predvianocne smutenie....aj radovanie

Ťažko s nami, chceme už byť veľké, aj by sme už mali byť, ale stále sme dcérami svojich mám a radi by sme sa aspoň na chvíľu vrátili do deckých čias. Verim Michaelka, že ti bude smutno za blízkymi na Slovensku.
Dievčatá, ktoré žijete v zahraničí, napíšete nám, aké sú vianočné zvyky vo svete?

Ja sa na Vianoce taham domov, stravila som tu pred 4 rokmi len raz vianoce a povedala som, ze kym nebudem mat svoju rodinu, tak tu vianoce travit nebudem.. bolo mi smutno za tou nasou perinovou zimou, za tou stedrou vecerou, ktora zacina okolo 17 ked uz je vsade tma a vo svetlach lamp vidis len potichucky padat snehove vlocky, bolo mi smutno za otcom, co dvihal poharik ku prihovoru a za stastnymi ocami maminy, ze nas tam ma.. a dokonca mi bolo smutno aj za tou mojou starsou segrou, s ktorou sa kazde sviatky nakoniec pri vianocnom stromceku poskriepime Brat mi chyba tiez, ale cez vianoce akosi menej, uz sme si zvykli, ze ich netravi s nami roky, skor potom pride medzi sviatkami.. Chybala mi ta "rodinna atmosfera", ze pri stedrej vecery nikto nezapina telku (tu ano) ale ze si vychutnava to, ze sme spolu.. chybala mi kapustnica, kapor a zemiakovy salat, do ktoreho chodim pravidelne dobat pocas celeho dna a chybali mi aj nase rozpravky, na ktore kukam spolu so segrou a spolu sa rehlime Len raz bol so mnou M na sviatky u nas a ja len raz som ostala tu, inac chodim sama, viac si oddychnea a viac si uzijem prave to, co som vyssie opisala.. teraz mam tu v Italy stromcek - umely, naaranzovane sviecky a ine dekoracie, ale aj tak sa tesim domov.. buduci rok chcem, aby moji rodicia a moja sestra, ktora zije sama prisli na sviatky sem.. tak budeme vsetci spolu, lebo aj ked sa domov vzdy strasne tesim, na stedry vecer je mi predsa len trosku luto, ze poloviciak zostal s jeho rodicmi.. tak mozno buduci rok budeme vsetci spolu, len neviem, kto to vsetko zorganizuje

Ahoj Michaelka. Ja mam tiez ten pocit ako Kamilka pisala, ze sa chceme vratit do detskych cias. Ze nam je smutno za rodinou, rozpravkami a tou vykuzlenou atmosferou, ktoru vedeli vycarovat nase maminky. Ja som bola len raz na Vianoce sama s byvalym, ale neboli to tie prave Vianoce. Chybala mi nasa velka rodina a ked zomrel dedunko kazde dalsie Vianoce boli smutnejsie. Posledne dva roky sme s mojou polovickou boli u sestry, aj s nasou babinkou. Tento rok sme sa rozdelili. Sestra uz ma dve deti a budu spolu s manzelom a svokrou, babinka pojde k mamine a my traja budeme mat prve spolocne Vianoce a ja si uvedomujem, ze je teraz na mne vycarovat tu kuzelnu atmosferu a postarat sa o teplo rodinneho krbu. Trosku sa bojim zhostit tejto role, lebo za posledne tyzdne toho bolo vela....negativneho. Ale su to prve nase Vianoce v trojici a ja sa budem zo vsetkych sil snazit urobit ich co najkrajsie.
Nebud smutnaaaa, ste krasna rodinka, lubkate sa a urcite to budu krasne chvile aj ked daleko od rodiny, ale ved nic netrva vecne a vy mozno tie dalsie uz budete doma vsetci spolu. My uz nie, od teraz sme my rodina a vsetky dalsie Vianoce budu len v nasom malom kruhu, ktory sa dufam casom (po dvoch-troch rokoch) rozrastie, aby nam bolo veselsie.
Takze Prajem, aby vam anjelikovia sprijemnovali tieto vianocne chvile, aby sa smutok vytratil a prisla radost a smiech, optimizmus a rozziarene Sofinkine ocka
netrap sa, clovek musi niekedy nieco obetovat, aby mohol viacej ziskat.
Vsetci vas moc lubia a tak to ostane, ci ste daleko, alebo blizko. Drzkaj sa a prajem krasne Vianoce