Clare,zivot ide dalej.Mysli na deti nalad sa pozitivne,poriadne to dnes vyfukaj a rano vstan s usmevom Nechcem ti radit co mas urobit ved to citis a vies sama.Nezabudni sa mat rada sama
Drzim ti palce a zelam pekne sviatky
Smutné vianoce
Clare to snád nemyslíš vážne? Viem, idú Vianoce a človek je dajako citlivejšie naladený, ale ja by som balila kufre. Dať sa otlkať človekom čo ťa má milovať, chrániť a vážiť si ťa?! Alebo myslíš, že ďalšia facka nepríde? Držím ti palce aby sa to čo najskôr urovnalo. Mysli na to, že deti sú malé nie blbé. Toto povedala mne psychologička keď som nevedela ako ďalej a dnes mám super rodinu (aj keď jeden člen je v nej vymenený a druhý úplne nový)
clare, vyzera to tak, ze svoju hranicu posuvas stale viac a viac nadol. prides sa postazovat ake je to nespravodlive, aka krivda sa deje, no nic nespravis. a este si dupnes nohou ze ani tych jeho rodicov ty nezdravis. pride mi to ako zalovanie sa dati v skolke, ktore cakaju, ze to za nich vyriesi pani ucitelka. alebo ich aspon polutuje. ja uz viac polutovat nemozem, jednoducho sa "minulo".
Clare, chápem, že sa chceš posťažovať... Ale naozaj nechceš začať konečne nejako svoju situáciu aj riešiť?
Toto som ti napísala pred dvoma mesiacmi do tvojho blogu: http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/ja-sa-raz-zblaznim
Vložil(a) georgina, 18. Október 2008 - 11:55
Clare, prepáč, ale popísala si na Naničmamu už veľa príkladov o tom, ako sa tvoj manžel správa k tebe aj k deťom. A veľa dievčat ti už napísalo, že taký vzťah, aký máte vy dvaja, ani vzťahom nie je.
Prosím ťa, čo chceš ešte riešiť? Tvoj manžel ťa sústavne uráža, ponižuje... atď. A to aj pred deťmi. A to všetko napriek tvojim dlhodobým snahám veci zmeniť a s manželom sa rozumne dohodnúť.
Na čo čakáš? Že tvojho muža zrazu osvieti a zmení sa na ideálneho manžela?
Nemyslíš, že je čas priznať si, že si si proste nevybrala správneho partnera, zbaliť seba, aj deti a odísť?
suhlas do bodky anka
pozalovat sa da raz, spytat sa na to co robit a neurobit nic...ach jajaj
Clare, nikto to za teba nevyriesi, nevymysli, nespravi. Bohuzial
clare nezabudni! každý si dovolí k tebe len toľko koľko dovolíš ty!!!
a je mi ľúto len tvojich detí!!!
Clare,
na co este cakas? Co sa este musi stat, aby si zacala konecnie nieco robit?
Eva
No tak na sviatky to teraz baba isto neporiesi!
Pokial to neriesila doteraz,Vianoce isto nie je ten pravy cas.
Clare- aj u nas je obcas "Sicilia"- a snazili sme sa nebit pred detmi, ale obcas to proste tak vypali a niet cesty spat.
Skus to znova prehltnut a vyuzit sviatky skor na rozhovor- budete mat urcite prilezitost to rozobrat, ked pojdu det spat.
Aj taketo skarede veci sa stavaju- nielen u vas.
ivet
ale nemaju sa stavat!
Kto chce, vzdy si najde dovod, preco to neriesit - Vianoce, Velka noc, narodeniny, meniny, nejake vyrocie...
Takyto zivot musi predsa ubijat a hlavne - dava priserny priklad detom!! Ake pokojne detstvo? Aky vzor vo vztahoch? Aky pocit istoty a zazemia?...
Eva
clare... pokazené vianoce?!? to nemyslíš vážne.
Oni majú pokazený celý život.
A ak to neporiešiš ty, tak si to poriešia oni sami... ale ty už do ich plánov zapadať nebudeš.
My sme tiež tak žili. Moja mama to po rokoch poriešila. A ja si ju veľmi veľmi vážim.
aj keď sme odišli zo dňa na deň. aj po 15 rokoch je to niekedy ťažké. Ale nikdy sme to neoľutovali, ani my - deti, ani ona - mama.
