Povedať mu, že ho mám rada?

Dobrý deň, veľmi by mi pomohlo, keby ste mi napísali Váš názor na vec, budem Vám veľmi vďačná za každý komentár. 

Cez leto som bola na stáži v zahraničí. Odchádzala som tam dosť smutná, pár mesiacov predtým som odišla z dlhoročného a dosť komplikovaného vzťahu. Nové prostredie a rozmýšľanie v cudzom jazyku ma priviedli k iným myšlienkam a počas pobytu tam som znovu našla samú seba a tešila sa každému momentu. Stretla som tam veľmi dobrých ľudí, z ktorých sa postupne stali kamaráti. 

Spočiatku sme sa stretávali celá skupinka, chodili do kina, na drink, najesť sa, ale potom sme sa s jedným z nich, nazvime ho D., začali stretávať aj sami dvaja. Rozumeli sme si ako ľudia. Obaja sme boli na stáži, mali sme rovnaké záujmy, sadli sme si. Hoci som sa tomu spočiatku bránila, boli tam sympatie z oboch strán. A keď ma raz na rozlúčku pobozkal, tak som to nechala plynúť. 

Vedel, že som sama pomerne krátko a ničím na mňa netlačil. Ostávali mi 2 týždne do konca stáže a povedala som si, že je lepšie ľutovať to, čo sa stalo ako to, čo sa mohlo stať. V podstate sme spolu "randili". Zobral ma aj k svojej rodine, ktorá bývala vo vedľajšom meste, správal sa ku mne veľmi pekne a plne akceptoval, keď som mu povedala, že na iné veci ako bozky nie som pripravená. 

Večer pred odchodom sme sa rozprávali, mali sme vážnu debatu o tom, čo ďalej. Uzavreli sme to tým, že ostaneme kamaráti - vedel, že neverím príliš vzťahom na diaľku a prišlo mi sebecké, žiadať od niekoho, aby na mňa čakal, lebo mi ostáva rok VŠ. 

Každopádne, ostali sme v kontakte. Píšeme si a voláme si cez Whatsapp... sme kamaráti. No a okrem iného, ja ho mám rada. Viac ako kamaráta. Hovoril, že ma príde pozrieť, avšak v decembri mu skončila stáž a nechali si ho tam nastálo. Takže prvých 6 mesiacov je bez dovolenky. Bola som rozhodnutá, že keď príde, poviem mu, že ho mám rada viac ako kamaráta....

Avšak stále je tu šanca, že nepríde. A v tom prípade... prirodzene ma teší, keď sme v kontakte, je mi naozaj dobrým kamarátom, cvičím si s ním cudzí jazyk, dá sa na neho spoľahnúť, vždy ma rozveselí, podrží. Ale na druhej strane ma to trošku ničí - chýba mi a ja mám pocit, že som sa niekde zasekla.
Niekedy si snažím nahovoriť, že sme len kamaráti a ja k nemu nič necítim, ale akonáhle si voláme, celá moja snaha padá. Príde mi sebecké len tak mu to napísať, mám ťa rada viac ako kamaráta, a čo ďalej? Nechcem prenášať svoju zodpovednosť na neho, nechcem ho brzdiť... 
Ale zároveň neviem, či viem takto fungovať ďalej. 

Za všetky Vaše úprimné názory a postrehy, či rady, čo by ste robili na mojom mieste Vám budem veľmi vďačná. 
Želám Vám pekný deň:)

Diskusie Naničmama.sk: 

Na čo čakáš? Život máme len jeden, tu a teraz. Hambím sa Ak sa mu vyznáš z lásky, neznamená to, že ho ňou spútaš, ak len sám nebude chcieť. Hambím saAj keď mu dáš vedieť, že si myslíš, že je to z tvojej strany viac, stále je to len začiatok, ale krásny, aj keby bol koniec akýkoľvek, nechci po zvyšok života ľutovať, že si to neskúsila. Úsmev

Ja mám pocit, že to má každý inak. Ja by som povedala, že netlačiť na pílu. Ale pre iného by to bol nezáujem, potrebuje slová.

Pamätám si na najúžasnejšie vyznanie, ktoré sa mi dostalo. Chodila som do školy, učili sme sa splu na skúšky. A len tak, z ničoho nič mi napísal do zošita: "Si, a to je fajn"  Dodnes si to pamätám, hoci už ani neviem, či sme vôbec došli k prvej puse Hambím sa

ono, naznacit , ze ma o neho zaujem viac, ako len o kamarata, sa da uplne rozne, neznamena, ze to musi byt rovno "milujem ta" ...,  ale ma zmysel dat vediet, ze uz je to ine ako s cim to uzavrela pri poslednom strtenuti...

Ja som bola vychovávaná v tom, že žena nieže má robiť nedobytnú, nedostupnú, ale proste nemá nejak okato dávať najavo záujem. Že je to muž, ktorý má dobývať. Lebo jeho ten lov baví.

A potom sa mi dostali do rúk knihy Davida Deidu.

A tam bolo napísané krásne, že žena v podstate tieto signály "vysiela" sama prirodzene. A muž ich vie prečítať. Je to v úsmeve, pohybe hlavy, nesení tela, v tom čo si oblečie, ako sa namaľuje.

Chlapi vraj ako takí veľmi nie sú na také tie vzťahy, kde rozoberajú ako im je, čo im je a tak.

Však to poznáme každá jedna, keď doma niečo chceme riešiť.

"Mali by sme sa porozprávať." ... všimni si tú paniku v očiach muža, manžela, priateľa.

Ja by som sa zbalila a išla ho pozrieť, ak by sa mi dalo. Jeho, miesta kde som istý čas žila. A dostal aj pusu na rozlúčku a isto vrele objatie, keby sme sa po čase stretli. Tak. A ako si to vysvetlí a chytí sa, je na ňom.

No ja teda nechcem radiť, len by som rada upozornila, že ti ťažko vyzná city, keďže ste to uzatvorili tak, že budete kamaráti... Ak si zmenila názor, tak mu to povedz. Ak nie je telepat, tak si len ťažko domyslí, že zvažuješ aj možnosť, že nebudete lne kamaráti.

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok