Prvé iskrenie

my sme sa zoznamili cez txt. nijaké že hľadam vážny vzťah... len tak že či niekto pokecá... odpisal on, vymenili sme par sms, začali si písať pravidelne. zistili sme že sme z jedného mesta, dokonca býva len o par uli ďalej.po týždni sme sa prvýkrát stretli... hneď preskočila iskra a láska bola na svete. po roku sme mali svadbu a dnes sme spolu už 6rokov. mame 2 krásne detičky a aj keď to nie je vdy ideálne, sme spolu veľmi šťastní...

ja som sa zoznamila keď sme boli so sestrou na káve a on sa stavil s kamaratom že nemám zelené oči /že vraj moje boli prvé zelené ktoré videl/, prišli ku nám ku stolu, zistila som že býva o dedinu ďalej a že ma vída v autobuse, no on potom zistil že mám dve deti a na krku chlapa ktorého stretá v krčme. Ešte sa dozvedel že sa rozvádzame a o mesiac ma požiadal synbolicky o ruku, moje deti ho milujú a on na nich nedá dopustiť a ja mám princa o akom som snila.Sme spolu dva roky a práve si spolu prerabame naš spoločný domček.

my sme taka autobusova laska.boli sme take decka v podstate.ja14 a on17.obaja velmi hanblivy,tak sme po sebe pokukovali,usmievali sa cestou domov zo skoly to trvalo asi tak 3mesiace.potom mi jeho kamarati podali listok,ci sa nechcem stretnut tam a tam,vtedy a vtedy.tak som dorazila,odvtedy sme spolu.uz (alebo este len)6rokov,sice nie sme manzelia,ale mame 3mesacneho syna a staaale sa lubime

Nás zoznámila moja kamarátka - manželova sesternica. On jej sľúbil že ak príde na strednú školu do LM, tak pôjde s nami na tanečnú, a tak spolu s celou našou dievčenskou partiou na zápis do tanečnej, kde sme sa zoznámili. Boli sme kamaráti, a aj keď sme k sebe cítili trošku viac, nechcela som sa nechať prehovoriť na chodenie, nakoľko som mala odísť na VŠ, a neverila som vo vzťah na diaľku. Ale keď som na výšku nastúpila, chodila som domov každý víkend a on ma prehovoril aby som s ním išla na jeho stužkovú a tam som sa nachla prehovoriť na chodenie /aj teraz mi občas povie, že nevie čo by s nami bolo keby nemal takú trpezlivosť /
Počas celých 5 rokov môjho štúdia sme sa stretávali každý víkend a voľné dni. Po skončení školy som dostala robotu na opačnom konci slovenska, kde za mnou každý druhý víkend dochádzal a každý druhý víkend som chodila ja k rodičom /nakoľko on v tom meste chodil do posledného ročníka na VŠ/. Keškončil školu zažiadal o miesto v blízkosti Nitry a po 6 rokoch chodenia sme sa zobrali.
Teraz sme 4 roky manželia a čakáme na naše prvé bábätko.
Bude to chlapček a strašne sa naňho tešíme. Stále sa strašne ľúbime a ja sa každý deň neviem dočkať hodiny, kedy sa vráti z práce domov. A jeho obdivujem a milujem aj za to ako teraz všetko zvláda sám, nakoľko okrem práce sa musí starať aj o domácnosť, lebo ja už od 7 týždňa musím ležať doma. Občas mi to nedá a niečo doma porobím, ale stačí to trošku prhnať a náš malí Samko mi dá hneď vedieť, že nerešpektujem príkazy lekára, takže potom zase pár týždňov sekám dobrotu.

Ja som sa s mojim priateľom zoznámila cez txt.Posielala to tam za mňa moja kamarátka,ja som totiž nebola presvedčená,či to vôbec chcem,mala som z toho strach,prežité ťažké obdobie.Ale ona to urobila a tak sa mi ozval.Myslela som si,že sa už nikdy tak nezamilujem.Už sme spolu rok aj osem mes.a stále som zamilovaná.Aj ked to nie je stále ružové,ale už sa na lásku pozerám trocha inak a viem privrieť oči.Tie začiatky sú najkrajšie,človek má pocit že by zvládol všetko,potom časom príde realita a vytriezvenie.Aj mne sa to stalo,ale aj tak som rada,že ho mám.Dúfam,že nám to vydrží.

Monika tuším sme na tom rovnako, čo? tie lásky cez txt, nikdy by ma nenapadlo, že tam najdem chlapa svojho života....

Ja som sa dala dokopy s mojim najlepším kamarátom.Bola som rozvedená a jemu som sa mohla vyrozprávať kolko som chcela.A potom to nejako medzi nami zaiskrilo a prehuplo do niečoho vážnejšieho.Teraz už spolu bývame a môj syn ho úplne zbožňuje.Dokonca sa Slavušo stará o môjho syna viac ako jeho vlastný otec,ktorý nemá záujem.No baby zistila som,že fajn chlapi ešte nevymreli a ja mám toho najlepšieho.

