Inca, predpokladám, že ten psychológ toho napísal viac. Jedna veta, vytrhnutá z kontextu, nám toho moc nepovie. Prosím ťa, skús pohľadať, kde si to čítala a daj sem link
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Inca, predpokladám, že ten psychológ toho napísal viac. Jedna veta, vytrhnutá z kontextu, nám toho moc nepovie. Prosím ťa, skús pohľadať, kde si to čítala a daj sem link
Jasne ze tam nebolo pisane len toto,ale myslim ze to vystihuje ze vsade treba nejake pravidla.Geo a fakt uz neviem kde to bolo ci v Bajecnej zene alebo Novy cas pre zeny a ci v casopise"Moja psychologia".
Isteže všade treba nejaké pravidlá - inak by vznikol dokonalý chaos. Len je rozdiel v tom, či sú tie pravidlá dohodnuté na základe nejakých úplne logických vecí (môj obľúbený príklad: idem autom z vedľajšej na hlavnú, dávam prednosť), alebo sú niekým z prsta vycucané a tvrdo presadzované - bez ohľadu na akúkoľvek logiku.
Geo ja nic ine netvrdim.Vsade treba pravidla ja len to tvrdim.Nikde inde som nic ine nenapisala.Uz som to nasla kde to bolo pisane:"Kriza tvori milniky vztahu a kazde jej prekonanie posuva vztah do dalsej dimenzie.Prva prichadza zo zamilovanosti do partnerskeho lasky,kde si partneri musia vymedzit vzajomne hranice,ktore v obdobi zamilovanosti ako keby ani neexistovali.Potom nasleduje kriza viazana na vyvoj deti,ubytok sil,kriza stredneho veku...."Je to z Katky
Inca, prosím ťa, vlož link. Podľa týchto tvojich úryvkov to neviem nájsť a fakt rada by som si prečítala, o čom sa vlastne bavíme
.
Geo ja sa Ti priznam ja a pocitac nie sme nejaky velky kamarati.Neviem vkladat link.Neviem ci je casopis Katka na internete,a ak je tak minulotyzdnova a tam si to najdes.
Našla som len toto: http://www.burda.cz/portrety/katka/2849/katka_482011.html
Hladala som ale nenasla som.A ako Ti to mam dat z casopisu sem,neviem.
No, sem asi nijako
.
Mohla by som si časopis nejako niekde zohnať, aj keď minulotýždňový už v stánkoch nebude. Ale aj potom by to stále bolo v rovine, že sa bavíme o článku, ktorý sme čítali my dve.
Tiež nič moc .
Vieš čo, nechaj tak. Však kľudne môžeme popísmenkovať o pravidlách v partnerstve aj bez toho
Geo neviem ako by som to ,no ano mas pravdu ze keby si si to precitala tak by to bolo len v rovine,ze sa bavime o clanku ktory sme citali len my dve.Lenze na druhej strane ked tu nejaka zienka napise o svojich problemoch tak tiez je to v nejakej "rovine".Geo uz tu niekto pisal ze na niekoho plati to a na druheho to neplati.Neda sa povedat ze kazdy si moze robit co chce.Ja so napisala len to co som citala(posunula som to dalej)
Však OK. Len si to postavila tak, že poďme sa baviť o článku, ktorý som čítala. Zdá sa, že iba ty.
To je potom ťažko
.
Dám takýto príklad - poďme sa baviť o knižke, ktorú som čítala. Nepoviem autora, nepoviem obsah. Poviem jednu vetu. A bavme sa o knižke
Tá knižka by po prečítaní stovkou čitateľov urobila sto dojmov, zážitkov a prežitkov. Len ťažko môže mať niekto nejaký dojem, zážitok či prežitok, ak ju nečítal .
Geo ja som povedala kde som to citala.Uz je na kazdom aky dojem z toho bude mat.Ja som to pisla len na margo toho co tu bolo pisane ze si mozeme robit co chceme.
Nerozumieme si.
Nevadí .
Idem nižšie, tu už budeme za chvíľu slížikové
.
inca,
ale to vyzerá fakt, jak keby si objavila teplú vodu, výpovedná hodnota žiadna.
Takto od veci, mimo kontextu.
