Pomáha vzťahom chudoba?

Celkom zaujímavý článok. Teda, nebol primárne venovaný iba tomuto. Porovnáva vzťahy kedysi a dnes. Mne sa to javí celkom rozumné, čo hovorí.

Toto jeho tvrdenie, že vzťahom pomáha chudoba ma trochu prekvapilo. Niečo podobné som často videla pri zakladaní firiem. Kým všetci museli makať, aby firma prežila, bolo dobre. V momente, ako sa zarobili peniaze, nastali zvyčajne problémy. Každý mal svoj názor na to, ako peniaze deliť, čo s nimi robiť, ako ich použiť.

Funguje to tak aj v manželstve? Lebo ja mám pocit, že ono to je do istej miery aj pravda. Aj problémy, také tie velké, dokážu rodinu posilniť. A niekedy paradoxne, peď už nie je problém, tak nastane problém. Zrazu to nepodstatné, čo pri riešení každodenného prežitia ani nebolo vidieť, je najväčší problém.

Nech rozmýšľam ako rozmýšľam, tak vlastne poznám iba jedno manželstvo, čo sa rozpadlo potom, ako začali mať dosť peňazi.  Zato firiem poznam fakt veľa, čo dopadli neslávne.

Na záver ešte pesnička ku téme :)

Diskusie Naničmama.sk: 

Pomoc. Ja to neviem dočítať. Vo mne sa nejak búri každá bunka.

O akých 10 generačných opakovaných vzorcoch to hovorí? Pred 200 rokmi sa spájali rody z rozumu. Ešte aj pred 100 rokmi to tak bolo. Tu išlo o ekonomický biznis - samozrejme boli výnimky, boli svadby z lásky. Často však nebolo z takého vzťahu kam újsť -napr. ak sa z muža stal násilník, alkoholik. Ešte pár rokov dozadu bol "trend" - žena sa MUSÍ vydať a porodiť deti. A potom sa silou mocou spájalo aj to, čo by sa nespojilo, hlavne že sa "nevesta minula". Tak o akej "MUSELI ste sa spoľahnúť. Preto partneri kedysi oveľa viac držali pohromade." je reč? Tí ľudia sa často nespoliehali. Proste žili tak, lebo tak VYDRŽALI žiť iní. Tu vidím ja ten rozdiel. My máme možnosť. Možnosť vzťah "bez problémov" aspoň spoločenského odsudzovania a z časti aj existenčných, ukončiť. Tak sa mnohí netrápia. V tom vidím ja "problém", nie v peniazoch.

Chudoba ako taká vzťahu neprospieva, podľa mňa. V extrémnych prípadoch totiž narastá nervozita z riešenia základných životných otázok. Slabšie nátury povolia, odchádzajú. A vždy to tak bolo a asi aj bude.

Skôr mám pocit, že tí "ekonomicky zabezpečení" - proste tí čo prišli k peniazom nejak ten vzťah udržia. Každý si žije po svojom, svoje hobby, svoji priatelia, svoj voľný čas. A pritom sa nejak vedia spolu stretnúť a mať aj spoločné hobby, spoločných priateľov a spoločný čas. Proste nie je to taký ten vzťah "tak nám je spolu dobre že nevieme bez seba dýchať" ako to tu načrtla už marge v inom blogu.

A to že pán Herman tvrdí, že po svadbe sa nikto nemení ... to je somarina. Nikto nežije vo vákuu. Každý sa mení. Zbiera skúsenosti. Vyhodnocuje ich. Berie si z nich podstatné do života. Len ....mali by  sme sa menili aspoň rovnakým smerom, nie každý na druhú stranu.

Ja si myslím, že to príliš zovšeobecnil, ale to, že ľudia sú dnes trochu pohodlní, to je podľa mňa pravda. V minulosti určite nemali na výber, tak to nejako vydržali. Dnes majú na výber a často nevedia čo od roztopaše. To vidím aj na sebe, bohužiaľ. Nedá sa to ale zovšeobecňovať. 

Keď ja neviem, či tie dohadované manželstvá vlastne neboli úspešnejšie ako dnešné vzťahy "z lásky". Keď si zoberieš, že minimálne 50% sa rozvádza, tak neviem, či je to pre vzťahy z lásky dobré vysvedčenie.

Priznám sa, že som rozmýšľala, čo by som robila v takom vzťahu, keby som musela a nebolo by iné riešenie. Kedysi tuším Zuzana Kocúriková rozprávala o svojej snáď babke alebo mame. Musela sa vybrať podľa výberu rodiny. A jej protestom bolo, že sa s manželom vlastne nebavila a jej svetom sa stala záhrada. Vraj vybudoval krásnu.

