj keď tí, ktorí to nezažili, by si mohli myslieť, ako sa dobre mám, keď nič nemusím ... Ale mňa to už štve, že nič NEMUSÍM .... A ten pocit že nedýcham voľne, to je trefa do čierneho ...
Tánička - veľmi pekne si to napísala, čítaš mi myšlienky ... Súhlasím so všetkým, aj s tým, že by som mala možno byť dlhší čas bez obidvoch, aby som videla, ako sa kto z nich k tomu postaví a ako sa bude správať, čo bude robiť, aby situáciu zachránil ... Akurát že s tou maminou to naozaj nie je jednoduché, aj keď je super, ale keď som u nej bývala týždeň, začalo sa mi vracať všetko to, prečo som od nej už v 17-tich odišla, holt ... Skúsim pohľadať iné riešenie, aj keď o tom budem musieť asi veľa rozmýšľať, ako to urobiť, a čas sa mi kráti ... V tom zmysle, že toto zrejme nie je stav, ktorý sa dá dlhodobo udržať ...
Určite budem dávať priebežne vedieť, ako sa to všetko vyvíja
Tanicka suhlasim s Tebou.
vieš mišelka, ja nerozumiem jednému - prečo vlastne sa tak manželovi prispôsobuješ? Prečo si jednoducho nerobíš po svojom? Keď chceš pracovať, alebo sa realizovať nejakým spôsobom, tak to proste urob, či už s tým manžel súhlasí, alebo nie...však on si zvykne Aj tak tomu nerozumiem, keď si nemusíš pýtať povolenie, keď chceš niekam ísť /dokonca na pár dní/, prečo je pre Teba taký problém sama niečo zariadiť, či vybaviť...ja by som videla základ Vašich problémov v dvoch veciach: 1. keď si sa vydávala, bola si dosť mladá a zrejme nepripravená na manželstvo, aj ste sa dosť krátko poznali
2. vekový rozdiel, mám pocit, akoby ťa manžel bral tak trochu ako decko - podľa toho príkladu, keď si odišla k mame - on to bral ako rozmar trucovitého decko v štýle "však ju to prejde" preto ani nemal dôvod sa nejak vážne nad tým zamýšľať
dokáž mu, že si dospelá žena, nenechaj ho za seba o všetkom rozhodovať, získaj si jeho rešpekt...
mišelka v našich životoch je určitá paralela a vo veľa veciach ťa viem pochopiť, pocity sú podobné, ťažko sa hľadá východisko, naozaj treba začať u seba, ja sa snažím. Veľmi ti prajem, aby si sa rozhodla správne a bola šťastná .
Elca, je velmi vela zien, ktore ked sa dostanu do vztahu ako ma Miselka, tak je problem sa osamostatnit. Tym ze co i len jeden rok sa o nic nestaras a manzel ta zrazi vetou, ze to nemusis riesit, vsetko spravi on alebo ze vlastne sa ty nemas cim trapit, lebo na to je tu ON, sa dostavas do psychologickej pasce. Totiz zacnes verit ze si neschopna, a ked aj nieco chces urobit, povies mu to. Kedze si doma sama, nikam nechodis, vsetko konzultujes len s nim, niet nijakej takej kamaratky (aj ked sa chodi vonku), ktora by ti to z hlavy vyhucala a hlavne nemas svoje vlastne skusenosti, ze to ty sama dokazes. Mimochodom povies, ze chces trebars pracovat. On ti povie kopec dovodov preco nie, pricom to moze mysliet dobre. Urcite to nie je zly clovek, a nevie celkom pochopit, co tu jeho manzelku vecne skrie. Berie to tak, ze on po viacerych rokoch prace by bral taky oddych a pre neho je nicnerobenie a nicnemusenie ako nieco uzasne.
Zeny,ktore su aktivne, toto tazsie pochopia. Dokonca aj samotna miselka po case, ked to dokaze, bude krutit hlavou. Ale je to cisto psychologicka pasca. A samozrejme, zalezi od psychologickeho typu cloveka. Skor sa nieco take stane zenam, ktore su podriadenejsie, prisposobive na ukor seba a zrejme uz od detstva podkopavali svoju vlastnu sebalasku. Vtedy do zivota pride muz, ktory vsetko zariadi, ktory je uzasny, ktory ma miluje tak, ze mozem zit ako kralovna! A kralovna po case zisti, ze je sice kralovna, ale bez svojho trudika nevie prezit a potrebuje ho na vsetko. Presne tak ako vcelia kralovna.