Tanka teplu vodu som neobjavila
Pozerala som včera večer veľmi čudný film - doteraz som nepochopila, čo tým chcel autor vôbec povedať. No, ale niečo som si z toho predsa len vzala - hlavný hrdina (kvôli ktorému som to vlastne pozerala, rolu mal môj obľúbený pán herec, aj keď teda konkrétne v tomto filme nemal veľmi čo hrať...) sa zamýšľal nad tým, či je náš život len náhoda, alebo je presne daný. Nedospel vlastne k ničomu (ako aj celý film), ale ja som nad tým podumala svojou hlavou.
V tomto vesmíre sú zákony, ktoré fungujú, či im veríme alebo nie, či sú vedecky dokázané alebo nie. Z čoho (okrem iného) vyplýva, že robiť si síce môžeme čo chceme, ale každý náš ne/čin má nejaké dôsledky.
Takže aby som sa dostala k téme - môžeme si stanoviť v partnerstve nejaké pravidlá (aj keď ich asi málokto tak nazve a asi nikto ich nespisuje na nejakú listinu). Otázka je, aké to budú pravidlá, a či boli stanovené oboma partnermi, alebo len jedným.
Ďalšia vec je, či sú tie pravidlá nemenné (bavili sme sa tu minule o večných sľuboch), alebo sa menia s okolnosťami (konkrétne tu zmieňované pominutie zamilovanosti, narodenie dieťaťa a tak ďalej...) a či je ich dodržiavanie nejako vyžadované a ich prípadné nedodržanie (nejako) sankcionované.
Osobne som presvedčená, že ak si (akékoľvek) pravidlá partneri vzájomne dohodnú, a zároveň sú ochotní a schopní stále považovať toho druhého za dospelého a svojprávneho jedinca - tak vzťah dobre (až veľmi dobre) funguje za každých okolností.
Pisala som ze partneri sa dohodnu nie jedinec.Ten film som pozerala.V jednej diskusii si pisala "Su dospeli a svojpravni ludia,ktori si mozu chodit kam chcu,kedy chcu a za kym chcu"Da sa to chapat rozne.
Nuž, tá "dohoda" dvoch partnerov často v praxi vyzerá tak, že jeden niečo navrhne, a druhý s tým "slobodne" súhlasí, lebo si myslí, že nemá inú možnosť.
V skutočnosti si však naozaj môže každý jeden robiť čo chce, kde chce, kedy chce a s kým chce.
To však neznamená, že aj keď má takú možnosť, aj ju naozaj využije.
Pri šoférovaní tiež môžem nedodržať pravidlá a nedať prednosť, keď idem z vedľajšej na hlavnú. Ale dám ju, lebo viem, že sa mi to "oplatí". Toto chápe veľa ľudí - a preto veľa ľudí tu prednosť dá (ak sú momentálne pri zmysloch, samozrejme).
Háčik je však v tom, že mnoho ľudí akosi nevie (alebo nechce) chápať, že rovnaký princíp funguje aj vo vzťahoch. Pritom to, že uznám niekoho právo na prednosť (v čomkoľvek) ešte stále neznamená, že dotyčný tú prednosť aj využije.
Analógia - nie raz sa mi stalo, že aj keď som pri vychádzaní z vedľajšej na hlavnú podľa pravidiel dávala prednosť, vodič na hlavnej mi kývol: "Choď!"
Takže ak ja uznávam (a nielen "navonok", ale hlavne "vnútri"), že MM môže ísť kam chce, kedy chce a za kým chce, ešte furt to neznamená, že naozaj niekam aj pôjde. Vie, že môže, ale spokojne sedí doma a skladá s bambuľkou puzzle.
Opačne to nefunguje.
Až príliš často vidím, ako jeden z partnerov tvrdohlavo trvá na tom, že ten druhý musí a nesmie (čokoľvek) a partner to rovnako tvrdohlavo ignoruje. Keď nie dnes, tak s tým začne za týždeň, mesiac, rok, desať rokov (ono každý má tú hranicu niekde inde, že...), ale nakoniec ignorovať začne.