Ja Hermana milujem. Netvrdím, že všetko, čo povie alebo napíše bez debaty beriem, ale v mnohých veciach je fajn a párkrát som sa vďaka nemu zamyslela. Nie je chudoba ako chudoba. Ak nemám na nájomné, nemám za čo deťom kúpiť ovocie a zaplatiť krúžky (a nebavíme sa o krasokorčuľovaní!), tak je to problém a nie nepohoda. Ak nemôžem ísť na dovolenku, tak to je nepohoda a dá sa s tým žiť, lebo som dospelá a čas viem tráviť zmysluplne a oddychovo aj inak, než v hoteli.

S čím súhlasím do bodky je to, že keď príde skutočný PROBLÉM, tak tie naše smiešne problémy, ktoré nám spôsobujú nepohodu, zrazu prestanú byť problémami. Toto je veľká vec a treba si to naozaj vedome vtĺkať do hlavy. Samozrejme, nie som zástanca toho, aby sme sa prestali snažiť veci k lepšiemu. Hovorí sa, že ak znížiš svoje ašpirácie na nulu, tak ti celý svet bude ležať pri nohách. Toto nie je cesta. To je ako keby som si povedala, fajn, chlap ma nebije, dobré to je. To je trochu málo:) 

Ešte som si pri tejto príležitosti spomenula na jedného psychológa (meno si nepamätám), ktorý na margo mám, ktoré sa sťažovali, že starostlivosť o rodinu je ubíjajúci stereotyp, že je to len varenie, hranie, prebaľovanie, uspávanie, nakupovanie atď., že to nie je stereotyp, ale život:))) Myslel to s trochou nadhľadu a ja si to vždy, keď ma chytí nervový záchvat z toho, že musím do obchodu alebo variť, spomeniem.

Súhlasím do bodky s tým, čo si písala o firmách - môj muž toto prežil od revolúcie hádam aj 5-6x

Potom pochopil, že to nemá zmysel a už sa do žiadnej novej firmy nedal uvrtať.

Pokiaľ ide o vzťahy, isto tam je aj súvis s ekonomickou situáciou páru/rodiny, ale ono je to taký celkový trend "rýchloobrátkovosti" - kedysi nielen manželstvo bolo na celý život, ale aj nábytok, riad, dom, ... skrátka, v podstate všetko.

Dnes sa v  mene "vytvárania pracovných príležitostí" robí všetko v kvalite "klumprt", aby výroba mohla chŕliť, ľudia sa potom naháňajú ako splašení, aby si to mohli kúpiť a potom nemajú na nič čas - jasne, že to kvalite vzťahu nepridá, keď sa dvaja buď sústavne míňajú niekde v dverách, alebo ak aj sú naraz doma, sú natoľko hotoví, že nemajú silu ani odpovedať na pozdrav  ...

Mne sa zdá napríklad celkom divné naháňať sa celý rok, aby som zarobila na super hyper dovolenku. Aby som sa nechala týžden či dva obskakovať.

Máme doma celkom blízko ku konkurzom a bankrotom. A teda, človek sa nestačí čudovať. Ľudia si zoberú obrovský úver a ako prvé začnú stavať na dvore bazén.... A podobné somariny. No, už nemajú ani ten dom. Nieto ešte bazén.

Nejak nikto nerozmýšľa. Neprikrýva sa takou perinou, na akú má. Chce ukázať, že má naviac.

Ale šťastie a spokojnosť je podľa mňa niekde inde.

S tou rýchloobrátkovosťou máš teda pravdu. A veru sa to prenáša aj do vzťahov. Jednoduché a rýchle riešenie. Čo na tom, že deťom to nemusí vždy vyhovovať.

presne!

Áno 

Nechápem tých, čo si zoberú kvôli dovolenke pôžičku.

Pomáha vzťahom chudoba? Podľa mňa to závisí od tých dvoch, ktorí vo vzťahu sú. Myslím si,že je dobre, ak manželia začínajú od nuly, musia si zobrať hypotéku, aby mali kde bývať, nepadajú im pečené holuby do huby... Často sa rodičia snažia "pomáhať" dospelým deťom, živia, šatia potomka, dostane byt a potom, keď sa má postarť o rodinu, žena ostane na materskej, polka rodinného príjmu fuč, tak manželia nevedia čo robiť. Žena vraví mužovi, aby sa snažil viac zarobiť. Muž naháňa ženu, aby išla naspäť do práce čo najskôr a dieťa dala do škôlky/jaslí/ k babke... Poznám také páry, ktorým sa práve takto rozpadli manželstvá Smútok  V minulosti to bolo o existencii. Ak sa žena vydala, muž bol povinný sa o ňu a deti postarať. Dnes je rovnoprávnosť a je málo mužov, ktorí sa k manželstvu postavia tak, že sa postarajú o rodinu, ak bude treba. Nie je to o tom, že žena sa bude doma vyvaľovať, ale bude napr. na materskej. Tiež môže niektorí z manželov ochorieť, Dnes je super, že sa môže žena postarať o muža, Je to pravda, že veľa ľudí sa, ani nie že nevie, ale nechce vzdať pohodlia, nechce sa ani trochu prispôsobiť. Lenže manželstvo nie je o tom, kto vyhrá, ale či nájdeme kompromis.

