Any, snad Ti pomohlo uz to, ze si to dala na papier, von zo seba. Je tu aj psychologicka poradna, kde mozu poradit odbornici, ja len par subjektivnych poznamok. S muzom si kazdy den, zacinas prispevok tym, ze si bola do neho zalubena, Tvojho povodneho partnera si nevidela roky a asi si ho idealizujes, lebo si pamatas len to pekne. Keby si s nim zila vsedny zivot s pracovnymi a rodicovskymi povinnostami, tiez by si ho mozno videla inak. Vies, ako sa hovori, susedova trava je vzdy zelensia. Kazdemu sa obcas zda jeho zivot nudny, vsedny, partner nie idealny. Skus popracovat na Vasom vztahu, skus najst v Tvojom manzelovi toho chlapca, za ktoreho si sa pred deviatimi rokmi zalubena vydavala. Viem, ze na vztah treba dvoch, ale zacni od seba. A utec, nie sice k Tvojmu byvalemu, ale na par hodin vypadni z domu, na zumbu, s kamoskou do kina, na prechadzku do lesa, kup si nieco pekne na seba, precisti si hlavu a potom pozvi manzela na rande, romanticku veceru, romanticky vikend vo dvojici, co Vam financie a babicka, ktora asi bude strazit deti, dovolia. Tvojho byvaleho nechaj zatial byvalym, daj sancu Tvojmu manzelstvu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..." Vieš taký chlap si na to zvykne a už ho to neodnaučíš. Nepochopí, prečo to doteraz mohlo byť a teraz už nie. Skús mu to povedať.
Ani neviem ako začať. Vydávala som sa ako 20 ročná, teraz budem mať 29. S manželom sme chodili spolu rok a pol. Veľmi som bola zaľúbená a možno ako teraz tak spätne pozeram aj slepá. Vždy som sa snažila byť dobrou manželkou. Mohli sme byvať u mojich rodičou, ale nakoniec sme išli bývať k jeho mame a slobodnému bratovi. Mali sme svoje poschodie aj svoj vchod. Tolerovala som mu hadam všetko, čo sa dalo. Aj to, že sa občas ožral ako prasa. Ked prišla na svet naša dcéra neboli financie, tak sa umiernil. Chodila som okolo neho stale. Vstava s nim ked išiel ráno do práce. Čakala ho neskoro do noci, ked mal poobednú. Sex mal skoro každy den. Problémy zo života mi robila aj jeho mať, teda svokra. A ja som tíško trpela až mi praskli nervy prvýkrat a pohadala som sa s nou. On aj stal pri mne, ale je to jeho mama, tak hral na dve strany. Rok a pol som s nou nekomunikovala, štvala moje dieťa proti mne a ja som tam tíško trpela. Teraz viem, že to bola chyba, ale idem dalej. Odpustila som jej všetko, čím mi ubližila, lebo sme čakali našho syna a myslela som, že hadam už budeme naživať v pokoji. Ale ako som aj čakala, tak to nebolo. A mne už praskli nervy definitívne a vynadala som jej, ani nechcem napísať ako, lebo sa to tu zrejme ani nemôže. Kvôli švagrovi sme mali problémy, vyšetrovanie na polícii a tak, ale on je aj tak psychicky chorý, tak mam ho na háku, a po tej poslednej hádke som povedala dosť. Odchádzam, či ide so mnou alebo nie. Teraz byvame u mojich rodičou, tiež tu máme svoje poschodie, ale akosi som si to predstavovala inak. On sa so svojou mamou udobril a ja som ako vždy ta najhoršia na svete, ale kašľať na nu. Pre manžela som nebola dobra ani tam a niesom zrejme ani tu. Nikdy nič nieje dobré. Mame teda prváčku a dvojročného nezbedníka, živé striebro. Všade robí neporiadok a muž len chodí, máš tu bordel. Alebo tu tak nepratame ako sme pratali tam, pre vysvetlenie ja som vysavala a on umyval, teraz to robím sama a najradšej ked nieje on doma. Tam aj varil, tu len občas. Mamičke vyvoláva každý den, pripadá mi to normálne až choré a dvakrat do týždna ide k nej, ma to po ceste z práce. On ma také podpichovačné reči, ale on tak vedel podpichovať zo srandy vždy, ale ja to už ako srandu neberiem, niededy ma to doslova, že uráža ako sa ku mne správa. Manželské povinnosti su u mna doslova ako povinnosti, lebo ked nahodou som unavena, tak mi povie nevyhováraj sa, alebo na druhý den počúvam výčitky, že zase nič nebolo.Ale tu je niečo prečo toto píšem. Na fb sme sa náhodne stretli so starou láskou, s ktorou som chodila pred mojim mužom. V podstate som ho nechala kvôli môjmu mužovi, lebo som sa bála, ako by naši vtedy reagovali, ak by som zostala s nim je odo mna o 17 rokov starší. Plakala som ked som ho opúšťala, lebo som ho ľúbila. Býval daleko a prišiel mi do cesty môj muž tak som to vzdala. Teraz ked sme znova v kontakte, je stále slobodný a z nášho písania je jasné, že ak by som bola nezadaná, tak by sme normálne pokračovali, tam kde sme skončili. Je to taký dobráčisko, usmievavý a tešiaci sa zo života, plný energie akoby ani nebol taký starý aký ma vek. Trieskam si hlavu o stenu, lebo viem, ako ma aj on veľmi ľúbil, čo mi potvrdil aj teraz. Ked som sama, tak si poplačem, že som tak skvelého človeka vtedy opustila, že možno mi mohlo byť aj lepšie. Trápim sa lebo si to neviem odpustiť ani ja sama sebe. Som v takej psychickej nepohode, nervozna, ani tou som nebola, ale roky ma zmenili, pretože som za všetko len kritizovaná a potom mam len nervy. Niekedy som už bola aj v takej situácii, že sa mi nechcelo žiť, ale prišiel mi do cesty znova on a ked si píšeme alebo voláme, tak mam úsmev na tváry a aj trápenie, lebo mi je všetko tak ľúto, že to možno bola moja životná láska, ktorú som zahodila a ja musím teraz prežiť svoj život tak až do staroby a zomrieť a to ma trápi. Zase nie vždy je muž zlý, ale je to len občas čo mam pocit, že je to v poriadku. Neviem ako budem dalej žiť. Ako sa mam vyrovnať s tym všetkým, keby som mohla, tak by som najradšej utiekla a nikdy sa nevrátila,ale mam deti...