Mna napriklad nejak extra nezaujima co sa deje v inych rodinach a ake maju problemy...a je to aj moja blizka rodina, nevyzvedam, nepatram...ak niekto chce, povie mi, ak nechce- nepovie mi nic.
Takze zalezi od toho, ako velmi chces byt v diani v partnerovej rodine a preco...pokial vidis, ze to zvlada a nezatazuje to vas vztah, tak to neskriab. Mm je taky, ze si necha veci utriast- nieco mi povie, nieco nie....nehram sa na detektiva orieska, beriem to tak, ze kazdy si zije tak nejak po svojom a ma na to svate pravo, aj na to, aby mu do toho nik nekukal a neanalyzoval co, preco, naco a ako robi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte žienky.
Asi preto, že sa konečne ochladilo, spŕchlo a dá sa trošku lepšie dýchať, hádam mi aj mozog lepšie funguje
Teším sa na Vaše názory a postrehy
Tak k téme...
Čítam vás takmer dennodenne už viac ako dva roky, ale potrebu zaregistrovať sa som náhle dostala až dnes
Majú tajomstvá, zvlášť tie rodinné, miesto v partnerskom vzťahu? Na jednej strane logicky a racionálne chápem, že človek má právo na súkromie, na vlastné prežívanie situácií, rešpektujem to, resp. prehrýzam sa cez to. Na druhej strane mi ide niekedy hlava prasknúť, ako sa trápim tým, čo sa zas u môjho milého deje doma. Otec alkoholik, násilník, sestra neúspešne liečená drogovo závislá, polícia, nepríjemnosti, hrozné veci... Partner to rieši predo mnou mlčaním. Nezveruje sa mi, spracúva to sám. Keď sa spýtam, odvedie reč, nechce o tom hovoriť. Netlačím na neho, nenástojčím. Tvrdí, že je to pre neho najlepšie, že sa s tým najlepšie vyrovnáva sám. Odstavuje ma od toho, nepovie, čo sa deje, hovorí, že ma che od toho chrániť. Beriem to, verím mu. Ventiluje sa turistikou, hudbou, stačí mu to...
(Nie som čerstvo zamilovaná, ružové okuliare sú dávno preč
, tak si to snáď môžem dovoliť tvrdiť.)
Často sa čudujem, ako v takej nefunkčnej rodine mohol vyrásť taký normálny a skvelý chlap
Máte "to svoje" aj vy? Alebo riešite s partnerom úplne všetko? Čo vaši chlapi? Ako je to u vás?