reklama

S O S

Formelka , 03. 04. 2010 - 10:26

reklama

Milé naničmamy, rozhodla som sa napísať namiesto mojej sestry.
Má 20 rokov, a priatela 3 roky. Rada by som jej pomohla, ale sama neviem ako, tak chcem požiadať o radu a pomoc Vás.
Sú spolu velmi zlatí, Maja(priatel sestry) berieme už ako súčasť rodiny, su spolu všade na každej rodinnej oslave, či už z našej strany alebo jeho, naozaj sa velmi lubia, a su spolu šťastni.
Ale sestra(Monika) ma jeden problem vo vťahu, s ktorym sa zverila iba mne a ja jej neviem pomoct Smútok
S Majom su spolu každy den, a su spolu cím dalej tym šťastnejsí, nevedia si predstaviť jeden bez druheho život, a každy den sa na seba tešia čoraz viac a viac Slnko Lenže..... Majo ma vela kamaratov, a ked chce ísť za nimi na cely večer tak moja sestra to nevie zvladnuť. Sama to nevie odvovodniť, bojí sa o neho ako o svoje dieťa ked niesu spolu, hned ako niekam ide sa jej musí hlasiť že je už na poriadku doma živy a zdravy a podobne, nevie byť bez neho, odratava minuty kedy zase bude s nim, a on tak isto, len s tym rozdielom že on chce ísť raz za čas aj za kamošmi.. Monika mu to nezakazuje, ale na druhej strane to nechce.. chce byť s ním, lebo sa o neho bojí a ma proste potrebu byť s nim neustale..Nevie čo ma robiť, sama to chce zmeniť, chce aby to bolo tak že aspon raz do mesiaca ona isla za kamoškami, a on za kamošmi a ona mala klud, ale nevie to.. skusali to vela krat ale ona proste nema klud ked nieje s nim.. Raz bol dokonca Majo na chate s dvoma kamosmi, a Monika celu noc nespala! S odvovodnenim, vraj akoby mohla spať ked Majo nieje doma a ona sa bojí čo keby sa mu niečo stalo....Pomožte Smútok Nikdy si jeden druhemu nič nezakazovali, vedia čo maju, čo možu, su tolerantí, chapaví, rozumní, sama možem povedať že by mohli byť prikladom vo vztahoch dnešnej mladeže.
Ja ju chapem, že ho lubi viac ako svoj život ako aj nie raz povedala, ale v tomto jej naozaj poradiť neviem...
Neviem či to správne pochopíte, lebo ja ako si to po sebe čítam znova tak sa mi zdá že som to volako zchomolila, ale to čo mi všetko beha hlavou neviem presne napísať.. Možno to poznáte Slnko
Dakujem za akekolvek rady, aj v mene mojej sestry..Bozkávam


reklama


reklama

georgina, So, 03. 04. 2010 - 10:34

Formelka, a tvoja sestra vie, že tu pretriasaš jej súkromie?

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 10:35

Ano Georgina... Včera sme sa rozpravali, chcela aby som jej pomohla, ale nevedela som, tak som jej povedala že som sa registrovala na stranke naničmám Úsmev a že tu poradíte každemu ako viete, že to skusim a suhlasila..

georgina, So, 03. 04. 2010 - 10:38

A nechce sa sestra radšej zaregistrovať sama? Takéto radenie cez tretiu osobu je totiž dosť nanič.

Betula, So, 03. 04. 2010 - 10:56

ano suhlasim s georginou, mala by sa zaregistrovat sama, pretoze to je laska az taka, ze ho rozpuci. Ja sa tiez bojim o svojho, riesili sme to sms spravou iba kratke ...ok... a je to vybavene, nech ho necha dychat, lebo to bude laska gniavena a ta nevydrzi, lebo toho druheho udusi....casom.....tak bacha
pivo

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 11:05

akože ked tvoj chcel niekam ist, tak jedine čo si mu napísala alebo povedala bolo OK? Veľký úsmev to je všetko? a ako to potom riešil ?

