Ahoj Anja.Viem,aké je ťažké žiť vo vzťahu,keď nevieš,či môžeš dôverovať človeku,ktorého miluješ.Ak od vtedy neboli v kontakte,možno by si mohla skúsiť veriť.Je ťažké radiť v takom niečom.Ale zas keď budeš stále podozrievať,doženieš ho k tomu,aby zas niečo také spravil.Ostáva len veriť,lebo ináč sa budeš zožierať a to určite neprospeje vášmu vzťahu.Ak od vtedy nič neurobil,dáva ti najavo lásku,nemáš dôvod neveriť mu.Tvoja nedôvera môže úplne pokaziť váš vzťah.Ja som rozvedená a preto,čo mi bývalý manžel robil,nedôverovala som nikomu.Ani rodine.Po čase som sa zoznámila s priateľom a práve on mi otvoril oči,že ak budem taká podozrievavá,tak to neskončí dobre,že všetko vidím negatívne...Vravel mi,ako ho uráža,keď ho podozrievam zo všetkého možného,keď viem,že všetok čas,čo má,venuje mne a deťom a robote.Tak som sa postupne nejak donútila mu veriť a nechávať všetko plynúť.Proste som si uvedomila,ako ho odrádzam od seba,keď som ho stále podozrievala.Nevyvíjam na ňho tlak a náš vzťah je úplne krásny.Naučila som sa dôverovať,lebo to podozrievanie a nervozita mi nerobili dobre,odniesol si to každý,kto mi vošiel do cesty.Bola som podráždená,zlostná.Keď ma niekedy prepadne taká podozrievavosť,stále si spomeniem na všetko,čo pre mňa a deti priateľ robí,čo pekné sme spolu prežili a proste mi stále dôjde,že to všetko musel robiť len z lásky.Je na tebe,či skúsiš veriť.Ja som sa rozhodla veriť a zatiaľ som to neľutovala.Tak ti držím palce,tešte sa spolu z každého pekného dňa,z hocijakej maličkosti a užívajte si jeden druhého.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zacnem od zaciatku. Som zena v strednych rokoch. Bola som rozvedena a v roku 2006 som sa zoznamila s nemeckym muzom. Bol rozvedeny, mily, pozorny, sympaticky, mal dobre zamestnanie-jednoducho idealny partner. Zaciatkom roka 2007 som sa k nemu nastahovala na jeho naliehanie. No,este predtym som zistila, ze ma priatelku a preto som mu oznamila, ze si musi vybrat a on si vybral mna a s dotycnou prerusil vsetky kontakty- tak mi to povedal a ja som mu verila. Bolo to najkrajsie a najstastnejsie obdobie v mojom zivote. Milovala som ho a urobila by som pre neho cokolvek. V auguste 2007 som podstupila mensiu operaciu oka na SK a v septembri 2007 som musela naspat na kontrolu. Na SK som sla sama, prespala som u mojej najlepsej priatelky. Rano som sla na kontrolu do BB a moj pozorny priatel mi poslal sms so zelanim stastia a vyznanie lasky- bola som stastna. Ked som sa vratila z BB k priatelke, ta sa ma pytala, ci mi priatel volal a ja som povedala, ze poslal sms.Ona hned, ze aby som mu zavolala, lebo vraj ma zlu predtuchu- ja som sa smiala a povedala som, ze zavolam vecer, ale ona trvala na svojom, tak som zavolala- zvonilo, ale nikto nebral, skusala som to asi 20 krat-nic. Bolo to cudne, no moja priatelka sa ma pytala, ci mam cislo na jeho expriatelku- mala som.Ona si dala sukromne cislo a zavolala jej- zvonil, ale nebrala. No este som to brala s humorom a vravela som, ze sme obe sibnute. No, ale ked sme to skusali znovu a znovu, ja jemu ona jej a nic, chytala ma panika. Toto vsetko sme skusali asi tri hodiny, potom sme si dali pauzu asi na 40 minut a potom sme to skusili obe naraz a co sa stalo? Zdvihol moj priatej aj ona. Do telefonu som mu povedala- ty si s tou k...... a zlozila som- bola som na 100% presvedcena, ze su spolu. Volal mi naspat, pisal sms- ja som nereagovala, neskor som mu oznamila, ze je koniec. O dva dni prisiel za mnou na SK totalne zniceny a s vysvetlenim, ze bol s kolegami a telefon mal v aute. Moja priatelka mala vycitky, ze podla vsetkeho mu ublizujeme, ale vo mne uz rastlo semienko pochybnosti. No,ale ked prisiel asi po 10 min. mu jeho expriatelke poslala sms s tym, ze mala asi 30 anonimnych volani a ak sa to bude opakovat-vraj ma uda na policiu.Ako vedela, ze som volala prave ja-on jej to vraj oznamil telefonom. Taketo vysvetlenia a zaprisahavanie mi predviedol moj nestastny a zniceny priatel. Nejak som sa dala ucicikat.Na druhy den sme sli k mojej mame- kupil dve kytice jednu pre mna a druhu pre moju mamu a zaroven ju poziadal o moju ruku. Suhlasila som,ale ...V decembri 2007 sme sa brali, ale este pred obradom som sa ho pytala, ako to vlastne bolo a on mi odprisahal, ze to bola len nahoda, ze zdvihli naraz. Ja som mu este povedala, ze ak ma oklamal pridem na to-skor alebo neskor a bude to peklom pre oboch. V maji 2008 som chcela poslat sms z telefonu, no manzel mi povedal, aby som poslala cez internet.Ja som nevedela ako to funguje, tak mi vsetko pripravil-neviem, co viedlo moju ruku, ale dostala som sa na stranku odkial on posielal a kde dostaval sms. To, co som precitala mi len potvrdilo to, co som tusila, ale nevedela na 100%, skrikla som, vstala zo stolicky, ktora sa prevratila a klavesnica letela zo stola. Moj uz manzel ostal sokovany lebo nevedel co sa robi,az ked uvidel kde som, pochopil co sa deje. Plakala som, kricala, bol to sok. Cloveku ktoremu som doverovala ma klamal. Bolo to hrozne. Uz nepomohlo nic- musel s pravdou von. A jeho vysvetlenie? Poznali sa vraj dlho a nechcel to ukoncit tak nelutostne. Ked pochopil, ze nieco tusim mal strach, ze bude koniec a preto sa rychlo hnal do manzelstva. Vedel ze sa chce so mnou ozenit a bolo to posledne stretko. Teraz je mojim manzelom, miluje ma, nechce zit bezomna, stastie poznal len pri mne atd. a odprisahal mi, ze by ma uz nikdy neoklamal. Ako mam verit cloveku, ze sa to uz nezopakuje? Aj napriek tomu, co sa stalo zijem s manzelom, lebo ho milujem. No uz to nie je take ako pred tym. Uz ho podozrievam, nedoverujem mu a su aj chvile, ked ho nenavidim a uvazujem o rozvode. On ma ubezpecuje o laske, dovere, prosi aby sme na vsetko zabudli a zacali od zaciatku. Ale aj ked sa snazim-nejde to. Neviem co dalej....