Podoby manželskej lásky, Ona a on, Diskusie

Tak moja milá...Ja, že by som bola naivná? nie ...naša láska je stále krásna plná a silná..Žijeme spolu už 25 rokov..19 manželia..ale neprejde deň, aby som z úst milovaného nepočula to krásne ..milujem ťa..láska moja...Lásku oplácame láskou... bez hádok ,bez kriku a podobne.Veru ,nepreháňam, ale s manželom sme sa ešte nikdy nepohádali..jednoducho nemáme prečo a načo.Som to ja ,čo vzbĺknem, ale manžel je ako požiarnik..kľudným hlasom ma úplne dostane...
Tak..ako bolo na počiatku je aj doteraz...láska a pekné slovo nás prevádza každý deň.A ver, som šťastná a ďakujem za každú chvíľku, ktorú prežijem s manželom...
Lebo život je krásny....
Lebo ..každý sme si strojcom svojho šťastia...

tak ti ti ticho závidím ja také šťastie nemám

vau, tak to Ti uprimne zavidim. Ja tiež počujem od manžela, že ma miluje, ale nejako vnutorne citim, že to už nie je take, ako ked mi to hovoril , ked sme sa brali. My sa tiež snažime riešiť konflikty s chladnou hlavou, v klude, ale podla mna to ani nejde aby sa dvaja ludia nepohadali, resp. si nevymenili nazory. Ved nemozte mat predsa nazory na uplne cely život rovnake.

My sme spolu 26 rokov.Z toho 23 rokov manželia.Lenže teraz,ked nám už deti odrástli,sme hádam do seba zamilovaní viac,ako pred rokmi.Lásku si vyznávame v jednom kuse.Tiež som šťastná za každú prežitú chvílu s MM.
A funguje to aj napriek prognózam,že sa k sebe nehodíme ani ako znamenia.Ja váha-váhavá a on rak tulák-spiatočník.Dokážeme sa aj pohádať.Ale hnev u nás trvá možno pol hodinu.
S MM je môj život prekrásny,aj napriek problémom.Dvom sa nám lahšie zdolávajú.

Jeééj, my máme tie isté nepasujúce znamenia akorát prehodené. Ja som rak a manžel váhy. A vraj sme uplne nepasujúce znamenia. A už sme spolu 2 desaťročia .

Aj u nás rovnako, ja čistý rak a on čistá váha. Niekedy som sa zaoberala astrológiou a pochopila som mnoho príčin prečo aj tie znamenia sa dávajú dohromady. Nie je nás až tak málo, čo je vraj veľmi prekvapujúce.

Cinnamon, som vydatá 23 rokov. Partnerský vzťah sa rokmi vyvíja a mení. Zreje. Počiatočná bláznivá zamilovanosť prechádza do lásky a potom do dlhoročnej lásky. Dobrý dlhoročný vzťah je omnoho pokojnejší a spokojnejší. Zdanlivo nudnejší, pretože partneri sa postupne naučia "odbúrať" všetky rušivé elementy. Dobré manželstvo nebýva postavené iba a výlučne na láske, ale najmä na rešpekte, úcte, súdržnosti a spolupráci.

Háčik je v tom, že nás rôzne romantické filmy, knižky z červenej knižnice a podobné zdroje dokola idú presviedčať, že tá správna láska je iba taká, ak aj po dvadsiatich rokoch dostávaš triašku do kolien vždy, keď zbadáš svojho partnera.
A to je blbosť.

Mudr. Miroslav Plzák definuje tri jednoduché "indikátory" lásky - nazýva ich tri S - starost, soucit a stesk. Mám starosť, či sa manželovi niečo nestalo. Súcitím s bolesťou manželky. Chýba mi (stesk), keď partner nie je doma.
Ak sa vytratí niektoré S, niečo nie je v poriadku a treba spozornieť.

Plzák celkovo píše o partnerstve veľmi triezvo, zrozumiteľne a navyše s humorom. Odporúčam všetky jeho knihy doradu, začať môžeš napr. knižkou Jak dál...?

Knizky od M.Plzaka su vsetky velmi zaujimave a poucne. Len skoda, ze uz o nom musime pisat v minulom case, kedze nas pred rokom vo veku 85 rokov opustil

Georgina mas tu knihu doma? Nemohla by si mi ju pozicat na precitanie? Ak ano tak staci ked mi ju posles po Babke Betke... ked sa stretnete na stretku hned ako precitam poslem spat Dakujem

Vlamonka, rada by som požičala, ale nemám. Všetky Plzákove knižky som si sama požičiavala. Ale sľubujem si už dlhooo, že dám dokopy celú kolekciu jeho kníh - len ešte furt neviem, kedy...

