Stockholmsky syndrom?

Preboha živého, nečakaj a rob už niečo.(brokenheart)

Kazdy si je strojcom svojho stastia!
ivet

a kedy ta bije? v akych situaciach? preco? a co ty? nechas sa? co po bitke? vsetko po starom? normalka?

Silvi,to poznas ?komu neni rady tomu neni pomoci...

Silvi-13, ak sa budeš utvrdzovať v tom, že toto a toto sa udeje (bude mat dovod ma do nekonecna terorizovat a ja viem ze to bude robit. ), tak sa to naozaj aj stane. Predstavuj si radšej život taký, aký ho chceš naozaj prežiť.
Sľúbila si, že dnes to budeš riešiť a čo sa udialo, prečo si nešla za rodičmi? Prečo si myslíš, že ešte máš čas? Je to len výhovorka. Nenechávaj sa už opantávať strachom, bude v Tebe rásť a ubližovať Tvojmu dieťatku. Nezabúdaj, po každej búrke vyjde slniečko. Rodičia možno spravia v šoku riadnu "búrku" ale sa Ti uľaví a začnú situáciu riešiť.
Tak už nečakaj, choď za seba a dieťa bojovať

http://www.portal.cz/scripts/detail.php?id=20558

silvi, stockholmsky syndrom je vazna vec a myslim, ze s tvojou situaciou nesuvisi.
Eva

Láska býva slepá.Ak je pravda všetko,čo o nom píšeš,čo najskôr sa s ním rozíd.Si mladá a určite stretneš lásku svojho života,čo ťa bude milovať,a nie otlkať.

Silvi-13, si krasne dievca (podla fotky) a nema zmysel si nicit zivot s mamlasom typu tvojho terajsieho "priatela"(priatel sa sprava inak, ako ten tvoj, preto tie uvodzovky). Neboj sa ho a vsetko povedz rodicom. Potvi ich k stolu, alebo da obyvacky s tym, ze sa s nimi potrebujes vazne porozpravat a zacni tym chlapcom. Vsetko pekne opis a ukaz aj modriny. Aj im povedz, ze sa ho bojis lebo je agresivny, a uz s nim nechces byt. Nechaj nech to prezuju a po malej pauzicke, ked chalan bude vybaveny, treba oznamit tehotenstvo. Priprav sa na krik a plac, ale to je vzdy tak, a hlavne nepodlahni strachu a vydrz to. Raz to prist musi, a cim skor, tym lepsie.
Radim ti takto polopatisticky, lebo si mladucka a viem, aky je to problem mat prisneho otca a bat sa mu nieco povedat.Ale ver mi on Ta nezabije! Si jeho dieta!
Drzim Ti palce nech to dobre dopadne.

Problém, ktorý popisuješ podľa mňa sama nevyriešiš, je na čase aby si navštívila psychológa, poprípade psychiatra. Viem o čom hovorím, sama som to prežila. Už len to, že zotrvávaš v takomto vzťahu je prejavom, že nemôže ísť o lásku ale skôr nejakú chorobnú závislosť na osobe, ktorá ti ubližuje. Keby ťa mal rád tak by to nerobil, je to obyčajný sebec, ktorý myslí len na seba a evidentne ťa dostal tam kam chcel. Taký človek sa nezmení, môžeš akurát zobrať nohy na plecia a toto rozhodnutie ti môžu veľmi uľahčiť odborníci, ktorých som uviedla hore, pretože ti pomôžu pochopiť, že také niečo ti viac berie ako dáva a že ten človek ti bráni normálne žiť.

A rodičom to treba povedať, možno že budú oveľa chápavejší ako si myslíš, určite potrebuješ pri sebe niekoho blízkeho a ten chlapec určite nie je človekom, ktorý ti pomôže.