Mišelka,nájsť samu seba a žiť svoj život je najväčšie dobrodružstvo. A treba na to veľa aj odvahy a práce na sebe.Žiaden muž Ti nedá jedno: Teba, poznanie, že vieš, kto si.Preto súhlasím so Zuzanou.
A ľútosť partnera,resp.vďačnosť za to, že je taký "dobrý" /rozdiel 13 rokov - On a žabiatko, prečo by nebol spokojný...?/mi pripadá iba strach v belasom, strach z vlastného pravdivého prežívania svojho času./No dá sa i tak - "zašiť" sa do istoty, s ktorou si sa neztotožnila./Manžel si kde-čo preskákal, Ty si mu padla do náručia na prahu dospelosti.Nie ste v súlade.Tak to čítam ja /môj názor/.Čo ak je láska/ktorú tu opisuješ/ naozaj láska? Veď Ty to musíš vedieť lepšie ako ktokoľvek iný/á, čo tu píšeme.Si zodpovedná predovšetkým za seba.Zodpovedná mama sa potom stará, aby jej potomok mal všetko, čo potrebuje a netrhá putá syn/otec.Želám Ti šťastie a naplnený život - možno ďalšie dve šťastné detičky....
Zdravím vás všetkých.
Je mi jasné, že podobná téma tu už neraz bola, študovala som všetky možné diskusie, ale v žiadnej som sa celkom nenašla, niekde neboli deti, niekde boli spolu partneri dlho, niekde krátko ... Preto som sa rozhodla, že napíšem môj konkrétny prípad, a som veľmi zvedavá na reakcie, názory a možno aj rady druhých ľudí, čo s tým možno majú skúsenosť, alebo niečo podobné vo svojom okolí videli ...
S manželom sme sa brali po 10 mesiacoch (!!!) vzťahu, to som bola už vo štvrtom mesiaci ... A pritom bábo sme chceli, aj keď sme sa poznali krátko, mali sme pocit, že vieme, čo jeden od druhého môžeme čakať, veľa sme sa rozprávali ... Manžel je už starší, vtedy mal 33 rokov, ja 20, ale obidvaja sme sa na to v tej chvíli cítili, mysleli sme si, že bude všetko fungovať, že sme krásne zladení. A aj to tak bolo, zo začiatku ...
Ja som bola pred tým manželstvom dá sa povedať trošku "zhýralá", rada som sa chodila zabávať, užívala som si život so všetkým, čo k tomu podľa mňa vtedy patrilo ... Ale začínala som mať toho plné zuby, mala som pocit, že už som zažila dosť, že sa chcem usadiť, mať rodinu, "teplo domova" ... A v tomto bol môj manžel ideálny. Zodpovedný, pozorný, obetavý, vedel sa postarať o všetko aj finančne ... Milovala som ho, aj on mňa, boli sme naozaj šťastní, svadba bola nádherná, na bábätko sme sa moc tešili ... A nikdy som sa nesťažovala, že mám zlý život ...
Aj keď sa nám narodilo dieťatko. Manžel je vzorný otec, zarába, keď nie je v práci stará sa o malého, kŕmi ho, kúpe, chodí s ním na prechádzky, hrá sa s ním, aby som si oddýchla ... Človek by povedal, že lepšieho chlapa si ani nemôžem priať. Chvíľu všetko fungovalo krásne, ideálne.