Nechápem, čo tam ešte ostávaš, fakt nechápem.
Clare.prepáč,je to od veci,ale zomrel mi dnes ráno /vlastne včera / svokor,ktorý mi bol ako otcom,neviem sa z toho spamätať,a vôbec,my vštetci,mal vlastne "iba " neliečenú cukrovku,v spánku v nemocnici zaspal a už sa neprebral,toľko sme mu toho chceli povedať.......váž si chvíle,hoc aj takéto,ale sú........A dajú sa odpustiť aj zabudnúť......Ale sú.
je mi to luto, citim s tebou.
Eva
Silvi, úprimnú sústrasť
Úprimnú sústrasť aj odo mňa, mne otecko zomrel pred dvomi rokmi, ale ešte stále to bolí, obvzlášť v dňoch ako sú tieto
Dievčatá,ďakujem,ste zlaté,Clare prepáč že som tak nevhodne v tvojom bloku,chcem ti len povedať,že život je strašne krátky a nevieš,čo sa stane zajtra,nezahadzuj šancu žiť ho tak ako chceš,aby si neskôr neľutovala.
zrovna vcera som rozmyslala, ze si sa uz davno neozvala. a tak zom uvazovala, ci si konecne tresla dvermi za zivotom s tym tvojim chlapom alebo... este stale cakas na zazrak a najblizsie, co budeme pocut, je dalsia staznost. a bac, je to tu.
nepamatam, ci si uz predtym spominala, ze ta udrel... kazdopadne, daj si do noveho roku zavazok, ze zacnes konat. nie premyslat, ci zacnes vobec konat, ale KONAT. Hladat moznosti - byvanie, co vsetko obnasa rozvod, na ake peniaze od neho mas pravo a budes ich ziadat, spocitas si prijem a vydavky a zistis, ci mozes s nejakou pomocou ratat od rodicov (pamatam, ze tam bol tiez nejaky zadrhel, ale videl sa mi nic v porovnani s tym, co musis pri chlapovi)... proste nebude to hladanie dovodov, preco este nic nerobit, vecne preslapovanie na mieste a cakanie, ze niekto pride, vezme na seba bremeno rozhodovania a aj nasledkov a ty sa zvezies popri nom.
podla mojho nazoru si v jeho ociach uz tak nizko, ze nech urobis, co urobis, nikdy pre neho uz nebudes mat tu cenu, co kedysi na zaciatku. tak neuc svoje dcery, ze ich manzelia maju pravo do nich kopat a pohrdat nimi.
uprimne, neviem, preco stale vahas. skus si vsetky tie svoje "strachy" spisat na papier a potom ich zacat jeden po druhom riesit. mozno, ked budes mat aspon teoreticke vychodisko, prestanes sa ich bat a konecne zacnes konat.
a zabudni na to, ze zivot ti prinesie zadostucinenie v podobe toho, ze ho zrazi na kolena a on sa este rad za tebou obzrie. urcite si po tebe najde dalsiu a tvojou stratou trpiet nejak nebude. mozno bude ta druha trpiet tak ako ty, ale on nie.
Clare, my tiež žijeme život a la italiana Ale nezostávame si nič dlžní. Občas bojujeme tak urputne
, že na druhý deň mám ja celé nohy modrinové a on doškriabaný chrbát. Ale bitka, nie je nijaké riešenie, u nás sú to iba také doťahovačky alebo skôr besnenie. A keď je jednosmerná
Tak ako baby hore napísali- každá sa občas prídeme vyzúriť a vyrozprávať sa, ale keď sem budeš písať iba o tom, aký bol ten chlap zase strašný a nikdy nenapíšeš nič pozitívne, nemôžeme ti poradiť iné, ako NEbyť v takomto vzťahu, v takom, kde si nešťastná. Držím palce, nech sa už rozhodneš riešiť alebo neriešiť, veď predsa sa jedná o tvoj život, ale nemysli si, že by sme ti chceli ublížiť, ak ti aj nabudúce, aj potom a aj potom napíšeme to isté.