...nevadi ..ale celkom ma zaujalo co si o nom pisala...pokusim sa jeho knihu zohnat

Držím palce, lebo väčšina jeho knižiek je vypredaná. Možno budeš mať šťastie v nejakom antikvariáte

s manzelom sme spolu 11-rok, z toho 10 rokov sme manzelia. presli sme si vselicim, mozno i vdaka tomu si teraz omnoho viac vazime ten cit, co nas spaja, to puto, ktore je medzi nami.
mozno nie som zamilovana tak, ako som bola, ked sme spolu zacali chodit, ale som zamilovana tak inak - trvacnejsie? proste viem, ze ho lubim, nech sa deje cokolvek... nie som dokonala, nie je dokonaly, ale myslim, ze tie nase nedokonalosti z nas robia dokonaly pristav pre nas oboch i pre nase deti...
a mozem povedat, ze ano, nie je to medzi nami take, ake to bolo, ked sme boli v ruzovych okuliaroch, zamilovani, je to ine, krajsie...

je to skoro 13 rokov, čo sme sa z manželom zoznámili. Cez internet. Samozrejme, ak sa dalo, tak celý deň sme si aj cez pravek internetovej komunikacie posielali neustále správy, maily.

Prednedávnom bol manžel na dlhšom školení. Mal tam prístup na internet. A tak sme si zase posielali celý večer správy. Akurát, že teraz do toho pribudol aj syn, tak sme si posielali spravy v trojici, každý zo svojho počítača.
Prišlo mi to také fajn :) Hlavne preto, lebo to boli také navonok úplne obyčajné vety. Ale mali sme si čo povedať, aj keď to boli iba dva dni.

Vieš láska to nie je len vášeň a zamilovanosť aj keď k láske samozrejme patria. Každý vzťah má určité etapy a fázy. V manželstve treba riešiť ako píšeš i starosti bežného života- financie, výchovu detí ... ale to nie je dôvod aby sa láska vytratila. Láska možno po rokoch nie je taká ako na začiatku, ale je iná a taktiež krásna. A hoci už som trochu staršia , kedykoľvek napíšem MM praštenú SMSku a keď sme doma sa prituľkám a dám mu pusu len tak bez dôvodu. Práve drobnosti a milé maličkosti , spoločné rituály atď vytvárajú to pekné čaro medzi partnermi. Skús mu na raňajky dať na chlebík vykrojené srdiečko zo šunky alebo syru , možno blbosť , ale poteší. Alebo mu napíš SMSku ako sa na neho tešíš . A uvidíš večer reakciu
Vieš väčšinou to tak býva - akú energiu vysielaš taká sa ti vráti späť

Tie mile male drobnosti - srdieckovy chlebik na ranajky, mala cokoladka, na ktorej je fixou napisane "aby si mal zivot so mnou este sladsi :)", smajlik na listku so zoznamom veci, co treba nakupit, vikendove ranajky do postele... su fajn tip, no ak nieco z toho spravis po dlhom case, ked take medzi vami nefungovalo a budes cakat vecer nejaku romanticku reakciu, je pravdepodobnejsie, ze budes sklamana.
Ak na to manzel nie je zvyknuty, moze sa citi skor prekvapeny a zaskoceny a je mozne, ze nezareaguje nijako, lebo netusi, co sa od neho caka. No ak take drobnosti budes robievat castejsie a dlhodobo (nie vska denne, to straca ucinok), je mozne, ze sa casom prida aj on.
A to, ako vidis manzela a vas vztah, zavisi ovela viac viac od toho, ako to zrovna vnimat chces, nez od toho, co on povie/nepovie, urobi/neurobi.
Mozno ti to "na prve pocutie" znie cudne, ale s citmi je to podobne, ako napr. so svalmi - ak ich dlhsi cas necvicis, ochabnu. Ak chces, aby znovu boli v kondicke, musis cvicit - skusit napr. kazdy den najst na manzelovi nieco, co sa ti v tej chvili paci, co ti je mile, co na nom obdivujes - a mnohe z toho mu aj povedz. Casta pochvala je velmi ucinne afrodiziakum. ;)

Cinnamon, Váš vzťah sa zmenil tým najlepším smerom , na priateľstvo. Zamilovanosť trvá chvíľku, ale ak po tej krásnej fáze nepríde priateľstvo, tak je to podľa mňa zlé. Samozrejme, že nemáš byť len manželov kamarát, to "priateľstvo" je predsa tiež láska, akurát nie v tej intenzívnej podobe. Je v tých drobnostiach, nežnostiach a porozumení, láska je v tom, že vieš že Ťa má rád, aj keď Ti to napríklad už tri dni nepovedal... (alebo Ty jemu? ) Dôležitejšie je, či to tak cítiš, nie či to hovoríš.

