clare, co ti na to napisat? nechapem, po tom vsetkom, co si tu o nom napisala, co pri nom este robis? preco stale cakas, ze sa zmeni? ako ta ma este ponizit, aby si konecne pochopila?
prosím o váš názor
reklama
reklama
No a nemohla si sa porozprávať s maldšou dcérkou o tom aby išla s tatinkom na prechádzku do hory?...Možno by si ju ty lepšie navnadila na malé dobrodružstvo s tatinom ako keby ju mal prehovárať on...No ja by som zvolila asi takú taktiku, že by som mladšej dcére vysvetlila, že aj ja si potrebujem oddýchnuť a bolo by teda fajn aby išla na prechádzku s otcom....
Klódik, ja som ju presviedčala, ale ona nechcela ísť. ja keby som bola zdravá, letela by som hneď
.
Podľa mňa to je veľký egoista. namiesto toho, aby bol doma pri dcérach, tak zoberie tatička na prechádzku. Idiot! Ale asi preháňam, veď aj on má právo,...
Viete, mňa okrem iného a dosť poriadne serie to, že sa bez toho svojho tatka nepohne ani na krok. A to má 36 rokov.
No tak tam je asi pes zakopaný...Problém je potom asi niekede inde a to že nezobral dcérku je len spúšťač negatívnych pocitov...To sa môžeš clare stále s mužom dohadovať a vykrikovať mu jeho naviazanosť na tatka ktorá sa ti v jeho veku zdá neprimeraná, alebo môžeš na to nejako ty sama vyzrieť.
Clare, pozri, on chcel ala malá nechcela. Jednoducho sa rozhodol ísť do lesa s otcom.
Máš dve možnosti : odísť od neho alebo nad ním svojou ženskou chytrosťou vyzrieť.Rozčuľovať sa nemá zmysel, potom si nervóna a prenášaš to na deti.
Ak nie si spokojná s manželstvom, rozveď sa alebo ho nasmeruj iným smerom.
Bože, ale ako???
V tejto konkrétnej veci preháňam alebo mám pravdu?
Vy by ste na toto ako doma reagovali? Fakt nevie, či som už taká podráždená, že všetko zveličujem (aj toto) alebo... Už sama neviem, čo je normálne a čo nie.
Načo sa nad všetkým rozčuľovať čo urobí ? Aj môj manžel v čase najväčšieho zhonu išiel do práce a potom do Baumaxu. Chcela som aby zobral syna, no Andrejko nechcel. Tak som tu ostala sama s obedom a dvoma deťmi .
mohla som kričať , ziapať ...ale,z druhej strany :muž išiel do práce lebo potreboval, do baumaxu pretože potrebuje niečo aby to zmajstroval, syn nechcel ísť- jeho problém , teraz bude so mnou musieť doma upratovať. Druhýkrát si to rozmyslí. Zároveň som muža zaúkolovala čo má po ceste ešte nakúpiť ( to aby som sa netrepala ja s tým sama ). Takže som využila situáciu.
Možno to nemôžeš tu uplatniť ale v inom by si mohla, čo povieš ?
myslím, že je to trošku iná situácia. Tuto by som to určite aj ja využila ako Ty
. Ale tvoj muž išiel do práce. A môj namiesto aby sa staral doma o deti (jedno choré) sa radšej išiel postarať o tatka, aby nesedel stále doma chudák. Lebo 65 ročný chlap sa nemôže ísť prejsť aj sám kam chce a kedy chce!
Vykašlem sa na všetko. Vieš, keď bol on chorý, tak dva týždne doma maródoval. deti v škole a v škôlke, ja v robote. Keď som už tri týždne ja poriadne chorá, že ledva žijem, tak chodím do práce, varím, periem, deti,... a stále je zle!! Lebo on má právo!! On nebude stále sedieť doma na zadku. S tatkom v prírode je lepšie ako doma s chorými a uvrešťanými deťmi. A keď príde, tak sa napapá a pôjde si podriemať, lebo bude unavený chudák.
clare musíš len tie veci ktoré si sama sebe nakážeš že musíš, alebo ešte presnejšie do ktorých sa necháš vtlačiť od svojich blízkych, lebo ich oni očakávajú...Ja som sa pri svojom chlapovi naučila jednu dôležitú vec: nerobiť čo robiť nechcem...a ak niečo robím, lebo to robiť chcem, tak to potom svojmu okoliu nevyčítať, že veď to robím pre nich...predíde sa tak veľa nedorozumeniam...