ALE problém vznikol medzi nami. Nemilovali sme sa už odkedy som otehotnela ... Teda - "sex" sme mali, párkrát, ale ne"milovali" sme sa. A to už je 3 roky. Mala som rizikové tehotenstvo a doktori nám to neodporúčali. Dúfala som, že po pôrode sa to dostane do správnych koľají, ale nestalo sa to. Jednoducho ako sme vtedy prestali, tak sme už nezačali ... Manžel pár mesiacov po pôrode aj chcel, ale vtedy som sa ja na to necítila (mala som dosť ťažký pôrod), tak som jeho snahy všetky nejako "odpálkovala" ... A keď som sa už ako-tak dala do poriadku, a už som aj ja začala mať chuť na sex, tak vtedy už on po mojich nekonečných odmietaniach nemal náladu na nejaké zvádzanie. Jednoducho mi pripadalo, že všetka vášeň je už preč, nejako "zakapala", a že aj keby sme sa milovali, tak je to akosi len fyzické ... Aj keď som si teda prárkrát (asi 4) povedala že dobre, je to môj manžel, tak mu teda "dám", tak to nestálo vôbec za nič, vôbec. Nič som pri tom necítila, nemyslím fyzicky, ale žiadne puto, nejakú romantiku, vášeň ... Celé to bolo také mechanické ... Tak som stratila záujem zas, a odvtedy sa manžel síce o niečo občas pokúša otázkami typu "vyf...číš maaa? ja to potrebujem", a nehovorí to škaredo, celkom milo dokonca, ale mne sa vyslovene PROTIVÍ predstava, že by som s ním niečo mala mať
...
A do toho prišlo tým pádom aj odcudzenie citové ... Síce niekedy príde ku mne a povie "ľúbim ťa, ty moje žabiatko", ale už ani jednému z nás neprekáža, že on trávi večery pred televízorom a ja pri počítači alebo štrikovaní, že spolu nikam nechodíme, nemáme spoločné záujmy, nič spolu nerobíme, a - nespíme spolu. Tak sme si začali žiť vlastne každý svoj život ... Žijeme v podstate "vedľa seba", ako spolubývajúci alebo niečo podobné... Domácnosť klape, s peniazmi vieme vyjsť celkom dobre, nehádame sa, máme čisto, navarené, pokoj, pred známymi sme perfektná rodinka ... A takto to funguje už rok. Nemôžem povedať, že by som bola manželovi ľahostajná, to nie, vždy sa stará o to, aby som mala čo potrebujem, po materiálnej stránke, nebráni mi ísť von s partiou si posedieť, ísť napríklad na 4 dni do Prahy za otcom a ostane pri tom s malým, o ktorého sa vie postarať rovnako dobre ako ja, je veľmi tolerantný ... Ale na druhej strane mám pocit, že sa ani tak veľmi nezaujíma o moju osobu, o moje pocity, a to, či som spokojná alebo nie, o to prečo vlastne sedím pri tom počítači a nie pri ňom, prečo ma to ťahá von za kamarátmi ... Jemu ide "len" o to "teplo domova", snaží sa udržať rodinu pokope, nech je akákoľvek ... Bol tak vychovaný.
Ale mne balíček orechov, na ktoré som mala deň predtým chuť a len tak som mu to spomenula, nové čižmy, alebo piatková noc v bare s kamarátkami jednoduchonestačí
A nie je to tým, že som náročná ... Ja si manžela za toto všetko vážim ... Ale od manželstva som očakávala niečo iné. Dvoch ľudí, ktorí budú spolu riešiť problémy, ktorí sa budú večer držať za ruku pred televízorom, rozprávať sa, spolu sa navečerajú, dajú si pusu pred spaním, raz za čas nechajú dieťatko niekomu postrážiť a vyjdú si do reštaurácie alebo na nákupy, a aspoň niekedy sa krásne z lásky pomilujú ... U nás nič z tohto nie je. Tisíckrát som sa snažila s ním o tom rozpávať, raz s kľudom, raz s plačom, raz s humorom, naozaj som sa snažila, vždy ma odbil tým, že je unavený, že zveličujem, a že som hysterická, navrhla som poradňu, povedal mi "zabudni, choď si tam sama" ... Určite viacerých teraz napadlo, že má inú, ale ja ho poznám dobre, viem to určite, že nemá, na 100%. On žije pre rodinu. Aj keď ako keby mu nezáležalo na tom, ako tá rodina vyzerá. No, akosi som sa s tým začala zmierovať, hovorila som si "lepšieho chlapa aj tak nenájdeš". Aj keď už k nemu vôbec necítim to, čo predtým. Nie. Ale nejako mi to nevadilo ...
A ZRAZU PRIŠLA ZMENA ... Zaľúbila som sa, strašne ...
