Prečo?

A nie raz.
Nechápe.

Vôbec nejde o prácu. Na PC si prezerá autá, náhradné diely, rádia, audiotechniku a pod.
Jednoducho sa hrá.
My sme radi keď nie je doma. Bojíme sa mu čokoľvek povedať aby nebolo zle.
On nenávidí keď doma sedím, on je najradšej keď behám , varím, žehlím a pohybujem sa. Keď si sadnem, on vstane a začne do všetkého kopať, začne dávať
najavo aký tu je bordel a pod. Potom si idem ľahnúť a ráno
sa na mňa usmieva ako keby nič. Nepomáha rozhovor, nepomáha krik, nepomáha
skúšala som metódu správam sa tak, ako chcem aby si sa ty správal ku mne.
T. j. bola som milá, chápavá, vtipná a nič. Už nevládzem, nenávidím ho.
Už nie som milá, chápavá, vtipná. Som taká, aký je on.

Nie a načo. Akože pochopí a pomôže? To asi ťažko. Vieš rozmýšľala som o tom veľa, veľa, ale aby on mal navrch a ja bola za sprostú to mi je načo?
Je to veľký problém a neviem ako to riešiť, ale za 15 rokov manželstva viem, že nepochopí a ani nepomôže.
Pozri sa za rok a pol, ja platím hypotéku, jedlo, stravné pre deti, elektriku,
krúžky, oblečenie a samozrejme svoje závazky, ktoré som si narobila.
On platí byt /voda, kúrenie, údržba/ a teraz idú prázdniny a on sa ma ani neopýta čo s deťmi, či im náhodou netreba nejaký tábor a pod.
Dovolenka? Nikdy sme neboli, môžem si ju zaplatiť sama.
Príde na obed a zje, ale nakúpiť si môžeš ísť sama. Včera som ho poslala kúpiť
savo, cif a toal. papier. Doniesol maličký cif, ktorý mi je v domácnosti vieš na čo. A keď som mu povedala, to si už nemohol kúpiť vacsí, tak povedal, že som nešpecifikovala množstvo. Takže ja som blbá.
U nás toto bolo vždy, urovnávalo sa to v posteli, ale dnes je to tak, že večer nevládze, len čumí na telku a ráno o piatej 3x hop zas nebaví mňa.
Dlhy sú neporiešené, počítala som to x razy, je to na figu, ale nie zas tragické, musím len robiť a splácať. Sestra mi sľúbila, že mi pomôže tak dúfam, že áno.

Uvažovala, ale on mi tam nepôjde a keď pôjde tak žiadny problém nebude.
On si myslí, že to mi len niečo preletí a že ma to prejde.
Alebo on bude za chudáčika o ktorého sa žena nestará.
Keď sme niekedy mali takýto rozhovor, tak mal slzy v očiach a nepovedal nič.
NIČ,NIČ, NIČ - nemému decku ani vlastná mater nerozumie.
Mám dve možnosti: buď si spolu sadneme a povieme si všetko a možno aj tá manželská poradňa bude alebo ešte chvíľu počkám a podám žiadosť o rozvod.
Dôvodov je až až.Vieš len ja si začnem vždy potom, že je to moja vina, ale preboha to len ja sa mám snažiť, variť, mať vždy upratané, detičky vychované,
zarábať, byť pekná, upravená a on je jak malé decko.
Snažiť sa už nebudem, budem sa snažiť len prežiť.

Nemozna - to je že ,,nick,,, videla som už všelijaké iné a horšie.
Keď začnem rozmýšľať nad problémom akýmkoľvek tak začnem sa krútiť okolo toho, že či to nie je moja chyba, preto, že som asi nemožná.
Iste mám mnoho chýb. Ale nemôže byť všetko len moja chyba.
Ďakujem za rady, máš v mnohom pravdu, ale ja neviem či sa mi to chce riešiť, lebo zo skúsenosti viem, že to bude len moja snaha.

ďakujem.