A okolie sa často nestačí čudovať: "Však tak si pekne a vzorne žili - a včul toto!"
na to, aby ľudia ostali vo vzťahu slobodní a zároveň uvedomelo robili veci tak, aby to fungovalo, je nevyhnutný určitý stupeň zrelosti na oboch stranách. Sú páry, kde sa partneri obmedzujú vzájomne, alebo obmedzuje len jeden a ten druhý "drží" z nejakých jemu najlepšie známych dôvodov. Predpokladám, že oni najlepšie vedia prečo a myslím, že proste spejú k svojim lekciám. Sú situácie, keď žiadne vysvetľovanie z vonku jednoducho nie je na nič, potrebujú si to odžiť. Tento fakt málo rešpektuje napr. ten americký masový spôsob, ako priviesť k osvieteniu každého a hlavne rýchlo, čo by bolo ešte ako tak v poriadku, keby to nebolo tak kalerábovito a paušálne tlačené bez ohľadu na to, že každý má tú svoju cestu, každý je na inej úrovni chápania, nikto nie je lepši, ani horší, len proste každý inde. Do podvedomia ľudí sa tlačia bestsellery o osobnom raste, koncentrácia motivačných rečníkov na meter štvorcový asi bez konkurencie, ale všetko to nejak frázovitie, stráca na plnosti. Spomínam si, ako ešte pred 15 rokmi v amerických talk show ľudia omieľali ako papagáje - ak niekto nemá rád seba, nemôže mať rád nikoho - čo je hlboká pravda, ktorá z úst ženy, ktorá hneď vzápätí po vyslovení tejto múdrosti fyzicky napadla svoju sokyňu v priamom prenose, vyznela ako tá najhlúpejšia fráza pod slnkom. A tento štýl mi trošku pripomína aj to tunajšie omieľanie, že každý si môže robiť čo chce a s kým chce a kde chce a je to tak a je to tak a proste tak to je...Fajn, je to síce fakt, ale ak raz niekto evidentne v debate nejaví známky pochopenia, tak ďalšie presadzovanie veľkej pravdy ho pravdepodobne len popudí. Ak tam proste nie je ešte cesta otvorená, tak sa to dá len rešpektovať.
No vidíš - a ja si furt žijem v tom, že nepresadzujem, len sa pokúšam vysvetľovať tým, ktorí sa pýtajú...
OK, máš recht, idem radšej robiť niečo užitočnejšie...
nebolo to myslené na nikoho konkrétne, nemyslím si ani, že by to vôbec nebolo užitočné - skôr naopak. Ale v debatách, kde je zjavné, že to nie je vôbec prijímané a začne sa naťahovanie a doťahovanie...tak vtedy to mne osobne pripomína také to omieľanie do zbytočna.
No, podľa mňa každý robí, čo v danom čase a na danom mieste z nejakého dôvodu považuje za OK
.
Ja si myslim ze partnerstvo by malo byt v rvom rade zalozene na laske a respekte. Ked jedno z tohto chyba, objavuju sa problemy. Ked pride otazka, ze ci si mozem robit vo vztahu co chcem, jasne ze si ako slobodny (hoci som aj vydata) clovek mozem robit co chcem, ale pri svojom pocinani predsa rozmyslam kam to speje, ci to ublizi mojej rodine, ci to ponizi mojho partnera. a take iste zmyslanie ocakavam od partnera. ja mu v skutocnosti nehovorim toto nesmies, ale niekedy mu poviem, rozmyslaj ,lebo mas co stratit. nie som za prilisnu tolerantnost, lebo som toho nazoru ze sa to nevyplaca, ale davam manzelovi slobodu sa rozhodovat co vo svojom zivote robi. a ak raz bude chciet odist, nebude to preto lebo som mu nieco dovolila, nedovolila ci ale ze by ma prestal lubit a respektovat a rozhodol by sa tak uplne sam.
Inka, súhlasím s Tebou . Myslim, že aj toto sa Ti bude páčiť. Článok sem nemôžem kopírovať, tak len link. Myslím, že oveľa zrelšie, inteligentnejšie múdrejšie nazory, ako keď si má každý liberálne robiť čo chce... Celkom sa mi tam zapáčilo vďaka názorom a ich prezentovaniu. Asi sa tam stanem pravidelnejšou návštevníčkou, ako do okola čítať, o nekonečnej slobodnej vôli
Inka prepač, som začítaná tak do toho že som zabudla na ten sľúbený link
Ahojte .Napisem aj ja nieco k tejto teme.Tot minuly týzden som prave citala o tejto teme a docitala som sa ,ze partneri by si mali dohodnut nejake hranice a aj pravidla,lebo ked si kazdy z nich bude robit co chce tak k nicomu dobremu to nepovedie.Toto napisal psycholog z manzelskej poradne.