Určité pochybnosti asi niekedy prídu, tuším aj ja som niekde po 6 rokoch prehodnocovala, alebo skôr rozmýšľala čo sa s našim vzťahom stalo. Ale prišla som len na to, že je to jednoducho len iná forma. Že s ním stále chcem byť. Že ho stále ľúbim. Že si ho nechám, lebo je môj a ja som si na jeho nedostatky už zvykla (aj on na moje). A že keď mu teraz poviem, že ho ľúbim, tak že to myslím stále vážne .

krasne nadherne clanky som si precitala...povacsine som aj ticho zavidela...ale tak inac nie v zlom ,ja vam to vsetkym prajem a drzim palce.
Rozviedla som sa po 14 rokoch manželstva...možno to bude zniet divne ale krasnych 14 rokoch manzelstva,každý sme isli svojou cestou i ked dodnes sme spolu v kontakte,nieco sa zmenilo,komunikacia,potreby,hodnoty,priatelia...a samozrejme moja potreba byt este raz matkou a jeho postoj k tejto teme,,viac deti s tebou mat nechcem...a to vsetko v priebehu ani nie pol roka...
Dnes mam vztah ak to tak mozem nazvat a citim presne to co ty....Zaciname spolu tahat 4 rok...a na zaciatku nasho vztahu som si myslela ze nic krajsie nemoze byt,citila som silne puto...a vsak dnes je tomu uplne inak.priatel sa o nas stara po financnej stranke,su dni kedy so mnou neprehovori,objatie neznost bozk usmev mi je cudzi....snazim sa kazdym dnom o napravu a potom pride opat depresia ze je to neuspesne z mojej strany... niekedy som uz na dne o komplimentoch ani nehovorim...nie su...nastastie su tu deti ktore ma stale drzia nad vodou.
Tri indikatory lasky....to ma prinutilo zamysliet sa...v mojom vztahu nie su,je to smutne....citim tie tri slova na S len pri mojich detoch....
Tak asi ked si to precitas hlavu hore...svet sa nezruti a ja tiez nacerpavam po tych krasnych clankoch nove sily a opat sa idem snazit utuzovat nas vztah...

Nuž ja si tiež myslím že aše partnerstvo ide správnym smerom, trošku to skús okoreniť. Ja som už dosť stará a pred niekoľkými rokmi bol ten môj cudzine a ja som sa jeden večer upravila, obliekla aj namaľovala, čo pre mňa je veľký alergický prejav, no a potom som sa odfotila a poslala MMS so slovami, to len aby si nezabudol kto ťa doma čaká. Teraz po rokoch sa priznal, že v tu chvíľu bol neskutočne zamilovaný ušiak a nevedel to ani sám pochopiť.
Ja viem u že nás nemôže dlho trvať vzťah kedy si vyznávame lásku, lebo cítim nejaké napätie. Myslím že žiť s niekým nie iba preto že sme si zvykli, ale aj preto že nám na tom druhom záleží je veľmi pekné.

Ja som stretla bývalého kolegu a posťažoval sa mi, rozviedli sa, lebo jeho manželke sa zdalo, že už niečo chýba v ich vzťahu a tak sa potom vydala a zrejme užila j vzrušujúci vzťah, ale nakoniec ju aj s nie jeho deťmi prichýli, lebo muž sa jej nabažil a vyhodil ju z domu von na ulicu.
Povedal, ved aj ja som ju mohol vyhodiť, deti odrástli a tie jej, nuž prečo by ma to malo zaujímať, ale tam niekde vnútri mi to nedalo.

Ja som sa rozviedla (správnejšie - bola som rozvedená) po 29 rokoch vzťahu (22 manželstvo). Nikdy sme sa nehádali, nemali vážne problémy.
Často som počula aká som úžasná, ako ma ľúbi, ako by bezomňa nevedel žiť....počúvalo sa to dobre. No čas ukázal, že to boli len slová....slová....slová.
Len na ilustráciu.
Keď sme mali doma návštevu cez noc a chýbala jedna posteľ, hádajte, kto ležal na zemi? On nie.
Keď som ochorela, hádajte kto ma sprevádzal do nemocnice? On nie.
Keď mi bolo ťažko a potrebovala som sa "vykecať", kto sa o mňa zaujímal? On nie.
Nebola to láska...alebo bola? Bola - ale Opičia.
Som rada, že dnes mám vzťah, v ktorom nepočúvam denno-denne sladké slová.
Vážim si činy aj keď nie sú veľkolepé, ale také obyčajné, no pre mňa doteraz nepoznané. Nehrozí mi spať na zemi, nemusím sama blúdiť po budovách nemocníc a vykecávať sa môžem z čohokoľvek a kedykoľvek.
Hoci príde v noci unavený a ja ráno zavčasu odchádzam...vonku mrzne jak když tiskne, on vstane, vykúri mi auto, oškriabe ho od námrazy, skontroluje, zatiaľ čo ja sa môžem zvŕtať pred zrkadlom. Mlčky ma objíme a zamáva na cestu....
Toto pre mňa znamená viac ako vášeň, ako vyznanie že ma ľúbi....cítim, že ma ľúbi, nemusí to povedať.