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 11:04

Diky Betula, no ona sa nezaregistruje isto, ona ani na net nechodí, nechala to na mna, ved len skúšam, ak nič tak nič Slnko
Dakujem aj tak Bozkávam

apple, So, 03. 04. 2010 - 12:33

...tak ja som s tých divných,čo tvoju sestru chápu,ja som s priateľom 2,5roka,boli sme od seba iba jednu noc-a tiež som zaspala až nad ránom,chodíme aj zvlášť von s kamarátmi,ale nie je to ono...no nič neostáva,len si na to zvyknúť,zamestnávať sa,tvoriť,učiť sa,byť s kamoškami,a nič nie je zlé na tom sa ozvať,my si voláme kedy má ten druhý potrebu,a čo...proste je to o zvyku a o sebadisciplíne...držím palce nech sú spolu šťastní Zlomené srdce Zlomené srdce

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 12:40

Dakujem, odkážem Úsmev
Aj ja som jej milion krat hovorila, že treba si nato zvyknuť,že je normalne ked ona pojde raz za čas za svojimi kamoškami a on za svojimi kamošmi, vobec nemusia mať spoločnych, ale treba akceptovať teda tu druhu možnosť... ale ona si nato nemieni zvykať, ona to chce zmeniť, lebo ževraj sa len trapi takymto štylom života.. A ja to na nej vidím, a mrzí ma to.. Pritom jej priatel všetko tiež chape, ved su spolu stale.. Ale prenho znamenaju kamarati vela a nevidi nič zle na tom ked vybehne s nimi raz za čas na pivo.. No, aj sestra vie že to je uplne normalna bežna vec, ale nedokaže to prežiť.. Musí to byť strašne Mlčím

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 13:47

Ahojte Naničmamy, píšem ja, Monika, sestra Formelky.
Navštívila som ju a bolo mi povedané, aby som sa tu zaregistrovala ja, a potom mi poradíte.. Nemám na to čas momentalne, ale možem byť teraz tu, na Formelke.Úsmev
Prečítala som čo ste písali, moja sestra to vystihla a napísala spravne, tak by som bola rada keby ste mi poradili Plačem
Dakujem,Monika

georgina, So, 03. 04. 2010 - 13:54

Monika, proces registrácie trvá asi tri minúty. Potrebuješ na to len platnú mailovú adresu. Ak ju nemáš, dá sa založiť za dve minúty. To je dokopy päť minút tvojho času.

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 14:04

Georgina, prepáč, ale nieje to teraz jedno, či budem písať od sestry alebo si budem zakladať svoj učet Smútok
Chcem len poradiť ak možete a ak viete. To, pod akym menom píšem je teraz najmenej potrebne Smútok

georgina, So, 03. 04. 2010 - 14:10

Monika, nie je to tak celkom jedno. Nevidíme sa a nick je jediná možnosť, ako rozlíšiť jednotlivé osoby, ktoré píšu a ktorým píšeme. Nerozumiem tvojej nechuti založiť si svoj vlastný nick. Je to zadarmo, nie je to nič zložité a Formelka ti s tým určite rada pomôže. A ani to dlho netrvá. Za ten čas, čo si tu, si to mohla urobiť už aspoň trikrát.

eva m, So, 03. 04. 2010 - 13:54

nuz, mne samej by velmi, velmi vadilo, keby mi moj muz takto "dychal na krk".
Podla mna je uplne normalne, ked maju partneri aj svoj okruh znamych, nielen spolocnych a z hladiska psychohygieny povazujem za priam potrebne mat aj svoje individualne zaujmy.
Moj manzel pracovne vela cestuje, tiez sa onho bojim, ale nedusim ho svojim strachom. Mame zauzivane, ze ked dorazi do ciela, posle SMS, ze dosiel a je to. Ak by som mu stale vyvolavala, pekne by som mu liezla na nervyVeľký úsmev .
Ked je moj muz prec, ten cas prezivam uplne normalne, robime si s detmi svoj program a nenariekam stale od strachu.
Eva Slnko

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 14:02

No ja niesom vobec z tych, ktorí by mu vyvolavali a nedali pokoj.
Ked už niekde je, tak si zavolame raz-dva krat.
Ja chapem, že je to potrebne mat aj vlastne zaujmy a priatelov. Ja toto všetko chapem, a nemam to nikomu za zle ani mojmu priatelovi ale moj problem sa zaklada na tom, že chcem aby bol stale somnou, lebo ho velmi lubim a viem že aj on mna, sme spolu šťastní a sme spolu radi každy den, ale ked ma prísť raz za čas den, ked ma on ísť preč.. tak to neviem predychať, vadí mi to, chcem byť s nim, bojím sa o nho, a niekedy mam pocit akoby ma jeho kamarati predbehli, že oni ho zavolali von a teraz ja už s tym nič nenarobím.
Toto je moj problem, že chcem byť normalna, len neviem ako na to Smútok