Clare, písala som že je to možno iná situácia.
No bol s otcom v hore, ale s tým už teraz nič nenarobíš. Do práce si chodiť nemusela ani keď si ty chorá, mohla si si zobrať maródku. Deti keď sú choré sú aj uvrešťané. Tak ich nechaj vrešťať, nech vreštia aj jemu za ušami. Nech si naberie sám jedlo a nech si ide ľahnúť. Kľudne si vyber knižku a čítaj si. Štuple do uší a je ti sveta žiť.
Čo sa týka do práce, môj muž mohol ísť pokojne aj večer a medzi tým by mi pomohol. Rozhodol sa ísť ráno, dobre choď ale toto aj urob.
Si riadne chorá? A prečo neležíš a nenecháš domácnosť a deti na starosť drahého.
Lež v posteli a lieč sa! Nevládzeš, lebo Ťa bolí celé telo! Určite keby Ťa videl riadne chorú bez nálady a úsmevu, bez Tvojej "ochoty" v chorobe pobehovať po byte a robiť, variť, prať .....Zrejme si myslel, že nie si až tak chorá keď vládzeš robiť. Neboj sa, domácnosť pôjde aj bez Teba - nebude to podľa Tvojich predstáv, ale to nech Ťa netrápi! Hlavne vylež chorobu! Nevylez z postele ani keby hromy-blesky bili!!!
Ja si myslím že reaguješ už dopredu podráždene-chlapi sú proste takí a zvlášt ked vieš že aj tvoj je proste tiež len jeden s tých obyčajných.Hádam si nemyslíš že nás nosia muži na rukách?Len človek/teda žena/sa postupom času naučí ako sa správat,reagovat na určité situácie.Môj práve pred chvílkou vyrazil hrat hokej-ale som v pohode:"pribalila som mu synátora"-ktorý bol mimochodom celý bez seba a ja mám minimálne dve hodinky sama pre seba.A kolkokrát sa stalo že išiel hoci aj sám,tak sme si proste našli program aj bez neho...a basta.U vás je ale momentálne situácia v tom iná že si chorá a ako ti dobre radí mamika,oddychuj,relaxuj,lieč sa-ved dcérky už nemáš také malé...Ty ked si mužovi ešte pred odchodom z domu povedala že či sa máš učit so staršou dcérou alebo behat von za malou-tak určite si povedal že zasa zveličuješ:škola je predsa až za týžden/dovtedy sa možno aj dáš do kopy/a malú pozriet môže aj kamarátka a tá hodinka sa predsa dá zvládnut.Takže hlavu hore,nalad sa pozitívne a privítaj svojho drahého mužíčka s úsmevom číslo štyri a nie výčitkami...
clare, zase zacinas upratovanie od nepodstatnych detailov. takto to nikam nedotiahnes. co sa zmeni, ked ti napiseme, ze si bola v prave a on sa zachoval hnusne? dostanes vacsiu guraz mu poriadne znadat, ked sa vrati? zmeni to snad jeho pohlad na vec, ked mu povies, ze aj ine si myslia...? odlahne ti? alebo skor sa budes este viac dusit spravodlivym hnevom, ze mu je to aj tak uplne niekde u ...?
vies, aky je. vies, co mozes cakat, toto to nebolo prvy raz (pamatas jeho vylet do nitri na vystavu a co z toho bolo? zmenilo sa nieco, ked sa vratil? dosiahla si nieco? nic.). ak ho chces zmenit, musis pomalicky, po kusockoch a trpezlivo. nezacat zurit, po kazdom nezdare, pretoze to pojde neuveritelne tazko (vdaka vplyvu jeho rodicov, z ktorymi zijete).
takze, ak si sa teda s nim rozhodla ostat (pre akykolvek dovod), tak sa nauc tri veci: mlcat, trpezlivost, pokora. ked to zvladnes, zacne ti s nim byt znesitelne. nehovorim, ze budes stastna.
a napis, prosim, co pekne ste spolu zazili. sami alebo s detmi.