Prvé iskrenie?To je asi to najkrajšie,čo môže byť a človek má taký príjemný pocit a chce,aby to trvalo večne.Je to úžasné a zároveň krásne tým,že je to prvé......,alebo niečo nové?Ja som zažila niečo podobné a teraz si len prajem,aby to také krásne ostalo navždy medzi nami!Myslíte,že som najivná? Ja som tak neako väčný optimista

ja som nikdy neverila ze nieco ako prve iskrenie existuje...az kym sa to nestalo mne...
on bol kamaratom manzela mojej kamaratky..a raz ked som bola u kamaratky tak jej manzelovi zvonil mobil. nieco doma robili a ma poprosili aby som mobil zdvihla a spytala sa kto vola...hned ako som zacula jeho hlas sa mi rozbuchalo srdce..nikdy predtym som ho nevidela a ani nepocula...na druhy den ked som isla s manzelovym kamaratom cez mesto tak sme ho stretli..ja som sa ponahlala a tak sme sa rozpravali asi tak pat minut..na dalsi den sme v stvorke sadli na zmrzku a na treti den ma na zastavke autobusu po par hodinach poziadal o ruku..hehe..taki sme boli zlati..hehe...o par dni na to, sme si sadli do restiky, par hodin kecali o vsetkom moznom a pre istotu ma poziadal o ruku este raz...hehe..ale neuletela som mu...hned sme sa zobrali...a o dva mesiace tomu budu 8 rokov co sme manzelia...

jeeej...krasne...

my sme sa stretli v jazykovej skole, on len s tazkostami komunikoval v anglictine, ja zbehlà brblàvka zo zaciatku nàm to nevychàdzalo, ja som prisla, on odchàdzal na dovolenku, on sa vràtil, ja som odchàdzala na dovolenku koniec skolského roka, malà party a on navaril nejakù specialitu - cous-cous, vsetci sa rozplyvali nad jeho umenim, ja vtedy nejedàk som to okomentovala nejako v zmysle, kto by to jedol, brrr prvà spolocnà fotka, màm ju vystavenù na krbe, bola urobenà na tejto party
dohodli sme si prvé rande, neprisiel! ja cakala, nejakù tù minùtku a odisla som, potom mi zavolal, ze ci by som prisla na kàvu, tak som prisla, ja hrdà nepytala som sa ho, preco neprisiel, tvàrila som sa, ze som neprisla ani ja prvy kràt (az ovela neskor sa mi priznal, ze mal autonehodu, nastastie nic vàzne) potom sme chodili von, na kàvu, do kasina sme isli pozriet, prechàdzky na plàzi, prvy bozk ma skoro zlomil v kolenàch. Zavrela som za sebou dvere a triasla sa ako osika stàle som si nechcela pripustit, ze by z toho mohlo nieco byt, tak som povedala, ze potrebujem cas, na premyslanie, ani si neviete predstavit, ako sa ten tyzden vliekol! V bruchu motyle pri kazdom pomysleni nanho Po tyzdni sme sa stretli. Konencne zo seba dostal otàzku: Màs ma rada?! A ja mrcha mu odpovedàm: "Nie!!" Keby ste vtedy videli jeho vyraz na tvàri, no kebych mu jednu vrazila, asi to znesie lepsie ako to "Nie", tak ale nenechala som ho tràpit dlho, takmer vzàpati som dodala
"Milujem ta " oci sa mu rozziarili, dodnes tvrdi, ze unho to bola làska na prvy pohlad, mozno aj u mna, keby nie mojich povodnych plànov a racia Priznal sa mi, ze nemoze mat deti, na co mu vravim a co?! nie si prvy ani posledny potom nasledovalo kràsne obdobie, tancovanie v noci na pràzdnom parkovisku, kytice ruzi, prechàdzky po plàzi, dostala som od neho prsten schovany v kolàciku, ktory som vo svojom sne videla rok pred tym (nàhoda?!) zàpady slnka, no nàdhera, ani opisat sa to nedà, kvoli mne sa naucil po anglicky, aby sme mohli komunikovat (on je Francùz), teraz sa ja ucim francùzsky, lebo sme sa prestahovali do Fr.
po dvoch rokoch spolunazivania som zostala tehotnà, comu som ja ani verit nechcela, on bol ten, co prisiel na to, ze som tehotnà, kedze ja v hlave, ved deti nemozeme mat a to sme boli aj na vysetreniach, tehotensky test sa mi triasol v rukàch a jasne ukazoval dve ciarocky, narodila sa nàm dcéra, ktorej je uzasny otec, pomàhal, staral sa a dodnes sù spojenci na zivot a na smrt, moje dve . Sme spolu uz vyse devat rokov a aj ked vsedny kolotoc zivota pohlti vacsinu nàsho casu, este stàle som zalùbenà , kazdé objatie mi postavi chlpky na krku a roztancuje krdel motylov v bruchu , obcas ma necakane prekvapi kyticou ruzi... V oktobri nàm pribudne, po tazkych zaciatkoch, dalsie , nesmierne sa vsetci traja tesime, malà takmer plakala, ked sme jej povedali, ze bude mat braceka, alebo sestricku. Tatino to znàsa hrdinsky, ale tiez sa uz nevie dockat Ako kazdy chlap aj on setri komplimentami, ale jeden ma vélmi potesil: Povedal mi, len tak medzi recou: Nejak som zmùdrel pri tebe!!! no nemilovali by ste ho