eva m, So, 03. 04. 2010 - 14:08

venuj sa aj ty nejakym svojim zalubam, urcite mas konicky, priatelov.
Aj ja svojho manzela velmi lubim a sme spolu stastni, ale nevidim to ako dovod na to, aby sme boli stale spolu. To mi pripada take majetnicke, obmedzujuce.
Moj muz je svojpravny, vie na seba davat pozor, do ziadneho rizika zbytocne nevstupuje, preto nie je dovod na prehnany strach o neho. A ak sa ma nieco stat, tym, ze ho budem "obmedzovat v pohybe" a nutit ho byt stale so mnou, tomu urcite nezabranim.
Kamarati tvojho priatela nie su tvoji superi, nepotrebuju ta predbiehat a "bit sa" s tebou o jeho spolocnost.
Eva Slnko

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 14:12

Takto sme to už spravili niekolko krát, on išiel na pivo, a ja som hned volala kamoške, len preto aby mi rychlejšie ubehol čas.
Porozpravali sme sa, isla som domov ale stale som mala mysel niekde inde, nemožem sa ani uvolniť, len sa pretvarujem pred kamoškami že mi je fajn a tak, ale pritom v hlave nemam nič ine len či sa nahodou nič Majovi nestalo, a podobne.
Nech to potláčam akokolvek, nedá sa. Najlepšie by mi bolo, a nič by mi nechybalo, keby s nim žijem niekde kde mame klud, a boli by sme spolu od rana do rana Slnko

eva m, So, 03. 04. 2010 - 15:52

"Najlepšie by mi bolo, a nič by mi nechybalo, keby s nim žijem niekde kde mame klud, a boli by sme spolu od rana do rana "
- bolo by to to najlepsie aj pre tvojho priatela?
Zavana mi to zavislostou, Monika.
Eva Slnko

Monika99, So, 03. 04. 2010 - 16:55

ano, to som si ista Úsmev o tomto sa rozpravame každy den, a on tuži po tom tiež, len zatial nam to okolnosti nedovoluju tak musíme čakať

KIMKA, So, 03. 04. 2010 - 14:05

Monika, ja sa tiež pripájam k názoru, ktorý Ti už napísali hore dievčatá. Svojou láskou zadusíš Maja a jedného dňa ho svojim strachom môžeš odpudiť od seba. Je dobré, že si svoje správanie uvedomuješ a chceš na ňom pracovať. Možno je to túžba vlastniť každú minútu jeho života, ale to asi nie je láska k nemu ale láska k sebe. Skús nad tým pouvažovať. Ak ho skutočne ľúbiš, dáš mu voľnosť a budeš mu dôverovať. Držím palčeky, nech ste šťastní do konca svojich pozemských životov Zlomené srdce Objímam

Formelka, So, 03. 04. 2010 - 14:07

Dakujem.
Keby to ale bolo take lahke. Ved nad sebou rozmyslam už pomaly viac než nad ním Chichocem sa Nedá sa to, a niekedy ma to moje chovanie trápi viac než jeho. Ach bože....

