Smútok v duši

Ajka, spojiť dva svety je veľmi náročné a plné kompromisov. Bola si desať rokov s deťmi sama a predpokladám, že za ten čas si bola nielen matkou, ženou, ale musela si riešiť aj mužské záležitosti. Teraz prišiel do tvojho života niekto nový. Verím, že na jednej strane je to radosť, ale na druhej strane je to nová situácia, s ktorou sa nemusíš vyrovnať len ty, ale aj tvoje deti, aj partner. A niekedy je to ťažšie, ako by si človek myslel, želal. Ber to ako skúsenosť. Mala si snahu komunikovať a riešiť, čo si cítila, že nie je v poriadku, ale tvoj partner nie. Teraz je to veľmi bolestivé, ale časom sama uznáš, že žiť medzi dvoma mantinelmi - deťmi a mužom je vyčerpávajúce, najmä pre teba.

Ahoj Ajka, viem o čom píšeš, lebo mne sa to stalo v októbri 2011. Priateľ s ktorým som bola 4 roky ma vyhodil z domu, ktorý som s ním celý dala do prevádzky, od návrhu kuchyne, kúpenia, montáže, zariadenia, montáže skríň. Vyhodil ma, lebo som si nerozumela s jeho 27 ročnou dcérou ktorá ho vydierala mnou, že nebude za ním chodiť kým budem v dome ja. Dcéra nikdy nerobila, on jej platil všetko, mesačnú gážu, auto, telefón , koňa, ona nepriložila ani prst k dokončeniu domu, za celú stavbu tam bola dva krát.
Po dvoch mesiacoch si priateľ našiel inú, kolegyňu, teda zamestnankyňu, ktorej do vtedy nevedel prísť na meno, iba ak lenivá, neschopná, nespoľahlivá, tá sa teraz rozťahuje v dome, kde som nechala toľko síl. Povieš si, bola si blbá, ja viem. V decembri mi zavraždili syna a on nebol po 4 rokoch schopný prísť a podporiť ma. Čakala som objatie, pomoc a pochopenie, naopak spával už s inou.
Vieš si predtaviť čo prežívam? bývame od seba 4 ulice a keď vidím jej bielu octáviu, ktorú dostala od svojho manžela ( och to som ti nepovedala, je vydatá) je mi hrozne. Takže Ajka, sú ľudia, ktorí trpia minimálne ako ty a to som zostala úplne sama. Hlavne že on už zabudol, kto mu pomáhal, staral sa a dokonca pomohol dopísať diplomovú prácu jeho dcére. Ak si myslíš, že som počula len slovo Ďakujem tak sa mýliš. Verím, že raz sa in to vráti tak kruto ako mne zasiahol osud do života.(brokenheart)

pana to su smutne pribehy
Napisem vam radu, ktoru som ja davno dostala od jedneho mudreho pana a ktora mi velmi pomaha v zivote:
Prvych sest mesiacov akehokolvek vztahu nie su realne. Tie ber len ako zlatu kvapku od zivota. Cloveka spoznas az po tychto siestich mesiacoch.
Pre mna to funguje do bodky, priam do sekundy - a kazdy, komu to hovorim, so mnou zatial suhlasi.
No a na zaver - podla mna baby ak to takto dopadlo, ste stastlive ze ste sa tychto cvokov zbavili. Plakali by ste urcite jeden den aj tak, takto ste predsa len odisli z kratsej cesty.
Zivot vie byt uzasny, i ked niekedy sa to tak nezda.