juj to je dobrá téma dievčence...ja som toho mojho spoznala keď som mala 14 a on 15.chodila som do osmičky a každé ráno som ho videla aj s kamaratom na bycikly jak si to šinú do školy.pokukoval po mne pár dní a potom poprosil toho kamaráta nech nás zoznámi,pretože toho som poznala a zdravila..kamarát nelenil a zoznámil nás...Adrián začal za mnou chodiť aj domov,sedávali sme na schodoch pred činžiakom,kecali a pusinkovali..bolo to také milé,nevinné..lenže ja som odchádzala do blavy na strednú a povedala som si,že sa nebudem viazať,veď ma možno vo veľkomeste čaká niečo lepšie.. tak dostal kopačky...(brokenheart) nevidela som ho potom asi 3 roky a raz sme sa náhodou stretli..potešil sa že ma vidí a vypytoval sa čo a ako,ako sa mám,ako sa mi darí..pozýval ma na discu,kávu,do kina,hocikde len nech snim idem... dlho som odolávala,nechcela som ho druhýkrát raniť,pretože som o neho vobec nemala záujem..no toľko ma lámal až som pristala na 1 discu,ale podmienku som mala tú,že ideme ako kamaráti a nech odo mňa nečaká viac...lenže pri slaďákoch sa mi akosi zatočila hlava a zrazu sme sa bozkávali..vrátili sa staré spomienky a bola som v tom až po uši...chodili sme spolu 3 roky,potom bola svadba a 25.marca oslávime 9 výročie...prežili sme toho spolu dosť,dobrého aj zlého,dúfam že nás to zocelilo a spolu aj zostarneme...

no my sme sa zoznámili na stanovačke, sme z jedného mesta ale museli sme cestovať až cez celý republiku aby sme sa stretli
kolegyňa ma ohlásila či s nou nechcem ísť na víkend na stanovačku že ju ohlásil sused a sama nechce ísť, s tým susedom išiel aj kolega (môj manžel), tak som išla, ved čo by som robila cez víkend doma s rodičmi, a odvtedy sme spolu, ale to som vôbec netušila ako to skončí ked sme sa stretli, lebo obaja mi boli véééľmi nesympatický a do večera ani neviem prečo som mala také čudné pocity v žalúdku a nebola to črevná chripka a neprešlo to ani do druhého dňa a on mal asi tiež podobné pocity lebo večer sa už chcel natlačiť do spacáku

V mojom pripade plati odriekaneho chleba sa najviac najes.....
My sme sa zoznamili cez icq - cez moju kamosku ktorej sa nahodou ozval jeho kamos (obaja su Cesi)... A ona mu poslala fotku na ktorej nebola sama. Asi rok sme si pisali - nechcela som sa stretnut. Ved cez PC sa da clovek tak lahko zidealizovat. Ale raz v zime mi na kancelariu niekto zaklopal a ked sa otvorili dvere ...... No asi neuverite ale vo dverach stal on. Moj znamy s netu. Spinavy blond s modrymi ocami. Doteraz netusim ako ma dokazal najst v bludisku chodieb a pavilonov v nasej skole. A tak sme sa zacali stretavat. Az neskor som sa dozvedela ze je rozvedeny a ma syna. V lete sme sli spolu na dovolenku do Chorvatska a hoci sme boli sami (on soferoval ja nemam vodicak) a spali v jednej izbe i posteli akosi sme sa dali dokopy az tri dni pred koncom dovolenky. A kedze ani ja ani on nepatrime k tym odvaznym - dat sa dokopy v nasom pripade znamenalo len drzat sa za ruky. A to som mala 28 a on o 5 viac A rozlucka po dovolenke bola v podobnom duchu. Prva pusa prisla neskorej asi o tyzden. Skor sme sa nestretli. A ci s nim budem chodit sa opytal az po roku . Dnes sme zasnubeny a v auguste sa chceme vziat.
A to nikdy nechela znamost z netu a k tomu cudzinca a rozvedeneho.....A blond? Tak tych nemusim do dnes - az na jedneho