Spoznali sme sa cez internet, mal 33, slobodný, vtedy pracoval v zahraničí. A bol úžasný ! Celé nekonečné hodiny voľna trávil so mnou na chate, rozoberali sme všetky možné témy, od počasia po to, ako žijem, o minulosti jeho aj mojej, aj o hlúpostiach, o ňom a o mne, o všetkom ... Vedeli sme takto spolu stráviť hodiny a hodiny, celé noci (manželovi to nikdy nebolo čudné ani podozrivé 
), niekedy si zobral v práci voľno, aby sme mohli byť "spolu", nechal všetky záľuby aj kamarátov a venoval sa mi naozaj naplno ... Takto prešli 3 mesiace, a nebol jediný deň, kedy by sme si nepísali aspoň hodinu. A stále bolo o čom! O všetkom ... A - o láske ... Obidvaja sme vedeli, že sme sa zaľúbili, obidvaja sme boli z toho zo začiatku zmetení, lebo ani jeden z nás predtým neveril, že je možné cítiť niečo tak intenzívne k niekomu, kto je tak ďaleko, a zrazu to tu bolo :) Veľa sme sa bavili o tom, čo cítime, a začali sme plánovať ... On už vedel, že sa vracia na Slovensko, a vedeli sme, že sa musíme stretnúť. A že asi chceme aj niečo viac ...
No a potom prišlo to prvé stretnutie ... Bolo nádherné, rozprávkové! Trvalo 2 dni, manžel bol s malým doma (a ani vtedy nezačal mať podozrenie, že niečo nie je v poriadku) oficálne som išla na festival ... Prežila som s mojou láskou 2 nádherné dni. A potom ďalšie a ďalšie a ďalšie ... Vždy keď to z mojej strany bolo len trochu možné sa prispôsobil a vždy prišiel, máme už "naše miesta", kde sa stretávame (je z iného mesta ako ja, v našom meste sa nestretáme nikdy). Výhovorka sa doma vždy nejaká našla, niekedy som išla za ním aj s malým, niekdy ho strážila moja mama, niekedy som išla keď mal manžel voľno ... Už to trvá ďalšie 3 mesiace a muž stále o ničom nevie.
A ja si konečne naozaj vychutnávam život. S "mojim" sa stretávame dosť často, vždy tak 2x do týždňa, na celý deň, aj na dlhšie (a tie 4 dni v Prahe u otca boli tiež s ním :) ), každá minúta je krásna, všetko nás spolu baví, už aj známi mi povedali, že som "rozkvitla" :). A manželovi to stále nie je divné. (Nesvedčí to o niečom?) Ideálny stav, všetci by mali byť spokojní ...
Ale situácia sa zas zmenila. "Môj" začína chcieť viac. Vlastne chce. Chce, aby som sa rozviedla a nasťahovala sa k nemu, aj s malým. Chce, aby sme začali spolu normálne fungovať, nie sa len stretávať, už mu to nestačí. Viem, že ma miluje, viem to podľa toho, že tak dlho toleruje to, že žijem s niekým iným, vždy je ochotný sa mi prispôsobiť, vyslovene žiari, keď sme spolu, je ochotný vziať ma k sebe aj s dieťaťom, mnohých vecí sa už kvôli mne vzdal (mohol sa napríklad vrátiť do zahraničia a neurobil to, nechodí ani von s kamarátmi ale radšej sedí so mnou na chate a rozoberá ako nám spolu bolo dobre a plánuje budúcnosť - spoločnú) niekedy si aj poplačeme nad tým, že nemôžeme byť spolu viac, jednoducho viem to. A to milovanie ... Cítim to z každého jeho dotyku a pohľadu, toto som pri manželovi nikdy necítila, dokonca ani v začiatkoch. A ja? Milujem ho, veľmi.
ALE ! Stále neviem, čo mám urobiť. Viem, že si sadneme, nikdy sa nehádame, a keď máme konflikt menší, vieme ho vyriešiť bez problémov, stále sme "zaláskovaní", vo všetkom si rozumieme ... Lenže ja si uvedomujem, že to je ešte začiatok, je tam vášeň, zamilovanosť, a netrúfam si odhadnúť, ako by to bolo za pár rokov, keď toto opadne a príde stereotyp. Sme obidvaja dosť živelné povahy, a myslím si, že keď ti ozajstné konflikty raz prídu, tak budú "stáť za to".