PS: vysvetľujete deťom čo sa deje? Idete za nimi, sadnete si k nim /obaja/ a vedia, že aj dospelí robia chyby? Vedia, že hádky sú iba búrky, ale že nikdy na ne neprší? Že ich ľúbite?
Ak áno, netráp sa, Vianoce sú za dverami a bola by si jediná, ktorá by si ich nevychutnala.
Eva
Clare, dievča, cítim s tebou. No tu sa naozaj dá už len konať. Rozmýšľať neni o čom.
"skus si vsetky tie svoje "strachy" spisat na papier a potom ich zacat jeden po druhom riesit." (magic) Prosím, aspoň začnin Clare. Veľa síl ti prajem.
Clare, asi by som manželovi oznámila, že Vianoce s deťmi strávim u rodičov. Zbalila by som darčeky pre dievčatá, pár kúskov oblečenia a neudržalo by ma ani stádo volov (nie to jeden...) !!!
To by mohol byť tvoj prvý pokus, krok ako vypadnúť, skúsiť si na pár dní bez neho, možno by si bola sama prekvapená ako výborne sa cítiš, aj deti by mali isto krajšie Vianoce, keďže píšeš, že tvoji rodičia sú fajn.
Veľmi Ti držím palce!!!
Eva
Ja viem, že čo píšem, je stále o tom istom. Mne sa už asi nedá poradiť. Viem, že mi radíte dobre a myslíte to so mnou len dobre. Neviem, či už je to závislosť alebo čo ( na mužovi ). Rodičom som povedala, čo sa stalo a chceli aby som aspon na celé sviatky prišla k nim s deťmi. Lenže deti chcú byť na štedrý večer doma s otcom. Tie malé nám povedali, aby sme sa nehádali a nekazili im Vianoce.
je mi zo všetkého na hovno, a to myslím doslovne. Keby nie detí,...nechce sa mi žiť...
Eva
Tak sa dnes môj mužíček zase vyfarbil! Máme obe dcéry choré, majú zápal priedušiek. Ja napokon tiež. Keďže obaja pracujeme, poprosila som mojich rodičov, či by sa nám týždeň nestarali o deti ( 5 a 7 roč.). Moji rodičia ešte pracujú, ale otec dva dni robí, potom dva dni doma a mama mala práve asi 3 dni dovolenky. ja som aj chorá chodila do práce, nechcem veľa vymeškávať, lebo deti, keď sú choré, tak si OČR beriem iba ja, muž ani raz. On bol doma dva tždne sám so sebou asi pred mesiacom, keď mal tiež zápal. To je tak vždy, keď ho "ofúkne", tak sa lieči aj tri týždne, ale kvôli deťom predsa si nebude brať voľno, to by sa musel o ne starať! Bývame pri svokrovcoch, tí sú už na dôchodku, takže by mohli baviť, keby chceli,....ale to by museli chcieť.
No a dnes som bola u našich pre deti a kašľú ešte viac ako predtým, aj keď využívali antibiotiká. Muž začal vyrypovať, že je to našich chyba, že sa o ne poriadne nestarali,... To ma poriadne nasralo a opýtala som sa, prečo teda deti nedoviedol k svokrovcom, aby sa aspoň raz o vnúčence postarali. Padli aj škaredé slová na adresu mojich aj jeho rodičov a padla aj facka. Hádajte na čiu tvár. Pripadá mi to veľmi nespravodlivé voči mojim rodičom, ktorí nám s deťmi vždy pomôžu a viem, že sa o ne postarajú vždy dobre. varia im, bavia sa s nimi, učia sa s nimi,... No proste robia oveľa viac ako by mali. A on im predo mnou hnusne nadáva namiesto toho, aby sa im poďakoval. Veď bolo lepšie svokrovcom sedieť na zadku a odpočívať ako našim, keď majú voľno sa starať o dve choré deti a medzi tým chodiť do roboty. keď ich stretne ani ich nepozdraví, ale ani ja tých ... !!
tak keď som si zastala rodičov, dostala som po hube!!
Strašne sme sa pohádali a deti bli z toho veľmi smutné. Myslela som, že zomriem, nie kvôli sebe, ale kvôli im. pokazili sme im Vianoce a to ma veľmi mrzí.Neviem ako zvládnem tieto sviatky, štedrý večer,...je mi na zbláznenie.