Tak, tak, deti sa musia postarať o seba. Samozrejme, je fajn im pomôcť. Ale všetko má svoje hranice.

S kompromismi absolútny súhlas. AJ keď časom mi to už ani ako kompromis nepríde. Proste sme sa prispôsobili a neberieme to ako kompromis. Skôr chcem tomu druhému urobiť radosť. Napríklad tým, že ho večer vyzvem, aby si pohľadal v telke nejaký hokej, že mi to vôbec nevadí :) Na začiatku manželstva by som bola bojovala. A pociťovala to ako krivdu. Dnes som rada, že si pri tom oddýchne. Teda, pokiaľ to neprežíva až príliš....

Dasa_, ty si super!:) Ty vyzveš muža, aby si pohľadal šport v tv, lebo mu chceš urobiť radosť, kedysi by si bojovala. Ja som kedysi bojovala tiež a teraz ho vyzvem aby si pohľadal šport. Ale nie preto, aby som mu urobila radosť, ale aby som si urobila radosť ja:))) Môžem oddychovať a nemusím rozprávať a vnímať:)))))))))))))

no neviem, keby som si riadne spytovala svedomie, možno tiež dôjdem to tomu, že chcem kľud :D

Ej, veru, neraz som si už povedala, že na kieho beťaha nám bola tá emancipácia ... ;-)

Lebo ony tie ženy - krky vedeli hýbať tými hlavami - chlapmi, aj keď oficiálne nemali žiadne práva ... 

Emancipáciu veľa chlapov zobralo tak, že žena sa MUSÍ o seba postarať a nie že MôŽE. Pritom sa ešte ženy musia starať o celú domácnosť, deti a "pána tvorstva" Mlčím  Našťastie, nie sú všetci chlapi takýto Slnko

pesnička je moja obľubená..ešte z čias, keď som s mojim mužom chodila :-)

Ako nie že by nám pomáhala priamo chudoba, ale ani chudoba dobrý vzťah nezlomí

Byť na sebe občas závislí vzťah utuží.

Ale hovorím o dobrých vzťahoch, keď niesú v poriadku a sú závislí spolu žiť len preto, že sama žena by to finančne nezvládla je fakt utrpenie.

článok ma oslovil, veľa pravdy som v ňom našla aj s ohľadom na to, že sa na to dívam očami mamy dospelých dcér, ktoré si riešia vlastné vzťahy

Vidím to tak, že výdrž a pracovitosť im chýbajú, žijú inak. Ale neporovnávam, rešpektujem že teraz sa žije inak ako pred 30-timi rokmi

Možno mi chýba to, že to vyžarovanie, priťahovanie, či naopak antipatia ktorú podvedome cítime keď sa s ľuďmi stretáme cez internet necítime a tak si vyberajú INAK.(???dobre-zle???)

 

 

Mnohé vzťahy už od počiatku nie sú v poriadku. Mnoho ľudí nemalo doma vzor, žilo iba s jedným rodičom. Niekoho to poznačí, iného zocelí.

Aj kedysi sa ľudia brali preto, lebo museli. Dokomca by som povedala, že ešte viac, ako dnes. Dnes je to mnohým jedno, či je dieťa v manželstve alebo nie.

Jedna vec je násť správneho partnera či partnerku. A druhá vec je na vzťahu aj pracovať. Ono sa to fakt všetko zdá krásne, ružové. Ale stačí, že príde dieťa, ktoré nie je vždy usmievané. Také, čo vyžaduje viac starostlivost. A takých je väčšina. Príde nevyspatie, podráždenie, hľadanie úniku, mama, svokra a problém je na svete.... A už sa nehľadajú riešenie. Respektíve hľadajú sa rýchle riešenie. Ale to je len časť problémov. To sú také tie rýchle rozvody, rok, dva po svadbe.

Je to unikanie pred problémami, nie ich riešenie

Lebo to je pre mňa najjednoduchšie

a JA som najdôležitejší...-to nás učí dnešný svet

Ale spýtajme sa, kto je dôležitejší ako TY SAMA PRE TEBA?

Človek je sebec od prírody. Či sa mi to páči alebo nie.

Ak ja nebudem spokojná sama so sebou, ak nebudem mať upratané sama v svojej minulosti. Kto so mnou vydrž? S kým ja vydržím?

Myslela som to vzhľadom k obyčajnej každodennosti, ked nanakŕmit dieta,  upratat, postarať sa o starého ci choreho príbuzného je pre mladých problém . Pretože ich JA jej nepohodli. Práve v manželstve a pri vychove deti prichádzajú situácie ked treba niečo, niekoho uprednostniť pred svojím JA a vtedy prichádza problem. 

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.