KIMKA, So, 03. 04. 2010 - 14:15

Monika, možno to nebude ľahké a stojí to zato!Slnko

annie, So, 03. 04. 2010 - 15:52

Podľa mňa si len príliš úzkostlivá. Ja som tiež. Uvediem ti príklad. Môj manžel chodí do práce 20km od miesta nášho bydliska, veľmi zlou a nebezpečnou cestou kde sa už stalo veľa smrteľných havárií, cesta je kľukatá, do kopca, potom ešte 1,5 kilometra ide v tme pešo k hotelu kde pracuje. Sú tam v lese medvede, diviaky, srny, rôzna iná zver (občas aj cigáni, hlavne v lete, keď chodia na maliny, huby). Jeho povinnosťou je zakaždým keď šťastne dôjde do hotela prezvoniť mi na mobil. Nerozprávame spolu, len prezvoní že šťastne došiel. Robí to už 13 rokov, každý deň keď ide do práce. Ak by neprezvonil, viem, že sa niečo stalo. To isté robí, keď ide domov. Prezvoní a ja viem, že je na ceste. Ak by najneskôr do hodiny nedošiel, viem že niečo nie je OK a viem niekoho zalarmovať aby mu išli oproti alebo že ho treba hľadať. To čo cítiš, je len úzkosť a strach o osobu, na ktorú si príliš naviazaná. Jediný liek, ktorý sa mne na toto osvedčil je ten, že sme museli byť viac od seba. Teraz je to už OK. Manžel je niekedy preč aj celý víkend (deň aj noc) a zvykla som si. Len mám strach o to cestovanie. Nie je v tom ani žiarlivosť ani nič podobné, je to skutočne len obava. Presne viem, ako sa asi cítiš, ale ver mi, rokmi to bude lepšie. Musíte sa pokúsiť byť viac od seba, nájsť si vlastné záujmy, nájsť si kamošku na občasné kávičkovanie a dámske klebetenie. Nemusí to byť nadlho, tu hodinka, tam hodinka. Ak by nič nepomáhalo, na stavy úzkosti existujú aj lieky, ale myslím, že to by malo byť už len krajné riešenie. Si ešte mladá na to aby si brala takéto lieky. Držím palce aby si sa čím skôr vymanila z tohoto stavu, lebo viem, ako to dokáže znepríjemniť život.

Monika99, So, 03. 04. 2010 - 16:52

Dakujem ti velmi pekne za radu, ano aj my to mame tak že ked ide odomna domov alebo proste vždy ked odniekial ide, tak mame dohodu že ma musí prezvoniť ked príde domov, aby som vedela že je v poriadku. Ked neprezvana, tak volam, čo sa deje.. ale vždy zatial chvalabohu len meškal autobus a podobne Vyplazený jazyk
Je to naozaj velky strach o neho, ako keby mal 5 rokov Smútok ale ked dnes nič ine v telke nevidím len same prepady, vraždy, havarie atd...Mlčím

alexa35, So, 03. 04. 2010 - 17:19

Monika, nuž, tebe pomôže len presťahovať sa na Mars, alebo niekde do pustovne - ako vidím, v pláne to už máš a vieš, že aj preňho by bolo najlepšie, aby bol čo najviac s tebou, takže už len smelo do realizácie... Pre mňa by si bola ako guľa na nohe, sorry... Si mladučká, prečo nežiješ? Keď máš dobrého priateľa, prečo si to kazíš? Vieš, teraz to ešte toleruje, ale príde doba, keď možno natruc príde neskôr, nezavolá, nebude dostupný... a ty sa budeš diviť, prečo?

Polárka (bez overenia), Ne, 04. 04. 2010 - 00:22

Alexa35

prave som chcela pisat, ale pozeram, ze na co Mrkám ?
Ved uz si to napisala ty. Aj pre mna by bol taky partner asi, ako gula na nohe. Vlastne som jedneho takeho mala, a 2 mesiace s nim mi bohate stacili Vyplazený jazyk

Monika

dievcata ti dobre radia, toto uz by mal riesit psycholog Úsmev Úsmev Úsmev . Nie je to zdrave, a je to najrychlejsia a najjasnesia cesta, ako zostat bez priatela Mrkám

tyjamy, So, 03. 04. 2010 - 18:42

..Monika..ja by som vyhladala psychologa...toto tvoje spravanie musi z niecoho pramenit...a co najskor...obavam sa..ze mozes tvojho priatela napriek jeho "laske"k tebe stratit...toto ..si myslim ze ti uz dlho nebude tolerovat....musi to byt pre neho strasne otravne...vela stastia..

púpavienka, Št, 08. 04. 2010 - 08:25

Tvoj strach Monika pramenil zo strachu ktorý si nosila v sebe a zrejme to nebol strach o priateľa ale o milovanú osobu. Len škoda, že do veci nevidime skôr. Držím palce, aby si to prekonala, lebo to maš hodne ťažké a uvedomila si, že v svojom priateľovi môžeš mať tu najväčšiu oporu, len ho nechaj dýchať. To čo je dané sa nedá zmeniť, ani smrť. Je mi to ľúto, ale tvoja sestra ti za posledné dni dala veľa podnetov na to, že aj po jej smrti musiš žiť, žiť svoj život. Veľmi ťa objímam.Objímam Objímam Objímam Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Úsmev Úsmev Úsmev Úsmev Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama