Ostať alebo odísť???

Mám jednu kamarátku, ktorej manžel sa tiež takto dohodol s ňou, že rozvádzať sa nechcú a kvôli deťom a čo povedia na dedine a načo platiť rozvod... Po polroku to kamarátka nevydržala a napísala žiadosť o rozvod, nie preto, že si on našiel kamarátku, ale preto, že takýto vzťah nefungoval, aj keď sa na všetkom "dohodli". No vlastne sa to hodí aj jej zatiaľ manželovi, pretože sa do tej priateľky zamiloval a chce s ňou byť. Kamarátka je zrazu usmiata ako slniečko, pokojná, dokonca aj konečne pribrala, deti sú kľudné a všetci si konečne oddýchli. Takéto "dohodnuté" vzťahy zrejme nefungujú, poznám také viacero, v ani jednom to nie je kóšer. Väčšina sa skôr či neskôr rozvedie. Nedá sa sedieť na dvoch stoličkách a myslite si obaja čo chcete, ale to dieťa to vycíti, že niečo nie je v poriadku a bude lepšie vyriešiť to rozvodom, samozrejme, ak vzťah ešte nechcete zachrániť. Aj syn bude pokojnejší, lebo sa s tým vysporiadaš aj ty a prenesieš pokoj aj na neho, ako teraz prenášaš, či už vedomky, alebo nevedomky, nervozitu. Držím päste. Ale ja by som odišla, najprv by som sa však snažila vzťah zachrániť.

Matula, zájdi si do manželskej poradne. Toto je na dlhé riešenie, najlepšie osobne s odborníkom. Štandartná terapia je cca desať sedení, poradne sú v každom okresnom meste a poradenstvo je zadarmo.

Ja by som zostala doma, venovala sa v prvom rade tomu, čo ma teší a baví - a nechala tomu čas.
Kľud a nohy v teple.

Samozrejme manželská poradňa je výborný nápad. Ja by som sa s tým asi borila sama, resp. s tými naštudovanými poznatkami, ktoré teraz mám. Ale s poradňou to ide podľa mňa oveľa ľahšie. Ďakujem geo, nenapadlo mi. Určite odporúčam. Iný pohľad na vec a hlavne chladná hlava psychológa a odstup a kopec skúseností. Držím päste.

To je tak ťažké....a tak ľahko sa dá všetko pokaziť,niečím podobným som prešla.Posledné roky sme žili s mužom len vedľa seba,deti vyrástli,zistili sme že máme vlastne len veľmi málo spoločné,skončilo prispôsobovanie jeden druhému,každý sme žili po svojom.Už som si na to privykla,že to tak zostane.Aj mne muž povedal nech si niekoho nájdem.Veľmi som si rozumela s kolegom,rovnaké záujmy,názory,nekonečné spoločné témy na rozhovory,proste jedna vlnová dĺžka.Nemohla som uveriť tomu,že mi niekto môže tak rozumieť,aj som po dlhom čase prijala pozvania na kávu,obedy,ale nikdy nič viac.Trápilo ma,že sa neviem tak isto porozprávať s mojím mužom.Jedna,ale dosť podstatná prekážka bol len veľký vekový rozdiel.No a môj muž zrazu zistil,že s kolegom trávim často voľný čas a zrazu akoby ho niekto vymenil.Zobudil sa z toho sna alebo stereotypu a je ten najúžasnejší manžel.Bol si mnou jednoducho moc istý.Som mu za to veľmi vďačná.Ale keď so videla ,že som mu totálne ukradntá,nechcela som sa trápiť a podarilo sa mi od neho celkom citovo odpútať....je to ťažké ale pracujeme na tom,aby sme to dali do kolaje.U nás je ľahšie to,že muž nikoho nemal/vraj /,len si žil vo vlastnom svete.Ono je veľa párov,čo spolu bývajú,ale žijú si po svojom,takých poznám....Tak si nájdi teda kamoša,/aspoň naoko /možno zareaguje ako ten môj Niektorí chlapi len hrajú hrdinov Buď ešte trpezlivá,všetko sa ukáže,daj tomu ešte čas,ľahko je všetko zničiť....