Ale ja nehovorim, že niekedy neboli a noe sú medzi nami aj pekné dni. lenže je ich v porovnaní s tými druhými strašne málo. napr. chodievame celú jar, leto a jeseň opekať do hory a na hríby, to hlavne v nedeľu. Potom ten týždeň v lete v Lipt. jáne býva tiež vždy super a deti sú šťastné. Ale ja už nemôžem sa normálne smiať a fungovať po tom, čo som s ním zlé prežila. ja to mám stále vryté v mysli a to my nedovolí reagovať na niektoré situácie tak, ako by som mala reagovať.
Mimochodom, keď prišiel, tak mi uvaril čaj. Ja som ležala a ešte pôjdem. A nevyleziem z nej ani zajtra. Len ak tak, sem
lenže zase si to odskáču len deti, lebo ten nevie ani nič navariť. tak neviem ako dopadne moje úsilie liečiť sa a trucovať. nemám chuť sa s ním rozprávať, tak teda nebudem
Tu je každá rada drahá.Pokial si ale stále zatažená myšlienkami typu-čo zlé všetko tvoj muž urobil-nepohneš sa dalej...Potrebuješ sa zbavit a zabudnut,ak to s odstupom času zoberieš ako niečo čo sa proste iba "stalo" a už sa neodstane-máš možnost začat od začiatku ak ho ale samozrejme ešte stále lúbiš a stojí ti za to...Každý máme nejaké chyby a určite by aj tvoj muž nejaké na tebe našiel,ale žije s tebou nadalej-alebo myslíš že je s tebou nasilu?...
ked padaju facky a samotne deti spomenu slovo rozvod snazila by som sa radsej zabudnut na to pekne a pospominala by som na to zle aby sa mi lahsie odchadzalo. moj rozchod bol tazky v tom, ze priatel bol dobry vzdy ku dietatu aj ku mne. mali sme moznost byvat sami, bez zasahovania rodicov ktorehokolvek z nas. vratila som sa domov po rozchode a davam sa dokopy. uz sme ako tak zabehani s drobcom. u clare je to kazdy prispevok o tom istom - facka, hadky, svokrovci a to vsetko si so sebou do buducna odnasaju ich deti - jeho zavislost na rodicoch a jej zavislost na manzelovi ktoremu "obcas" vyleti ruka na zenu.
Dievčatá majú pravdu!Prekonaj-to,čo bolo!!!Robíš zle sebe,jemu i detom.A lež v posteli-ak si chorá,neukazuj mu že ty všetko zvládneš, aj ked sa na to necítiš.Nech sa dáko postará on.Nevie varit?Dáke jednoduché jedlo sa určite nájde ktoré zvládne aj on-ak,,ho naviguješ,,!Drž sa!!!!
Recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
Najčítanejšie recepty
reklama
Prosím vás, napíšte mi váš názor na vec. ja už fakt neviem, či reagujem neprimerane alebo mám pravdu ja.
Totižto, vec sa má takto. Ja a staršia scéra máme zápal priedušiek, takže musíme trčať celé vianoce ukašlané doma. Mladšia dcéra je už dobre, aj muž.
Tak som chcela aby mladšiu zobral muž niekam na prechádzku, nech sa aspoň ona vyvetrá, nech nesedí doma stále medzi kašlancami a v teple. Malá, ale nechcela ísť na prechádzku do hory ako chcel muž , ale chceôla sa hrať na dvore.
Tak muž zobral svojho otca a išli do hory na prechádzku. Mladšiu nechal samu na dvore a mne povedal, nech dám na ňu pozor. Keď som sa ho opýtala, čo mám teda robiť skôr, či robiť s tou staršou úlohy alebo naháňaťmladšiu po dvore, tak mi pred svokrom povedal, že: Samizdá, že Ty nestíhaš nič!
No a teraz ešte prišla k nám malých kamarátka, tak som ostala pri troch deťoch sama chorá. A je mi na porazenie.
On povie, že šak celé Vianopce sedí doma, nikde nebehá a chce sa ísť prejsť!
A ja čo?!! Dokedy príde, tak trochu dúfam vyfučím. Ale nemám sa chuť na neho ani pozrieť.
Čo vy v takejto situácii?