Že nebude taký "splachovací" ako môj manžel. A že tam budú problémy.
Preto neviem, čo mám urobiť. Na jednej strane toho človeka milujem, na druhej strane sa BOJÍM spoločnej budúcnosti, lebo niekedy si myslím, že bude omnoho ťažšia a problematickejšia, ako by bola s mojim manželom, ktorý všetko vyrieši, zariadi, vybaví, postará sa, aj keď tam nie je láska, aspoň z mojej strany. Nebojím sa toho, že by sme sa topili v dlhoch, alebo niečo podobné, obaja sme schopní zarobiť dosť, aby sme sa o sebe postarali, dokonca som presvedčená o tom, že by bol aj dobrým "otcom" pre môjho malého, že by mu nič nechýbalo.
Ale najhoršie na tom je, že VIEM, že manželovi by som tým veľmi ublížila. Zobrala by som mu vlastne všetko, pre čo žije, jeho "teplo domova", jeho syna, ktorý je preňho všetkým, jeho ženu, ktorej veril (ale o ktorú sa ako o ženu nestaral).
A nie som si istá, či by to nakoniec bolo dobre. Nechcem ublížiť ani jednému, ani druhému, ale viem, že jednému budem musieť. Len nechcem už blížiť sebe, a hlavne svojmu synovi, ktorý má síce 2 roky, ale už veľa vníma a bola by to aj v jeho živote veľká zmena. A je aj na svojho otca dosť citovo naviazaný.
A teraz prichádza tá otázka : mala by som ísť za "hlasom srdca" a urobiť to, čo sa mi v tejto chvíli zdá najlepšie, čo by sa mi najviac páčilo? A pritom riskovať úplne nový vzťah, v ktorom môžu prísť také isté problémy, ako v tomto, alebo možno aj horšie? Ale byť s človekom, ktorého milujem? A ublížiť pritom niekomu, kto mi veril a robil pre mňa čo vedel, aj keď teda nevedel všetko a neprišiel na to, čo mi chýba?
Alebo sa mám zaprieť, zabudnúť a ostať v manželstve, ktoré dávno nie je to, čo by malo byť, ale bez pocitu viny, že som niekomu zničila život, žiť si ďalej v stabilnom vzťahu, bez problémov, ale aj bez citov? A vlastne - natvrdo, ale - z ľútosti?? A tváriť sa ako spokojná ženuška? Na druhej strane ale môj manžel má viac pochopenia pre moje občasné vrtochy, a pre moju komplikovanú povahu, ako priateľ... Mala by som ostať radšej s ním, keď viem, že mi viac toleruje, že si môžem robiť v podstate čo chcem?
Veď mám 23, a bojím sa, že ak urobím toto, tak ceý život budem mať pocit, že mi ušiel vlak, že si budem vyčítať, že som niečo neskúsila. A neviem si celkom predstaviť, že by som ďalších napríklad 5O rokov prežila vo vzťahu s mužom, ktorému som síce za veľa vďačná, vytvára mi pohodu, ale neinšpiruje ma, nevzrušuje ma, nemilujem ho? Mám ho rada, ako brata, asi tak ... Ale je toto správny spôsob, ako prežiť život? Alebo treba niekedy riskovať, s vedomím, že možno padnem na hubu a so mnou všetci naokolo? Alebo ostať v manželstve a čakať, že sa to zlepší? Možno ... Alebo že sa to zhorši, a stane sa to isté za 5 rokov, keď to aj náš syn bude ešte oveľa viac vnímať? A že možno potom natrafím na niekoho, kto nebude nakoniec ani tak dobrý, ako tá moja terajšia láska?? A popáliť sa ešte viac, ako by som sa možno teraz?
Neriešila by som takto tú otázku, najradšej by som čakala, ako sa to samo vyvinie, nechala tomu voľný priebeh, ale bojím sa, že to budem naťahovať tak dlho, až nebudem mať na výber. Buď na to príde manžel, alebo to ten "môj" jednoducho vzdá. Ani by som sa mu nečudovala. Preto viem, že to rozhodnutie bude musieť onedlho prísť.
Ale AKO???? ...