reklama

Tajomstvá

Gregorija , 15. 07. 2011 - 19:08

reklama

Ahojte žienky.
Čítam vás takmer dennodenne už viac ako dva roky, ale potrebu zaregistrovať sa som náhle dostala až dnes Chichocem sa Asi preto, že sa konečne ochladilo, spŕchlo a dá sa trošku lepšie dýchať, hádam mi aj mozog lepšie fungujeVáľam sa od smiechu po podlahe Teším sa na Vaše názory a postrehy Mrkám Tak k téme...

Majú tajomstvá, zvlášť tie rodinné, miesto v partnerskom vzťahu? Na jednej strane logicky a racionálne chápem, že človek má právo na súkromie, na vlastné prežívanie situácií, rešpektujem to, resp. prehrýzam sa cez to. Na druhej strane mi ide niekedy hlava prasknúť, ako sa trápim tým, čo sa zas u môjho milého deje doma. Otec alkoholik, násilník, sestra neúspešne liečená drogovo závislá, polícia, nepríjemnosti, hrozné veci... Partner to rieši predo mnou mlčaním. Nezveruje sa mi, spracúva to sám. Keď sa spýtam, odvedie reč, nechce o tom hovoriť. Netlačím na neho, nenástojčím. Tvrdí, že je to pre neho najlepšie, že sa s tým najlepšie vyrovnáva sám. Odstavuje ma od toho, nepovie, čo sa deje, hovorí, že ma che od toho chrániť. Beriem to, verím mu. Ventiluje sa turistikou, hudbou, stačí mu to...
Často sa čudujem, ako v takej nefunkčnej rodine mohol vyrásť taký normálny a skvelý chlap Vyplazený jazyk (Nie som čerstvo zamilovaná, ružové okuliare sú dávno prečChichocem sa, tak si to snáď môžem dovoliť tvrdiť.)

Máte "to svoje" aj vy? Alebo riešite s partnerom úplne všetko? Čo vaši chlapi? Ako je to u vás?


reklama


reklama

lydusha (bez overenia), Pi, 15. 07. 2011 - 20:08

Mna napriklad nejak extra nezaujima co sa deje v inych rodinach a ake maju problemy...a je to aj moja blizka rodina, nevyzvedam, nepatram...ak niekto chce, povie mi, ak nechce- nepovie mi nic.
Takze zalezi od toho, ako velmi chces byt v diani v partnerovej rodine a preco...pokial vidis, ze to zvlada a nezatazuje to vas vztah, tak to neskriab. Mm je taky, ze si necha veci utriast- nieco mi povie, nieco nie....nehram sa na detektiva orieska, beriem to tak, ze kazdy si zije tak nejak po svojom a ma na to svate pravo, aj na to, aby mu do toho nik nekukal a neanalyzoval co, preco, naco a ako robi...

dúha, Pi, 15. 07. 2011 - 20:14

ach lydusha toto keby prikázaním pre ludí, niektorých o kolko by bolo menej ohováraní a možno by skutočne ludia boli viac šťastný sami so sebou a neriešili donekonečna okolie.Áno

lydusha (bez overenia), Pi, 15. 07. 2011 - 20:19

Narodili sme sa sami, sami umrieme, ostatne okolo nas je bonus...Mrkám

erinnuska, Pi, 15. 07. 2011 - 21:41

moja rada... neriešiť, keď sa bude chcieť zveriť, zverí sa , ke´d nie... u mojich svokrovcov tiež bolo všelijak, svokor už umrel, tiež sme to neriešili, teraz svokra žije sama a pokým nás nezaťažuje tiež neriešime... jednoducho nič nie je dokonalé ani ten najúžasnejšie vyzerajúci vzťah, ktoevie čo sa deje za dveramiPrekvapenie to nikto nevidí.

Fany1000, So, 16. 07. 2011 - 09:11

Gregorija, myslím si, že viem, ako sa cítiš. (a možno sa mýlim)
Neberieš to tak, že ste partneri a teda by ste mali pri sebe stáť v dobrom i zlom? Ale to sa vidí vo filmoch, možno niekto tak naozaj žije. Brať to však ako zákon nie je dobré. Neviem ako ty, ale ja mám niektoré veci, o ktorých nemám chuť rozprávať ani svojmu partnerovi. Neznamená to, že ho nemám rada, že mu nedôverujem. Len PRE MŇA je veľmi ťažké o tom rozprávať, bolí ma to, a preto to nechávam v sebe, snažím sa s tým popasovať sama. Je možné, že by sa mi uľavilo, keby som to zo seba dostala von, ale určite by sa to nevyriešilo. Ten postoj k určitým veciam a problémom si musí poriešiť každý sám v sebe.
Nechaj ho, netlač na neho, či už priamo, alebo nepriamo. Skôr sa snaž, aby ste dni prežívali v príjemnej atmosfére s dôvodom na úsmev.

aretta, So, 16. 07. 2011 - 09:54

Môj názor je taktiež - nerieš Mrkám U nás je to taky-tak. Čo chceme to si povieme, čo nie to držíme v sebe. Viem, že má isté tajomstvá (ak sa to tak dá nazvať) ktoré sa týkajú života jeho bratov a s čím sa mu zverili oni. Ja zas s nikým neriešim čo mi zveria mne blízke osôbky Chichocem sa Občas mi síce prihrá dajakú pikošku, ale poväčšine ju už viem z iného menej diskrétneho zdroja Vyplazený jazyk Zdá sa mi ale nedôstojné špárať a vrtať sa tam kde nás nevolajú. Isté veci musí človek spracovať najprv sám v sebe, až potom s tým môže von.

Evka1223, Ne, 17. 07. 2011 - 19:51

Rozdelená radosť = zdvojnásobená radosť.Slnko
Rozdelené starosti = polovičné starosti. Slnko
Načo sú nám naši najbližší a blízki? Aby sme sa s nimi o všetko delili.

P.S. Ak sa nechcú, rešpektujem....Kvietok

Lenka R, Po, 18. 07. 2011 - 08:31

Sú tajomnstvá, ktoré sa týkajú len nás samých , ale sú aj také , ktoré sa týkajú našich blízkych a nebolo by fér ich povedať komukoľvek - ani svojmu partnerovi. Ja by som to radšej neriešila. Buď nemôže alebo jedoducho nechce o niektorých veciach hovoriť a to treba rešpektovať.

Gregorija, Po, 18. 07. 2011 - 11:33

Ďakujem vám za povzbudenia. Rešpekt a dôvera sú moji spoločníciMrkám Inak by to ani nešlo... Zo začiatku som sa veľmi (zbytočne) trápila a rozoberala to a pitvala zo všetkých strán. Dnes už som v štádiu, že čím menej toho viem, tým ľahšie sa mi behá po svete. Partner to tiež zvláda a ja verím, že keby skutočne potreboval pomoc, požiada o ňu. Pokiaľ ju nechce, netlačím na pílu.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama